Mgr. Margita Bíziková – PhDr. Radoslav Matejov

V 90. rokoch 20. storočia sa v strednej Európe uskutočnilo veľa zmien zasahujúcich všetky oblasti spoločenského, politického, hospodárskeho a kultúrneho života. Na Slovensku sa tento výnimočný pohyb začal v novembri 1989 a v hrubom náčrte znamenal pre štyri spomínané oblasti života odpútanie sa od ideológie, ktorá zväzovala ich prirodzený vývoj. Sloboda sa stala základnou hodnotou a nevyhnutným predpokladom ku každej medziľudskej aktivite – v rámci kultúry vplývala aj na výrazné posuny v komplexe vzťahov, ktoré určujú charakter knižného diania. Aby sme lepšie identifikovali znaky tohto diania, treba ho rozdeliť na tri najdôležitejšie zložky: vydavateľstvá, distribúcia a postavenie knihy – v rámci nich sa dá nadviazať na príbuzné oblasti, prípadne preniknúť do detailnejších javov.

VYDAVATEĽSTVÁ
Fungovanie vydavateľstiev bolo veľmi citlivo prepojené s ekonomickými podmienkami, ktoré sa v súvislosti s prechodom centrálne plánovaného hospodárstva menili na trhové – rýchle zmeny otvorili v knižnej kultúre nové problémy. Do roku 1989 existovali na Slovensku iba  štátne a účelové vydavateľstvá (spolu 34) s edičnými plánmi, ktoré schvaľovali štátne orgány. Po roku 1990 sa postupne transformovali na súkromné vydavateľstvá. Zmeny zároveň iniciovali vznik množstva ďalších vydavateľstiev, ktoré často neviedli odborníci, ale obchodníci. Tí využili prechodne zvýšený dopyt po literatúre, ktorá bola u nás z ideologických dôvodov dovtedy nedostupná; sprievodným javom bolo upustenie od akýchkoľvek hodnotových kritérií pri výbere titulov. Časť týchto vydavateľstiev po chvíľkovom ekonomickom úspechu sa dostala do ťažkostí a zanikla (väčšina v rokoch 1994 – 1995), zanechala v tlačiarňach dlhy, ale ich aktivita negatívne dopadla aj na celý knižný trh. Zisky z predaja namiesto kultivovania a finančného pozdvihnutia knižného trhu sa dostali do iného sektora. Ďalším a neustále pretrvávajúcim javom bol pokles kvality prekladu, jazykového spracovania a výtvarnej úrovne, pretože vydavatelia často uprednostnili rýchlosť pred kvalitou, čo po roku 1995 súviselo aj s úspornými dôvodmi.
Iný aspekt vo vývoji knižného trhu súvisí s rozdelením ČSFR a vznikom Slovenskej republiky (1. január 1993). Predtým federálne vydavateľstvá sa odčleňovali zo svojej základne: slovenský knižný trh sa zúžil. Slovenskí čitatelia naďalej čítali a kupovali české knihy (najmä odborné – české knihy tvorili paušálne asi 30 % zo všetkých predávaných kníh v SR), kým český čitateľ siahol po slovenskej produkcii len výnimočne.
Do roku 1990 boli vydavateľstvá špecializované (mali jasne vymedzený tematický profil), no v rokoch 1990 – 1994 vydávali všetky vydavateľstvá všetko, bez ohľadu na kritériá výberu. Nedosiahla sa účelová deľba práce, ani dostatočne kultúrna konkurencia medzi vydavateľstvami, a tak sa súčasne na trhu objavovali tituly s rovnakou tematikou, čím vznikala nadprodukcia a s tým spojený pokles predaja a následne obratového kapitálu. Po roku 1995 sa situácia na knižnom trhu v dôsledku uvedených zmien – ako aj poklesu kúpnej sily obyvateľstva a presýtenia trhu nekvalitnou literatúrou – skomplikovala. Prekladová literatúra mnohonásobne prevýšila pôvodnú tvorbu, hoci druhá polovica 90. rokov znamenala čiastočný návrat k literárnym hodnotám