Druhou tematickou líniou slovenského hraného filmu dvoch povojnových desaťročí sú filmové komédie. Prvou z nich bola veselohra Katka (1949, réžia Ján Kadár). Aj tento film má svoj „budovateľský“ základ. Zobrazuje príbeh mladého dievčaťa, ktoré sa odhodlá odísť zo zaostalého a agrárneho vidieckeho prostredia do sveta mestskej industrializácie a pokroku. Základom komického účinku je konfrontácia ilúzií hlavnej hrdinky s novou realitou.
Režisér Ján Kadár samostatne nakrútil len tento jeden slovenský hraný film, od roku 1952 pôsobil v Prahe vo dvojici s českým režisérom Elmarom Klosom a po roku 1970 emigroval do USA. Vo filme Katka vytvoril situačnú komédiu s nenáročným, no pútavo rozprávaným príbehom, vo filmovo vynachádzavom režijnom stvárnení a s kvalitnými hereckými výkonmi. Film je dôkazom toho, že aj dobovo podmienená agitka sa dá nakrútiť s ľahkosťou a kreativitou.
K vrcholom komediálnej línie tohto obdobia patrí filmová adaptácia poviedky Janka Jesenského Štvorylka (1955, réžia Jozef Medveď). Vyniká nielen kvalitným príbehom s dôvtipnou spoločenskou satirou slovenského malomeštiackeho prostredia zo začiatku 20. storočia, vtipnými dialógmi a karikatúrou drobných ľudských slabostí, ale aj filmovou rečou a dynamickým obrazovým stvárnením (kamera Karol Krška). Vďaka spoločensko-satirickému zameraniu literárnej predlohy sa film vedel vyhnúť dobovej ideologizácii a stal sa jedným z profilových diel slovenskej filmovej komédie.