Pomenovanie istého segmentu divadelnej scény ako nezávislej sa ujalo najmä od prelomu 20. a 21. storočia, ale má svoje korene v tvorbe, ktorá pred rokom 1989 vznikala v opozícii proti oficiálnej divadelnej scéne, do ktorej tvrdo zasahovala cenzúra. Pred revolučným rokom mala podobu amatérskych divadelných krúžkov, roztrúsených po celom Slovensku, ktoré najmä v menších mestách fungovali ako bezpečné miesto pre umelecky slobodnejšie a názorovo odvážnejšie sebavyjadrenie. Veľká časť popredných slovenských divadelných tvorcov po roku 1989 vyšla práve z radov amatérskych súborov alebo na jeho tradície nadviazala.
Mnoho nezávislých súborov každoročne vzniká a zaniká, štatistický prieskum Divadelného ústavu dokladá kvantitatívny vzostup za posledných niekoľko rokov. V sezóne 2013/14 v rámci oficiálnej štatistiky figurovalo asi 47 združení, ktoré viac ako jednu sezónu boli aktívne činné, hoci samotná štatistika nedokáže zaznamenávať fluktuáciu tvorcov medzi združeniami a taktiež nezapočítava novovznikajúce, ktoré majú za sebou iba jednu alebo dve premiéry. To, že nezávislí tvorcovia figurujú najmä pod hlavičkami občianskych združení, je závislé od spôsobu fungovania a financovania – tvorcovia spolupracujú na umeleckých projektoch, ale nie sú inštitucionalizovaní pod jednou strechou a nie sú ani zamestnancami jedného umeleckého súboru. Väčšinou nedisponujú vlastným skúšobným ani hracím priestorom. Spolupracujú s multikultúrnym umeleckým centrom, ktoré im poskytne priestor formou koprodukčného vkladu alebo za určitý prenájom. Tieto centrá sú svojim multižánrovým prístupom ku kultúre a aj ponukou rôznych umeleckých kurzov pre verejnosť, podobné kultúrnym domom z éry socializmu, ale nachádzajú sa väčšinou v adaptovaných priestorov, ktoré predtým neslúžili nutne kultúre, a tak ako je to trendom aj v zahraničí od 70. a 80. rokov 20. storočia, často ide o prerobené budovy staníc, skladov alebo továrni. Medzi najvýznamnejšie patria Stanica Žilina – Záriečie v Žiline, Záhrada – Centrum nezávislej kultúry v Banskej Bystrici, Tabačka a Kasárne Kulturpark v Košiciach, A4 – Nultý priestor, Pisztorýho palác a KC Dunaj v Bratislave, Centrum umenia a kreativity v Bátovciach, Klub Lúč v Trenčíne a inkubátore a verejné miesta prezentácie výtvarných, hudobných a alternatívnych scénických konceptov Banská Štiavnica v Banskej Štiavnici, Nástupište 1–12 v Topoľčanoch a Cvernovka v Bratislave.
Mnohé kultúrne centrá vznikli úpravou pôvodne industriálnych priestorov a usilujú sa ponúkať rozmanitý kultúrny program so žánrovo pestrou dramaturgiou. Ich prioritou je práca s lokálnym publikom, u niektorých aj práca s pamäťou miesta. Preto je okrem kultúrneho programu rovnako dôležitý spoločensko-vzdelávací program, ktorý poskytujú alebo iniciujú.