Vzdelávanie pedagógov v oblasti umenia prebieha v dvoch rovinách: ide o riadne vysokoškolské študijné programy, zamerané na vzdelávanie umeleckých a umenovedných predmetov na pedagogických fakultách vysokých škôl a o formu doplnkového pedagogického štúdia v rámci magisterského stupňa štúdia na umeleckých VŠ, kde ide o dobrovoľné štúdium, ktorého cieľom je rozšírenie kvalifikácie absolventov umeleckých programov vyučovať praktické a technologické predmety a teoretické predmety z oblasti toho – ktorého umenia  na základných školách, základných umeleckých školách a všetkých typoch stredných škôl.

Pedagogické fakulty jednotlivých VŠ sa v prvom rade zameriavajú na učiteľstvo výtvarnej, hudobnej a dramatickej výchovy a okrem kvalifikovaných pedagógov metodiky a didaktiky tam vyučujú aj renomovaní umelci. Ich prvotná orientácia už z podstaty nie je orientovaná na všestrannú výchovu výkonného umelca, ale na pedagóga praktických a teoretických predmetov na ZŠ, ZUŠ a SŠ.

Pedagógovia umeleckých vysokých škôl sú však v prevažnej miere výkonní umelci, ktorí nemajú formálne pedagogické vzdelanie, svojou prácou, účasťou na výskumných projektoch a svojim kontinuálnym zvyšovaním kvalifikácie (doktorandské štúdium, habilitačné a inauguračné konania) zabezpečujú aj adekvátny transfer know-how na študentov, resp. aktuálne trendy v umení.

Celoživotné vzdelávanie

Výučba umenia sa vo všeobecnosti považuje za nevyhnutnú zložku vzdelávania v jeho klasickom chápaní. Aj keď je v súčasnosti povinným predmetom na istých úrovniach vzdelávacieho systému, naďalej existujú významné rozdiely v úrovni a obsahu tohto vzdelávania. Z historického hľadiska sa výučba umenia spájala s oblasťou výchovy detí a mládeže, ale v súčasnosti sa hľadisko celoživotného vzdelávania a rozvoj nových informačných a komunikačných technológií rozšírili na oblasť, ktorá bola tradične venovaná umeniu a kultúre a vytvorili sa nové spôsoby prístupu a vyjadrenia tohto sektora. V komplexnom a navzájom prepojenom svete, v ktorom žijeme, neustály pokrok informačných a komunikačných technológií podnietil aj podporu spoločnosti a ekonomiky založenej na vedomostiach, v ktorej preto intelektuálna kapacita a tvorivosť zaujímajú popredné miesto. Tým sa zvýšil význam úlohy kultúry a jej rozmanitosti.

Vzdelanie v oblasti umenia ponúka nástroj na rozvoj potrebných ľudských zdrojov, zameraných na využívanie bohatstva nášho kultúrneho dedičstva. Umenie je zároveň prejavom kultúry a komunikačným prostriedkom poznatkov v tejto oblasti. Vzdelávacie programy v rámci celoživotného vzdelávania v oblasti umenia preto v tomto zmysle pomáhajú ľuďom objaviť rozmanitosť kultúrneho prejavu a rozvíjajú ich vnímavosť voči nemu. Nemožno zabudnúť na to, že umenie a dizajn sú súčasťou rozvoja spoločnosti, že pomáhajú rozvíjať filozofické smery a vytvárať nové štýly a umelecké hnutia.

Neustále a rýchle zmeny, ktoré sa prejavujú v našej spoločnosti, si vyžadujú väčšiu prispôsobivosť, pružnosť, tvorivosť, inováciu a komunikáciu, spojenú s rastom konkurencieschopnosti. Rozvoj tvorivosti v rámci školských osnov, prostredníctvom vzdelávacích programov, rozvinutých v rámci primeraných pedagogických metód, ako aj rozvoj programov celoživotného vzdelávania nielen pre výkonných umelcov, je veľmi dôležitý, pretože oba majú veľký vplyv na neskoršie začlenenie študentov do umeleckého a tvorivého sektora na trhu. Programy celoživotného vzdelávania sa zameriavajú nielen na rozvoj základných tvorivých techník, ale predovšetkým na rozšírenie obsahu umeleckého vzdelávania s cieľom zlepšiť pracovné uplatnenie v tomto sektore, ako aj potenciál umeleckej činnosti v tzv. novej ére.

