Mgr. Zuzana Bukovenová

Po vzniku spoločného štátneho zriadenia štátov Česka a Slovenska – Prvej československej republiky v roku 1918 sa politický, ekonomický a kultúrny rozvoj začal uberať iným smerom. Zmena monarchie na republiku znamenala ekonomickú krízu, nezamestnanosť, vysťahovalectvo, rozpory, kapitalistickú kultúru, organizovaný boj proletariátu o zmenu štátu a človeka. Nastúpili triedne rozpory i ideologický zápas. Toto všetko ovplyvnilo nielen človeka a spoločnosť, ale aj to, čo jednotliví autori písali a akým spôsobom, najhlavnejšie bolo azda to, či a kde sa čo vydávalo.  V krátkom časovom období 20. storočia sa obyvatelia nielen na území Slovenska, ale i v celom svete museli vyrovnať s dvoma svetovými vojnami, čo markantným spôsobom ovplyvnilo aj samotnú literatúru a vydavateľskú činnosť.
Po skončení druhej svetovej vojny a následnom odchode výrazných osobností do exilu, či už to bol Jozef Cíger Hronský alebo predstavitelia katolíckej moderny, napr. Mikuláš Šprinc a mnohí ďalší, ktorí nevyhovovali novému politickému zriadeniu, prišla slovenská literárna i vydavateľská obec o diela, ktoré mohli vzniknúť na našom území.
Po roku 1956 „sa začína „otváranie okien“, vnímanie európskeho kontextu, nové čítanie niektorých vytesnených autorov a literárnych období (nesmelé dotyky s modernizmom, symbolizmus, nadrealizmus, lyrizovaná próza) a zvyšuje sa prítomnosť kritiky odobrujúcej interné estetické kvality literatúry, objavovanie nekonvenčných tém a spochybňujúcej – stále však v rámci nedotknuteľnosti politických doktrín – nekritické prijatie vzorových diel socialistického realizmu.“ (Sedlák, 2009, s. 498) „Uvoľnenie cenzúry a kádrovníckeho teroru po odhalení kultu osôb, úspechy sovietskej kozmonautiky a postupné zvyšovanie životnej úrovne otvárali nové priestory záujmu o poznávanie života a umožňovali rozvoj nových žánrov literatúry faktu. Monumentálnym vlastivedným projektom druhej polovice 70. rokov bol kompletný obraz archeologickej minulosti Slovenska Pavla Dvořáka. Sedemdesiate roky priniesli rozkvet biografistiky. Nacionálne  patetickú podobu reprezentujú  najmä trojzväzkové biografické epopeje Milana Ferka.“ (Marčok, 2004, s. 356, 360, 361, 364). Pozrime sa však na niekoľko významných inštitúcií, ktoré sa podieľali na vydávaní a tlačení kníh, zborníkov i časopisov.

VYDAVATEĽSKÁ ČINNOSŤ MATICE SLOVENSKEJ 1918 – 1980

Vydavateľské dielo Matice slovenskej po roku 1918 odzrkadľovalo jej činnosť navonok, vydávala všetko od vedeckej cez osvetovú až po krásnu literatúru.  Prvoradé bolo vydávanie školských pomôcok, čítaniek, reedície slovenských klasikov, vydávanie poézie, prózy, dramatickej literatúry, pôvodnej krásnej literatúry, prekladov, časopisov i vedeckej literatúry. Vydavateľská činnosť sa zintenzívnila v tridsiatych rokoch, vydavateľský program sa v rokoch 1919 – 1945 členil druhovo a tematicky. Matičná produkcia mala prvenstvo medzi ostatnými vydavateľmi, edičný program odzrkadľoval stav a úroveň súvekej slovenskej literatúry. Matica ovplyvňovala aj vydávanie diel našich klasikov: P. O. Hviezdoslava, J. M. Hurbana, M. Kukučína, Ľ. Štúra, S. H. Vajanského, J. C. Hronského, M. Rázusa a ďalších. Edície pre vydávanie klasikov i súčasných autorov boli Čítanie študujúcej mládeže (1921 – 1947), Čítanie pre meštianske školy (1934 – 1941), Diela slovenských spisovateľov (1921 – 1938), Knižnica Slovenských pohľadov (1922 – 1952), Dramatická knižnica (1931 – 1950) a Javisko (1943 – 1950). Osvetová literatúra sa vydávala príležitostne v edícii Ľudová knižnica MS (1935 – 1942),  v edícii Turnajová knižnica (1936 – 1937) a napokon i v prednáškovej edícii Žriedlo (1943 – 1944). Matica podporovala aj vydávanie prekladov, v samostatných edíciách sa však prekladová literatúra vyčleňuje až po roku 1945.