a predaj oddychovej literatúry (ľúbostné romantické príbehy) sa dostal do iných relácií. Na podporu pôvodnej tvorby vznikol Štátny fond kultúry PRO SLOVAKIA, ktorý sa neskôr štrukturálne zmenil. Na podporu pôvodnej tvorby, pôvodnej tvorby pre deti a mládež, ako aj prekladovej tvorby vznikli účelové transfery Ministerstva kultúry SR, ktoré mali zabezpečiť vydávanie kvalitnej umeleckej literatúry. O pridelení príspevkov rozhodovali nezávislé komisie a schvaľoval ich minister kultúry. Vydavatelia kritizovali zdĺhavý systém prideľovania týchto prostriedkov, ktoré zväčša prichádzali až v druhej polovici kalendárneho roka. Pokles vydávania pôvodnej tvorby spôsobili nízky počet výtlačkov a vysoké výrobné náklady. Okrem štátnej podpory sa využíval sponzoring, ktorý žiaľ nebol pre sponzorov výhodný, nakoľko kniha nebola atraktívnym nosičom reklamy a legislatívne nebola dostatočne upravená možnosť odpisu z daní. Sponzori uprednostňovali priamu podporu literárnych súťaží, ktorá zabezpečovala pre nich potrebný mediálny ohlas (Slovenská sporiteľňa – Rubato, Eurotel – Poviedka, VÚB – Literárna cena VÚB, Incheba – Kniha roka atď).
Tieto prostriedky boli však nedostatočné najmä vzhľadom na skutočnosť, že administratívne pravidlá neumožňovali kumulovať ich na väčšie a dlhodobejšie vydavateľské projekty. Takže vznikol pomerne široký diapazón vydávanej pôvodnej slovenskej literatúry, ale vzhľadom na rozsah jednotlivých titulov a na úroveň ich spracovania, táto vydavateľská produkcia nebola schopná rozšírenej reprodukcie. Nehovoriac o tom, že chýbali ekonomicky náročné vydavateľské projekty, ktoré by tvorili základ kultúrneho rozvoja. Produkcia veľkých komerčných vydavateľstiev sotva mohla reagovať na tieto potreby.
Pozitívom bol vznik medzinárodného knižného veľtrhu Bibliotéka, ktorého prvý ročník sa konal roku 1993 – slúžil na prezentáciu a predaj knižnej produkcie v predvianočnom, predajne atraktívnom čase. Najslabšou stránkou vydavateľskej činnosti, aj v súvislosti s Bibliotékou, bola propagácia a reklama. Hoci vydavateľstvá mali intelektuálny potenciál, chýbal im finančný kapitál, v dôsledku čoho sa informácia nedostávala ku všetkým čitateľom, a tým sa predĺžil čas predaja. Propagácia vydavateľstiev na internete sa začala výraznejšie objavovať až v roku 1999 a nebola masovým javom aj preto, lebo počet obyvateľov s prístupom na internet bol v porovnaní s ostatnou Európou nízky. Roku 2000 sa objavilo viacero kvalitných internetových kníhkupectiev, z ktorých najväčšie boli www.dunaj.sk a www.martinus.sk.
Zo zákona o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií, audiovizuálnych diel vyplývala povinnosť vydavateľa bezplatne a na svoje náklady odovzdať 16 povinných výtlačkov knižniciam. Tento zákon sa stretol s nesúhlasom vydavateľov, označovali ho za dvojité zdanenie, predstavoval neúmerné finančné zaťaženie vydavateľov (napr. vydavateľstvo, ktoré vydalo ročne 130 titulov s priemernou cenou 200 Sk, malo v súvislosti s plnením zákonnej povinnosti náklady 416 000 Sk a okrem toho poštovné poplatky, ktoré sa pri takomto objeme pohybovalo až okolo 100 000 Sk – 1EUR= 30,1260 Sk). Pre malé vydavateľstvá, ktoré vydávali nákladné publikácie (obrazové, odborné, reprezentačné) predstavovalo odovzdanie povinného výtlačku značnú časť zisku z predaja.
 

