Prvé verejné filmové predstavenie sa na území Slovenska uskutočnilo necelý rok od historického parížskeho uvedenia kinematografu bratov Lumiérovcov.
Slovensko bolo v tom čase súčasťou Rakúsko-uhorskej monarchie a prvé filmové predstavenia sa na jej územie dostali už v priebehu roku 1896. Historické pramene uvádzajú, že prvé verejné predvedenie kinematografu na území monarchie sa konalo 27. marca 1896 vo Viedni a 17. apríla 1896 sa na predvedení nového vynálezu zúčastnil aj cisár František Jozef I. Po Viedni čoskoro nasledovala Budapešť aj Praha a „oživené fotografie“ z ponuky viedenskej kinematografickej spoločnosti boli na území Slovenska prvý raz verejne predvedené 19. decembra 1896 v Košiciach. Čoskoro nasledovala Bratislava, kde sa 25. decembra 1896 uskutočnili dve kinematografické predstavenia lumiérovských krátkych snímok. Prvé filmové predstavenia mali divácky úspech a rozšírili sa aj do iných miest na Slovensku. Premietali sa francúzske aj americké snímky, najčastejšie v spoločenských sálach, v divadlách alebo na otvorenom priestranstve.
Prvé stále kino na Slovensku vzniklo v roku 1905 v Bratislave v hoteli U zeleného stromu pod názvom Electro Bioscop. V roku 1913 sa presťahovalo do budovy v centre mesta, kde existuje dodnes ako najstaršie fungujúce kino na Slovensku (kino Mladosť). Pribúdali ďalšie stále kiná v Bratislave aj v iných slovenských mestách. Na konci prvej svetovej vojny už pôsobilo na území Slovenska takmer sto stálych kín a film sa stal prirodzenou súčasťou kultúrneho života obyvateľstva.
Do roku 1918 vznikli v Uhorsku aj distribučné spoločnosti ako sprostredkovatelia medzi tými, ktorí filmy nakrúcali a tými, ktorí ich premietali. Tak vlastne vznikol základ štruktúry kinematografického trhu a film sa z kočovnej zábavy definitívne stal priemyselným odvetvím s veľkou popularitou a s perspektívou rozvoja najmä v medzinárodnom kontexte. Okrem pobočiek zahraničných firiem (Gaumont, Pathé Fréres) pôsobilo na území Slovenska aj viacero uhorských subjektov prevažne so sídlom v Budapešti. Dobovou zaujímavosťou bolo pôsobenie budapeštianskej filmovej burzy ako inštitúcie zameranej na obchodovanie s filmami. Distribučné spoločnosti zostavovali programovú ponuku filmov pre kiná, ktoré sa rozhodovali, čo a kedy budú z ponuky premietať. Rozšírením stálych kín a založením distribučných spoločností sa tak sformoval systém filmovej distribúcie, ktorý v princípe existuje dodnes.
Na rozdiel od distribúcie a siete kín filmová výroba na území Slovenska existovala do roku 1918 len v niekoľkých sporadických aktivitách. Pred vznikom Česko-Slovenskej republiky to bolo najmä nakrúcanie krátkych spravodajských filmov pre produkčné firmy so sídlom v Budapešti alebo v iných mestách monarchie. Zachovali sa dobové záznamy o krátkych maďarských filmových šotoch nakrútených na území Slovenska alebo o reportážnych snímkach zachytávajúcich život a udalosti v niektorých slovenských lokalitách. Na početnejšiu filmovú výrobu však chýbali investície aj profesijné skúsenosti.
Vlastná filmová produkcia spoločností alebo jednotlivcov pôsobiacich na území Slovenska tak bola v prvých desaťročiach 20. storočia veľmi zriedkavá. Zabezpečovalo ju niekoľko podnikateľov, majiteľov kín alebo filmových nadšencov. Prvé pokusy o nakrúcanie filmov sa datujú okolo roku 1905, no nezachovali sa o nich žiadne historicky doložené pramene. Z tohto obdobia sú známe najmä aktivity Alexandra Lifku. Nakrúcal krátke filmy pre Uhorskú vedeckú spoločnosť Urania, ktorej pôsobenie významne ovplyvnilo rozvoj kinematografie v Uhorsku. Z ďalších pokusov o nakrúcanie filmov na Slovensku sa zachovali zmienky aj filmové fragmenty dokumentujúce pôsobenie Eduarda Schreibera, fotografa a syna majiteľa sklární v Lednických Rovniach. Schreiber najskôr začal nakrúcať krátke rodinné snímky. V roku 1910 nakrútil krátky hraný film Únos, z ktorého sa zachovalo iba niekoľko záberov. Svoje filmy verejne nepremietal a zachované výsledky jeho pôsobenia možno označiť ako začiatok individuálnych amatérskych filmových aktivít na území Slovenska. Na vznik a udržateľný rozvoj profesionálnej filmovej výroby však neboli na Slovensku pred rokom 1918 takmer nijaké podmienky.