Po roku 1945 sa vydavateľská činnosť sústreďuje na vydávanie obnovených Slovenských pohľadov a Slniečka, osvetovej literatúry a literatúry pre deti a mládež, taktiež vedeckej literatúry. Matica vytvorila nové edície ako Most, Slovanská knižnica, Románska knižnica, Praktická knižnica Matičného čítania a pod. Logická bola orientácia na vydávanie ruskej klasiky a sovietskych autorov, ale tiež preklady z germánskej a románskej literatúry. Zvyšovala sa úroveň pôvodných vydaní krásnej a vedeckej literatúry v súvislosti s udeľovaním tzv. Vianočných cien za najlepšie pôvodné diela. Matica zriadila reprezentačné predajne a svoju produkciu kolportovala do Čiech i na Moravu. Rozrástlo sa aj vydávanie časopisov. Okrem vedeckých zborníkov a časopisov ako Slovenská reč, Filozofický sborník, Literárnohistorický sborník, Národopisný sborník, Sociologický sborník, Psychologický sborník, Jazykovedný sborník a Slovanský sborník vychádzali aj časopisy Príroda (1946 – 1950), Matičné čítanie (1946 – 1953), Slovensko (vychádza ako magazín dodnes), Slniečko (1929 – 1950) i bulletin Matičné zvesti. Navonok sa Matica prezentovala vedeckou i ľudovýchovnou literatúrou, aktívne zasahovala do literárneho kontextu vydávaním súčasných autorov. Angažovala sa vo všetkých kultúrnych oblastiach. Z finančného hľadiska mala vydavateľský proces dobre zorganizovaný, a to prostredníctvom nakladateľstva, vlastnej tlačiarne a vlastnej distribúcie. Edičné zámery vychádzali z vonkajších potrieb a podnetov. Po roku 1948 však už Matica nemôže kontinuálne v tomto systéme pokračovať, pretože vonkajšie činitele obmedzovali šírku jej vydavateľského rozsahu. Redukovanie matičnej vydavateľskej činnosti spôsobilo absenciu vedeckej literatúry a tiež rozdielne zameranie ľudovýchovnej produkcie. Matica slovenská sa na Slovensku  stala vydavateľským centrom a autoritou. Počas štyridsiatych rokov vydala knižné publikácie zhruba 1050 spisovateľom a autorom odborných diel, združila 137  redaktorov, 77 ilustrátorov, 265 prekladateľov. V dejinách Slovenska patrí Matici slovenskej významné miesto vo vydávaní hodnotnej tradičnej a pretrvávajúcej literatúry.
Z Vydavateľstva Matice slovenskej v päťdesiatych rokoch vzniklo viacero slovenských vydavateľstiev. Pôvodná vydavateľská činnosť bola v časoch socialistického režimu neželateľná, dôkazom toho je, že v tom čase vydavateľstvo ako samostatný útvar neexistovalo, suplovalo ho knihovedné oddelenie. V druhej polovici päťdesiatych rokov rozvinulo teoretickú činnosť v oblasti knihovedy, vydávalo časopis Knižnica, pracovníci tohto oddelenia pripravili do tlače viaceré pôvodné práce z dejín slovenského kníhtlačiarstva, z vydavateľskej problematiky, z dejín knihy i knižníc a papiernictva na Slovensku. V roku 1961 bol založený samostatný vydavateľský odbor – na porovnanie: v roku 1954 vydala Matica tlačou 6 publikácií a 2 publikácie ako rozmnoženiny, roku 1961 vydala 15 publikácií a 85 rozmnoženín.  V rokoch 1954 – 1963 vyšlo 546  publikácií, a to 145 tlačou, 401 rozmnožene, v rokoch 1964 – 1967 to bolo 207 publikácií, z toho 45 tlačou a 162 rozmnožene. V roku 1968 začali vychádzať periodiká Matičné čítanie (skončil v roku 1976) a Knižnice a vedecké informácie.
