Začiatky slovenského baletu možno ohraničiť rokmi 1920 – 1940. Toto obdobie je späté so vznikom prvého profesionálneho súboru, Baletu SND, a jeho základným personálnym a umeleckým formovaním sa.
Prvým umeleckým šéfom súboru bol Václav Kalina, český tanečník, ktorý 19. mája 1920 uviedol balet Léa Delibesa Coppélia. Jeho miesto po dvoch prázdnych sezónach 1920/21 – 1921/22 prevzala na sezónu 1922/23 česká tanečnica Marta Aubrechtová. Zaujímavosťou roku 1923 bol koncert slávnej ruskej tanečnice Tamary Karsavinovovej s partnerom Petrom Vladimirovom 5. mája 1923. S menami Václava Kalinu a Marty Aubrechtovej sú spojené základy prvého baletného telesa na Slovensku.
V sezóne 1923/1924 prichádza na pozvanie riaditeľa SND Oskara Nedbala Achille Viscusi. Jeho činnosť zohrala rozhodujúcu úlohu pri stabilizácii súboru baletu a pri budovaní solídneho repertoáru. Viscusi bol už vtedy skúseným tvorcom, interpretom, výborným organizátorom a pedagógom. Počas svojej aktívnej kariéry sa stal zakladateľom dvoch baletných súborov – ostravského aj bratislavského, pričom predtým dvanásť rokov pracoval v balete pražského Národného divadla, ako aj vo viacerých krajinách sveta (Taliansko, Francúzsko, Rakúsko, Nemecko, Španielsko, Brazília, Argentína a inde.) Jeho osemročné pôsobenie v SND prinieslo dôslednú profesionalizáciu slovenského baletu. Potreby doplňovania súboru riešil pomocou súkromnej baletnej školy, kde vyrastali domáci baletní umelci. Tým si vytvoril možnosť vybudovať repertoár, ktorý síce nemožno nazvať avantgardným, ale funkčným, účelným a efektívnym.
Tragickou smrťou Oskara Nedbala sa pretrháva úspešné pôsobenie Taliana Achille Viscusiho v Bratislave. V roku 1931 skončil svoje pôsobenie na scéne SND. Miesto Viscusiho zaujala jeho žiačka, tanečnica Ella Fuchsová-Lehotská, ktorá nadväzovala v rokoch 1931 – 1933 na predchádzajúce umelecké smerovanie. Svojím pôsobením vo Východoslovenskom národnom divadle, kde založila v roku 1924 baletnú skupinu s partnerom Viktorom Jassikom, ďalej v SND a vo vlastnej súkromnej baletnej škole sa významne zapísala do histórie slovenského baletu.
Na túto veľmi úspešnú etapu nadväzujú v krátkych intervaloch ďalší českí choreografi: v rokoch 1933 – 1935 Vladimír Pirnikov, neskôr opäť Ella Fuchsová-Lehotská a v sezónach 1937/38 – 1939/40 Bohumil Relský. Obdobím 1933 – 1940 sa uzatvára prvotná etapa slovenského baletu, ako i pôsobenie českých umelcov. Bohumil Relský pôsobil aj v Slovenskom ľudovom divadle v Nitre a krátke obdobie po druhej svetovej vojne v Divadle Jonáša Záborského v Prešove.