Z reálnych počtov kníh, ktoré sú zachytené v stĺpci Počet sledovaných titulov v národnej agentúre ISBN vyplýva, že v rokoch 1989 – 2000 stúpol počet vydaných titulov. Počet zaregistrovaných vydavateľstiev sa pohybovala okolo 2300. V tomto počte boli zahrnuté aj vydavateľstvá tzv. jedného muža alebo jedného titulu ročne – ich pôsobenie bolo veľmi špecifické, pretože aj keď objem ich produkcie bol veľmi malý, často prispievali do knižného diania hodnotnými titulmi s objavným grafickým spracovaním a bibliofíliami. Približne 80 % knižnej produkcie bol výsledkom vydavateľskej činnosti 80 najväčších vydavateľstiev.
Existovali tri profesijné vydavateľské združenia: Združenie vydavateľov a kníhkupcov SR, Združenie katolíckych vydavateľstiev a Združenie malých nezávislých vydavateľstiev Index.

DISTRIBÚCIA

Po roku 1989 sa rozpadla jednotná centrálne riadená knižná distribúcia a jej potenciál sa dostal do súkromných distribučných firiem, alebo sa rozplynul. Knihy sa začali predávať prakticky všade, osobitne veľký priestor zaberal ambulantný predaj. V dôsledku malej privatizácie došlo k zániku mnohých tzv. kamenných kníhkupectiev, najmä v centrách miest. Vzniklo niekoľko distribučných spoločností, ktoré však neviedli odborníci. Niektoré distribúcie zanikli a zostali dlžné vydavateľom veľké finančné prostriedky, čo spôsobilo ďalšie zníženie obratového kapitálu vo vydavateľstvách. Po roku 1995 postupne prichádzalo k zlepšeniu situácie, aj keď distribúcie pracovali zväčša s komisionálnym predajom (40 – 50 % rabat). Na konci 90. rokov sa zaznamenal návrat kníhkupectiev do centier miest. V roku 2000 bolo na Slovensku približne 250 kníhkupectiev, časť z nich mala aj doplnkový sortiment – pohľadnice, papierenský tovar, hračky. Vzhľadom na nárast cien kníh (do roku 1990 sa pohybovala v priemere okolo 20 Sk, v roku 2000 okolo 200 Sk) dobre zásobené kníhkupectvo knihy muselo mať knihy aspoň v hodnote 800 tisíc korún, preto aj kníhkupci prijímali tovar do komisie, čím sa predĺžila návratnosť investícií vydavateľom. Po zániku viacerých distribučných spoločností fungovalo v roku 2000  na Slovensku šestnásť väčších distribúcií. Ich sortiment bol približne rovnaký, úzko sa špecializovalo iba Artforum, ktoré sa venovalo predaju literatúry pre náročných čitateľov a zároveň bol najväčším dovozcom literatúry z Čiech. Distribučná spoločnosť Slovart G.T.G. sa zameriavala na vývoz našej knižnej produkcie a na dovoz literatúry zo zahraničia.
V distribúcii sa čoraz výraznejšie presadzovala tendencia, že kníhkupectvá nenakupovali priamo od vydavateľstiev, ale dávali prednosť zásobovaniu prostredníctvom veľkých distribúcií, čo viedlo k predražovaniu distribúcie a monopolizačným tendenciám.
Zásielková služba, ktorá bola mimoriadne obľúbená do roku 1990 a predstavovala veľmi vysoké percento podielu na predaji kníh, sa dostala do úzadia kvôli narastajúcim poplatkom za dopravu poštových zásielok. Fungovali štyri veľké zásielkové spoločnosti – Knižné centrum Žilina a tri knižné kluby – Klub mladých čitateľov pri vydavateľstve Mladé letá (od roku 1962)  Media klub (1996) Index. Ich väčšiemu podielu na trhu bránili práve vysoké poštovné poplatky. Internetový predaj kníh sa etabloval na trhu pomaly, ale koncom 90. rokov ho využívalo stále viac zákazníkov.
Novým prvkom sa v roku 1999 stalo predávanie kníh v sieti supermarketov. Výhradnými distributérmi sa stali dve spoločnosti  Slovart Store a Belimex. Už prvé skúsenosti ukazovali, že sa celkovo zvýšil predaj kníh, pričom pokles v kamenných kníhkupectvách nebol zaznamenaný.

