Vývoj po novembri 1989

Vývoj po novembri 1989 je plný politicko-spoločenských zmien. Padá totalitná moc, prebieha transformácia politicko-ekonomického systému v prospech trhového mechanizmu, návrat k hospodáreniu v súkromnom vlastníctve, v roku 1993 vzniká samostatná Slovenská republika. Zmeny v politike a ekonomike sa prenášajú i do hudobného života. Na základe rozbitia centrálnych zväzov a inštitúcií vznikajú nové umelecké agentúry, nové spolky, združenia či asociácie, rozhlasové a televízne spoločnosti, súkromné hudobné štúdiá a vydavateľstvá. Krátko po nežnej revolúcii vzniká Slovenská jazzová spoločnosť, Zväz autorov a interpretov populárnej hudby a Odborový zväz pre hudobníkov z povolania. Nie všetky inštitúcie a agentúry však splnili očakávanie hudobníkov pri hájení ich spoločných záujmov. Umelecké agentúry nefungujú rovnako korektne. Na valných zhromaždeniach starých a nových inštitúcií sa síce do určitej miery demokratizuje štruktúra (napr. v SOZA v prospech populárnej hudby), je však ešte čo meniť, vylepšovať. Finančné dotácie do štátnych organizácií a inštitúcií sa vo veľkej miere redukujú, nie vždy sa spravodlivo rozdeľujú, čo ochromuje doterajší spôsob existencie kultúry na území štátu. Novodobí majetní podnikatelia ešte nedozreli na mecenášov kvalitného umenia a vedy. Nie všetci dramaturgovia, redaktori a kultúrni pracovníci sú pripravení na trhové pôsobenie ekonomických vzťahov. Na druhej strane však sloboda umeleckého prejavu, slova a podnikania dáva dostatočný priestor pre akcieschopných ľudí, ktorým práve táto politicko-ekonomická klíma vyhovuje. Mená a adresy hudobných vydavateľstiev, štúdií a organizácií, bohatý menoslov aktívnych hudobníkov s ich tvorbou všetkých štýlov možno nájsť na rôznych internetových stránkach (Hudobné centrum, Wikipédia, You Tube a iné).
V tomto trhovom ovzduší vývoj populárnej hudby neutícha, práve opačne, prudko sa dynamizuje. Rozhlasové a televízne stanice uvádzajú „top rebríčky“ populárnych skladieb, vychádza množstvo CD a audiokaziet rozličnej kvality od gýču po hodnotné umenie. Badať príklon ku komercii, ktorá je výsledkom trhových vzťahov. Nenáročnú a žánrovo oklieštenú hudbu vysielajú komerčné médiá ako sú TV Nova, Markíza, Prima, Fun Rádio, Rock FM Rádio, Rádio Koliba, Rádio O. K. a ďalšie. Potierajú menšinové žánre ako je džez, alternatívna a avantgardná hudba, klasická hudba. Štýlová jednostrannosť generuje ďalší pokles všeobecnej kultúrnosti a odrádza náročného recipienta od pravidelného sledovania média. Na druhej strane slobodné podnikanie prináša nebývalý rozmach Niektoré umelecké agentúry sprostredkúvajú zájazdy džezových a rockových skupín do celej Európy i zámoria. Džezoví a rockoví hudobníci rozširujú svoj vzdelanostný obzor na Berklee College v Bostone a v Grazi (J. Burian., M. Jakabčic., H. Tóth.). V medzinárodných formáciách spolu so slovenskými hudobníkmi koncertujú svetoznáme osobnosti džezu (A. Ciacca, L. Konitz, Ch. Marian, L. Smith, T. Stańko, M. Stern, J. Stivín a mnoho ďalších). Koncertná činnosť na festivaloch a v kluboch sa tak rozrástla, že ju len ťažko zmapovať. Džezové aktivity sa rozvíjajú proporčne vo všetkých mestách. K najdôležitejším festivalom patria Bratislavské jazzové dni, Jazz Gremium Festival a Pet Jazz v Bratislave, Košický jazzový festival, Slovenský jazzový festival v Žiline, Jazz Prešov, Jazz Fest Bardejov, Trenčiansky jazzový festival a iné. Pre džez poskytujú na účinkovanie svoje priestory rôzne kluby a zariadenia (Klub Čierny havran, reštaurácia U Liszta v Bratislave, Cassovia Jazz Club, M klub v Košiciach, Marioneta Jazz Klub v Žiline, Tatra klub v Nitre, S-klub v Leviciach, Národný dom, Smädný mních, Irish Pub v Banskej Bystrici a ďalšie). Tu účinkujú najvýznamnejšie osobnosti súčasného džezu na Slovensku (klaviristi: P. Adamkovič, M. Bihari, P. Bodnár, P. Breiner, A. Danyi, G. Jonáš, J. Hajnal, E. Gnoth, K. Kováč, O. Krajňák, M. Menšík, P. Prieložník, K. Seidmann, M. Škuta, J. Tatár, A. Vágner; gitaristi: J. Burian, M. Jakabčic, A. Kellenberger, S. Počaji, A. Šeban, M. Železňák; basisti: J. Brisuda, F. Frešo, M. Gašpar, J. Griglák, A. Jaro, J. Kalász, V. Kratochvíla, M. Marinčák, R. Ragan, A. Šebo; bubeníci: M. Buntaj, J. Döme, J. Fabrický, E. Frátrik, J. Rozsíval, M. Ruček, P. Solárik, M. Ševčík, J. Škvařil, J. Šošoka, C. Zeleňák; saxofonisti a klarinetisti: Š. Čeman, D. Húščava, V. Chochol, I. Kaduc, J. Krajčovič, J. Pondelík, M. Popradi, P. Ruček, M. Suchomel, V. Škrabala, Ľ. Tamaškovič, R. Tariška; trúbkári: J. Bartoš, M. Ďurdina, O. Juráši, J. Karvaš, J. Lehotský, J. Polák, Ľ. Priehradník; trombónisti: F. Karnok, M. Motýľ, V. Ondruška, V. Vizár; speváci: B. Balogh, A. Bartošová, R. Hajnalová, I. Heller, G. Húščavová, S. Josifoská, J. Kociánová, D. Libiaková, P. Lipa, J. Orlická, G. Šusteková, dirigenti: M. Belorid, B. Trnečka, V. Valovič, P. Zajáček a i.). V poslednej dekáde 20. storočia sa k slovu dostávajú aj ďalšie špecifické žánre: klasické blues, R&B, folk, country a rôzne rockové štýly (napr. metal a kantilénový rock), čím sa čiastočne spočiatku oslabila pozornosť poslucháča na hlavný prúd populárnej hudby. Blue grass a C&W každoročne zaznieva na trnavskom Dobrofeste, na ktorom si vždy jeho nadšenci pripomenú legendárneho vynálezcu gitary „dobro“ trnavského rodáka Jána Dopjeru. „Nová duchovná pieseň“ v štýle sacra boduje hlavne v reláciách nábožensky orientovaných médiách (napr. na TV Lux). Dochádza k oveľa výraznejšej diferenciácii ako to bolo v predchádzajúcich obdobiach. Na pultoch sa objavuje množstvo nosičov a nôt, ktoré predtým boli doslova nedostupnou alebo podpultovou záležitosťou. Napriek takému pozitívnemu ukazovateľu v oblasti médií a v dramaturgii divadiel dostáva neúmerný priestor umelecky priemerná a nenáročná „hitová produkcia“ prevažne zahraničných autorov, čo odporuje zdravému rastu umeleckého základu z radov mladej generácie.