Počiatky uplatňovania a umeleckohistorického kreovania monumentálnej nástennej maľby na Slovensku, špecifického fenoménu stredovekého kresťanského výtvarného umenia, siahajú na území Slovenska až do obdobia 9. storočia. Z historicky dôležitého, pre Slovensko kľúčového štátotvorného obdobia Veľkomoravskej ríše (Magna Moravia, 833 – 907), prvého štátneho a územného útvaru starobylých Slovanov, sa zachovalo pomerne malé množstvo fragmentov omietok z už zaniknutých sakrálnych pamiatok. Dnes sa preto nedá relevantne rekonštruovať ich pôvodná maliarska výzdoba. Jedinou zachovanou stavbou z obdobia 9. a začiatku 10. storočia je Kostol sv. Margity Antiochijskej pri Kopčanoch (okres Skalica). Kostolík je typologicky príbuzný Kostolu sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom, ktorého datovanie do tohto obdobia by mal ešte spresniť novší výskum. V období Veľkomoravskej ríše, ktorej súčasťou boli aj územia dnešného Slovenska, sa maľba ako samostatný výtvarný druh pravdepodobne nerozvinula.
Vývin maliarstva na území Slovenska datujú historici umenia s istotou až od obdobia predrománskeho a predovšetkým románskeho umeleckého slohu v Európe. V jeho neskoršom období (približne od roku 1000 n. l.) sa objavujú nástenné maľby takmer výlučne na vidieckych sakrálnych stavbách. Sú zachované, žiaľ, len fragmentárne, hoci historici umenia a reštaurátori pri ich rekonštrukcii vyslovili názor, že v pôvodnom stave mali monumentálnu a ucelenú ikonografickú i formovo-výrazovú (štýlovú) podobu.
K ikonograficky a výtvarne výnimočným a súčasne aj najstarším maľbám románskeho slohu na Slovensku patrí súbor nástenných malieb v Kostoľanoch pod Tribečom (okres Zlaté Moravce) v Kostole sv. Juraja z predrománskeho obdobia (prelom 10. a 11. stor.). V jeho presbytériu sa nachádza unikátny výjav Majestas Domini, ako aj naratívne výjavy mariánsko-kristologického cyklu v prepojení s novozákonnými ikonografickými celkami v lodi kostola. Tieto vzácne nástenné románske maľby na Slovensku patria aj v rámci strednej Európy k najstarším.
Fragmentárne zachované časti nástenných malieb nachádzame aj v Párovciach pri Nitre (z 11. storočia). K tomuto okruhu nástenného maliarstva patria aj maľby pašiových scén Kostola Všetkých svätých v Dechticiach (datované po roku 1260), kde sa v kontexte starších malieb objavuje aj františkánsky motív, ktorý nasvedčuje o jeho neskoršom vzniku.
Ďalšími unikátnymi pamiatkami románskeho nástenného maliarstva sú maľby rotundy Dvanástich apoštolov v Bíni (okres Nové Zámky) na juhu Slovenska, kde boli stvárnené postavy apoštolov. Ich typologická skladba, farebnosť, dekorativizmus, ako aj schematické radenie výjavov odkazujú jednoznačne na byzantský maliarsky vplyv, ktorý prenikol v tom období aj na naše územie.