Prejavy náboženského a svetského divadla sú na území Slovenska zdokumentované z obdobia stredoveku (12. – 15. storočie). Náboženské divadlo vznikalo z kresťanskej cirkevnej liturgie (veľkonočnej a vianočnej) a na Slovensku sa rozvíjalo vplyvom rehole benediktínov. Neskoršie formy stredovekého náboženského divadla mimo kostola potvrdzujú najmä veľkonočné mystériá v Bardejove. Divadlo svetského pôvodu súvisí so širokým prúdom európskych potulných komediantov – jokulátorov, ktorí na území Slovenska dostali pomenovanie slovanského pôvodu – igrici.
Pod vplyvom šíriacej sa reformácie a protestantského školstva sa divadelný život v období renesancie (16. storočie – prvá polovica 17. storočia) na Slovensku rozvíjal vo forme školského divadla. Nemecké vplyvy prenikali na územie Slovenska prostredníctvom protestantskej školy v Bardejove a jej organizátora, Lutherovho a Melanchtonovho žiaka L. Stöckela. Súčasťou náboženských, duchovných a kultúrnych vplyvov tohto obdobia je dramatická tvorba prvých slovenských dramatikov – P. Kyrmezera a J. Tesáka-Mošovského.
Divadlo sa v odbobí baroka ďalej rozvíja vo formách školského divadla, k nemu však pristupujú aj ďalšie divadelné aktivity, ktoré odrážajú európske vplyvy, ale aj zvýrazňujúcu sa sociálnu, náboženskú i národnú diferenciáciu. Najaktívnejšími predstaviteľmi protireformácie a rekatolizácie sa stali jezuiti. Na Slovensku sa konalo najviac predstavení jezuitského divadla v rámci celého Uhorska. Významnými divadelnými strediskami boli mestá Trnava, Skalica, Bratislava a Spišská Kapitula.
Od 18. storočia divadelný život obohacovali šľachtické divadlá v sídlach a kaštieľoch aristokratických rodín, kde sa podľa európskych vzorov pestovalo divadlo, hudba a opera.
Samostatnou témou je postavenie mesta Bratislavy so stretaním sa nemeckej, maďarskej a slovenskej kultúry. Bratislava bola od 16. storočia do roku 1840 korunovačným mestom Uhorska. Divadlo patrilo ku korunováciám, zasadaniam parlamentu, návštevám kráľov či kniežat. Najstaršie divadelné aktivity na území Bratislavy sa viažu na činnosť kočovných spoločností od začiatku 17. storočia. V roku 1741 pri príležitosti korunovácie Márie Terézie postavili v Bratislave prvé drevené divadlo. Začiatkom 70. rokov 18. storočia bolo zriadené prvé stále divadlo v dome Grünes Stübel (Zelený dom) na Hlavnom námestí. Divadlo slúžilo až do roku 1776, keď bolo otvorené prvé kamenné Mestské divadlo na mieste dnešnej historickej budovy SND.
Európske divadlo 19. storočia intenzívne napomáhalo proces rozvoja občianskej spoločnosti, čo platí aj pre divadlo nemecké, maďarské a české, ktoré vplývali na vznik a rozvoj novodobého slovenského divadla. Jeho oneskorený vznik a skutočnosť, že existovalo iba na ochotníckej báze, súvisí so zložitým a špecifickým kultúrnym, jazykovým a hospodárskym vývinom slovenskej spoločnosti. Stimulom divadelného života v 19. storočí bola domáca dramatika. V divadelných aktivitách slovenských ochotníkov zohrávalo popri dramatickej literatúre najpodstatnejšiu úlohu herectvo.
Vznik slovenského ochotníckeho divadla sa viaže na premiéru hry Jána Chalupku Kocúrkovo v Liptovskom Svätom Mikuláši (22. 8. 1830). V 19. storočí divadelný život formovali divadelný organizátor G. Fejerpataky-Belopotocký, dramatik J. Chalupka, mladí štúrovci v Sobotišti a Levoči, prvá slovenská herečka A. Jurkovičová, dramatik J. Palárik či dramatik J. Záborský. Do vzniku Česko-Slovenskej republiky prispeli k významnej etape slovenského divadla aj dramatik a spisovateľ P. O. Hviezdoslav, J. Gregor-Tajovský, J. Hollý či najuvádzanejší dramatik F. Urbánek. Najvýznamnejším ochotníckym divadelným súborom sa stal Slovenský spevokol v Martine.
Pre vývin divadla na Slovensku sú dôležité aktivity nemeckých a maďarských kočovných divadelníkov. Pôsobenie známej osobnosti stredoeurópskeho divadla, divadelného riaditeľa K. Wahra, sa v 70. rokoch 18. storočia považuje za zlatú éru bratislavského divadla. V priebehu 19. storočia maďarské profesionálne divadelníctvo vytláča nemeckých profesionálnych divadelníkov takmer zo všetkých miest s výnimkou Bratislavy. Najvýznamnejším centrom maďarského divadelníctva sa stali Košice.