KNIHY

Postavenie knihy v rámci kultúrnych aktivít sa od roku 1989 pod veľkým vplyvom rôznych faktorov značne zmenilo. Kým roku 1991 tvorili výdavky obyvateľa na kultúru zhruba 6,7 % z priemerného platu, roku 1994 klesli pod 5 %, v roku 2000  sa pohybovali okolo 3,5 %, navyše v rokoch 1990 – 1995 sa nominálna cena knihy zvýšila 3,5-násobne, do roku 1997 5-násobne a v roku 2000 už 6-násobne. Tieto výsledky poukazujú na zjavný negatívny dopad prechodného ekonomického obdobia, pretože inovácia ekonomických štruktúr vplývala najmä na kúpyschopnosť strednej vrstvy obyvateľstva, ktorá najviac investovala do kultúry, no z uvedených čísel je zrejmé, že práve stredná vrstva bola o knihu ochudobňovaná. V tomto smere plnili čiastočne suplujúcu funkciu najmä knižnice, ktoré mali v rámci kultúrnej infraštruktúry stabilné miesto, ale pre nedostatočne prepracovanú finančnú politiku mali problémy s doplňovaním knižničných fondov. Jednou z príčin týchto javov bol rast výrobných nákladov na knihu, ktorý vyplýval z nárastu nákladov v polygrafii, v redakčnom sektore a v oblasti autorských práv. V roku 1995 ešte pri výrobe knihy platilo čo strana, to koruna, od roku 1998 platilo čo strana, to dve koruny, do konečnej ceny knihy zasahovali aj distributéri, ktorí požadovali rabat cca 40 % – 50 % pri komisionálnom predaji.
Ďalší okruh problémov otvárali vzťahy prekladovej a pôvodnej literatúry a tiež vzťahy odbornej literatúry a beletrie. Objem vydávanej prekladovej literatúry bol oproti pôvodnej literatúre 3- až 4-násobne väčší, kvalita prekladu bola značne kolísavá. Po roku 1989 sa výrazne posunul aj podiel odbornej literatúry a beletrie. Vysoké percento prekladovej literatúry predstavovala komerčná literatúra, resp. literatúra bez trvalejšej umeleckej hodnoty. Najvyšší podiel mala predovšetkým americká a anglická literatúra, kým zastúpenie európskej a mimoeurópskej literatúry bola menej výrazné.
Čo sa týka informácií o knihách v periodickej tlači, treba zdôrazniť, že kým do roku 1990 sa knižnej produkcii venoval v periodickej tlači veľký priestor, po prechode periodík do súkromných rúk sa situácia zmenila – ten priestor bol výrazne menší, a iba v špecializovaných nízkonákladových periodikách. S finančnou podporou štátu vychádzal (a dodnes vychádza) dvojtýždenník KNIŽNÁ REVUE, ktorý sa venoval výhradne novým knihám a otázkam vydavateľstiev a knižného trhu s osobitným dôrazom na pôvodnú slovenskú tvorbu.
V roku 2000 vyšlo na Slovensku približne 3 100 kníh, z toho 96 pôvodných prozaických diel (vrátane reedícií) a 76 básnických diel. Posledné tri roky sa počet vydaných kníh vrátane učebníc pohybovala medzi 3100 – 3300. Presné štatistiky nie sú k dispozícii.
Najpredávanejšou knihou 90. rokov boli Modlitbičky Milana Rúfusa  s vyše 110 tisícmi predaných výtlačkov.