Na vyvýšenine nad centrom mesta Zvolen na mieste staršieho sakrálneho objektu dal panovník Ľudovít Veľký koncom 14. storočia postaviť poľovnícky zámok. Jeho súčasťou bola aj poschodová gotická kaplnka. Do jej prízemia sa vchádza služobníctvo bohato zdobeným portálom z nádvoria. Nad ním v úrovni prvého poschodia umiestnili osobitný vstup na kráľovskú emporu, do ktorej sa vchádzalo z pavlače nesenej kamennými konzolami. Štvorkrídlovú stavbu s uzavretým pôdorysom a s vnútorným nádvorím a dvoma vežami postavenú podľa vzoru talianskych mestských palácov v polovici 16. storočia zmodernizovali. V súvislosti s hroziacim nebezpečenstvom počas tureckej expanzie zámok obohnali opevnením, spevneným štyrmi valcovitými baštami. Palác nadstavali a pridali nárožné arkierovité vežičky s kužeľovitými strieškami. Dodnes je badateľný rozdiel medzi pôvodnou obytnou stavbou presvetlenou v poschodí veľkými dvoj a trojdielnymi oknami a nadstavbou, ktorej obranný charakter zdôrazňujú široké delové strieľne a malé pozorovacie okienka. Renesančný charakter zámku podčiarkuje štítková atika, prekrývajúca hrebene pultových striech, ktoré sa zvažujú do nádvoria. Pri prestavbách v 17. a 18. storočí, keď zámok vlastnili Esterházyovci, barokovo prestavali gotickú kaplnku a vytvorili z nej len jeden priestor. K pozoruhodnostiam sa radí drevený kazetový strop s obrazmi rímskych cisárov, ktorý nainštalovali vo veľkej sále na 1. poschodí niekedy v priebehu 18. storočia. Zámok, ktorý stratil svoj administratívny význam po prenesení správy Zvolenskej župy do Banskej Bystrice prešiel len minimálnymi úpravami aj na konci 19. storočia a zísadnejšej opravy sa dočkal až v 2. polovici 20. storočia. Dochované fragmenty stredovekých nástenných malieb a architektonické hodnoty zámku dotvárajú pôsobivé prostredie pre expozície Slovenskej národnej galérie.

Kultúrne dedičstvo > Národné kultúrne pamiatky

Mapa