Umelecká činnosť v skutočnosti predpokladá široké spektrum kompetencií, znalostí a materiálov, ktoré sú prepojené s napr. rôznymi odbormi vedy a techniky.

V oblasti terciárneho vzdelávania ešte stále absentujú špecializované bakalárske alebo magisterské študijné programy, ktoré by pokrývali dôležité profesie v kultúre, napr. dramatická výchova, kurátorstvo, manažment kultúrnych pamiatok, galérií a múzeí, podnikanie v kultúre či kreatívne priemysly. Vzdelávanie pre tieto profesie prebieha väčšinou formou ad-hoc kurzov a dielní, ktoré organizujú rôzne mimovládne organizácie alebo samotné vysoké školy.

V rámci neformálneho vzdelávania a ďalšieho odborného vzdelávania má svoje nezastupiteľné miesto NOC – Národné osvetové centrum, štátna príspevková organizácia MK SR, ktorá je odborno-metodickým a poradenským garantom ochrany a prezentácie častí nehmotného kultúrneho dedičstva, uchovaného v miestnej a regionálnej kultúre s akcentom na rozvoj kultúrno-osvetovej činnosti. Hlavné piliere činnosti Národného osvetového centra sú záujmová umelecká činnosť, tradičná ľudová kultúra, vzdelávanie v kultúre a výskumná činnosť a monitoring v kultúre. V rámci aktivít vo vzdelávaní v kultúre zabezpečujú akreditované aj neakreditované dlhodobé kurzy, ktoré poskytujú ďalšie vzdelávanie pre pracovníkov regionálnej a miestnej kultúry ako aj pre pracovníkov, pôsobiacich v oblasti amatérskej a tradičnej kultúry a umenia.

V rámci mimovládnych organizácií, ktoré sú aktívne v rámci celoživotného vzdelávania pracovníkov v kultúre (samosprávnych, ale aj mimovládnych organizácií), ako aj výkonných umelcov, ktorý si celoživotným vzdelávaním rozširujú a zvyšujú svoje kompetencie a zručnosti, treba menovite spomenúť N – CSU Bratislava (Nadácia – Centrum súčasného umenia,  www.ncsu.sk). Nadácia iniciovala niekoľko zaujímavých vzdelávacích programov pre (riadiacich) pracovníkov verejných a neštátnych umeleckých inštitúcií, napr. program financovaný Britskou radou Bližšie k múzeu pre pracovníkov vzdelávacích oddelení múzeí a galérií. Taktiež viedla v spolupráci s VŠMU (ale aj s inými odbornými partnermi) kurzy zamerané na marketing umenia, fundraising, PR v umení či projektový manažment pre kultúrnych operátorov, manažérov verejných a mimovládnych kultúrnych inštitúcií a pod. Nadácia v minulosti tiež podporila množstvo nových a vznikajúcich projektov vo všetkých oblastiach divadla a nachádza sa tu jedna z najväčších a najkompletnejších zbierok študijného materiálu o súčasnom výtvarnom umení Slovenska od konca 2. svetovej vojny.

V oblasti celoživotného vzdelávania v oblasti kultúry a umenia tiež pôsobia nadácie, podporované korporátnym sektorom, ako napr. Nadácia SPP, Nadácia Tatra banky či Stredoeurópska nadácia a pod. Veľkú mieru podpory rôznych odborných vzdelávacích aktivít poskytuje aj Fond na podporu umenia, ktorý má samostatný program na podporu vzdelávacích a výskumných aktivít vo všetkých oblastiach umenia, aj v prierezových aktivitách. V samostatnom programe tiež podporuje účasť umelcov a pedagógov umeleckých VŠ na vzdelávacích podujatiach v zahraničí.