V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch Matica slovenská rozšírila svoj vydavateľský záber, okrem knihovedy, bibliografie, dokumentácie a metodiky pridala informatiku, literárne a hudobné archívnictvo, literárne múzejníctvo, biografistiku, dejiny vysťahovalectva a života Slovákov v zahraničí, literárnu históriu a faksimile starších literárnych vydaní. Vydavateľský odbor ročne vydal 40 – 45 titulov kníh. Odbor zabezpečoval vydávanie časopisu Slovensko, Čitateľ, Knižnice a vedecké informácie. Okrem časopisov vydával zborníky: Bibliografický zborník (1957), Knižničný zborník (1959), Literárny archív (1964), Literárnomúzejný letopis (1967), Biografické štúdie (1970), Slováci v zahraničí (1971), Hudobný archív (1974),. Štruktúru vydavateľskej činnosti tvorilo sedem edícií: Teória a výskum, Dokumentácia, Súbežná slovenská národná bibliografia, Slovenská národná retrospektívna bibliografia, Špeciálna bibliografia, Odporúčajúca bibliografia, Metodika a propagácia. Edície sa členili na série Vedecké zborníky, Monografie, Odborné slovníky, Katalógy, Fondy Literárneho archívu Matice slovenskej, Súpisy biografickej literatúry, Faksimile, Smernice a vyhlášky, Fotosúbory, Jubileá, Bibliofílie a rukopisy a iné.

KNÍHTLAČIARSKY ÚČASTINÁRSKY SPOLOK 1918 – 1949

Kníhtlačiarsky účastinársky spolok (KÚS) stál na čele kníhtlačiarskeho a do roku 1918 aj vydavateľského podnikania na území Slovenska. V podstate bol oficiálnou tlačiarňou a vydavateľstvom martinského kultúrneho a politického centra. Od roku 1923 je KÚS úplne závislý od kapitálu Tatry banky, vznikol pôvodne ako typ podnikania na základe účastinárskeho kapitálu. Odolal hospodárskym výkyvom počas prvej svetovej vojny, povojnovej hospodárskej kríze i neskoršej konkurencii. Vo vedúcej pozícii slovenského kníhtlačiarstva sa udržal osemdesiat rokov. V rokoch 1919 – 1939 sa pre zmenené hospodárske a kultúrne pomery odchýlil od pôvodnej vydavateľskej línie. Tlačiť prestali drobní vydavatelia. Napríklad J. G. Tajovskému dovtedy vychádzali divadelné hry v Slovenskom divadelnom ochotníku, nákladom KÚS. V rokoch 1920 – 1929 vychádzali jeho diela vlastným nákladom. Z drobných profesionálnych vydavateľov môžeme spomenúť M. Schmidta (1919 – 1924), z kultúrno-politických vydania Slovenskej národnej strany (1921 – 1924). Hlavné vydavateľstvo, ktoré tlačilo v KÚS, bola Matica slovenská. Medzi ostatné vydavateľstvá, tlačiace v KÚS patrili: Filozofická fakulta Univerzity Komenského (1922, spoločne s Maticou slovenskou), Ústredie slovenských ochotníckych divadiel – ÚSOD (1922 – 1937), Živena (1924 – 1939), Čsl. červený kríž (1924; 1926; spoločne s MS a Živenou, 1927 – 1937), Spolok Svätého Vojtecha – SSV (1925 – 1939, 1930 – 1932 spoločne s Tranosciom a MS), Muzeálna slovenská spoločnosť (1925 – 1938), Komenský, Bratislava (1926 – 1934), Adventné nakladateľstvo, Brno (1926 – 1929), „Slovenský národ“ (1926 – 1927), Tranoscius (1926 – 1938; 1930 – 1932 spoločne s Maticou slovenskou a SSV), Cirkevno-umelecký ústav, Bratislava (1928 – 1929), Spolok slovenských profesorov (tiež Spolok profesorov Slovákov, 1928 – 1933), Sväz slovenského študentstva (1929 – 1932), Učiteľské nakladateľstvo O. Trávniček (1930 – 1932), Štátne nakladateľstvo, Praha (1931 – 1937), „U nás“, Bratislava (1932), Detvan, Praha (1932). Po roku 1939 pribudli noví nakladatelia: J. Horáček (1940 – 1945), Kompas (1940 – 1943), Slovenská učená spoločnosť (1940 – 1942), Štátne nakladateľstvo (1940 – 1944), Robotnícka sociálna poisťovňa – RSP (1941 – 1943), Miestny odbor Matice slovenskej, Martin (1941 – 1945), Slovenská akadémia vied (1943 – 1945), Spolok profesorov Slovákov (1943). V rokoch 1945 – 1949 sú novými nakladateľmi: Svet (1945 – 1946), Zenit (1946), J. Domko (1946), Slovenské komorné divadlo (1946 – 1949), Štátne nakladateľstvo (1946 – 1949), Slovenská akadémia vied (1946 – 1947), Tranoscius (1946 – 1948), Spolok Sv. Vojtecha (1947 – 1948), Tatran (1947 – 1949), Slovenský eperantský ústav (1948), Oráč (1949) a Pravda (1949).
Výraznou zložkou vydavateľskej činnosti boli odtlačky, napr. zo Slovenských pohľadov, Sborníka Muzeálnej slovenskej spoločnosti. Po prevrate boli dôležitou súčasťou vydavateľskej produkcie. Množstvo odtlačkov bolo z podielovej knihy Evanjelickej spoločnosti literárnej z roku 1936 (Tranovského sborník) a roku 1937 zo sborníka Zdravotných predpisov na Slovensku. Po roku 1940 z Linguistica slovaca a Historica slovaca. Odtlačky prestávajú s výnimkou roku 1949 od roku 1945.
Od začiatku vydavateľskej a tlačiarenskej činnosti vychádzali v KÚS edície: Slovenský divadelný ochotník – celá slovenská klasická i novšia divadelná literatúra, Pospolité čítanie (1911 – 1912), do roku 1918 vychádzali zobrané spisy najväčších spisovateľov – realistov, po roku 1919 sa KÚS pokúsil v tejto činnosti pokračovať. Dotlačili sa rozobrané zväzky a vydali sa zobrané diela Podjavorinskej, túto činnosť prevzala postupom času Matica slovenská. Ani vydávanie Ruskej knižnice (1923 – 1926) sa neudržalo. Najviac edícií vyšlo v rokoch 1923 – 1924. Tlačila ich v KÚS, najmä Matica slovenská: Čítanie študujúcej mládeže (1921 – 1937), Diela spisovateľov slovenských (1921 – 1938), Knižnica Slovenských pohľadov (1922 – 1939), Dobré slovo (1930 – 1939), Spisy jazykového odboru Matice slovenskej (1933), Čítanie pre meštianske školy (1934 – 1937), Prekladová knižnica Matice slovenskej (1934 – 1939), Spisy umeleckého odboru Matice slovenskej (1934), Spisy historického odboru Matice slovenskej (1936 – 1938), Turnajová knižnica Matice slovenskej (1936 – 1937), Spisy Národopisného odboru Matice slovenskej (1937), Spisy pedagogického odboru Matice slovenskej (1937), Spisy literárnohistorického odboru Matice slovenskej (1939). Najvýznamnejšie edície boli: M. Schmidt Svetová knižnica (1919 – 1922), Lipa Malá knižnica (1919), Zora, zábavno-poučná knižnica (1922 – 1923), Knižnica Vatry (1925), Divízia Čsl. Červeného kríža Lacné knižky (1927), Knihy Živeny (1930 – 1938), Živena Poučné čítanie pre dedinský ľud (1932), Knižnica Nár. hospodára (1932), O. Štanglerová, Hodonín Signum aenem (1932), Publikácie LUK-u (1932), Literárnoumelecké združenie Úsvit Ratolesť (1933), Knihovna právnickej fakulty univerzity Komenského (1934 – 1938), Knižnica slovenského remeselníka a obchodníka (1936), Knižnica štátneho ústavu pre zveľaďovanie živností (1935), Románová príloha Živeny (1934 – 1939), Publikácie Roľníckej osvety (1936), Štátne nakladateľstvo, Praha Papršleky, knižnica pre slovenskú mládež (1937), Knižnica Právneho obzoru (1938 – 1940). Po roku 1940 KÚS tlačí pre nových vydavateľov: Robotnícka sociálna poisťovňa – RSP Nový sociálny život (1941 – 1943), J. Horáček Knihy pre mládež (1940 – 1945), Knižnica Linquistica slovaca (1940), Knižnica Slovenského národného múzea (1941 – 1944), Séria A. Spisy poučné (1941), Séria B. Spisy náučné (1942 – 1943), Knižnica Nášho národa (1942), Spisy Slovenskej akadémie vied a umení (1943 – 1945), Náučná knižnica SAV-u (1943), Vlastivedná knižnica SAV-u (1944 – 1945), Dramatická tvorba Tranoscia (1944), Tvorba Tranoscia (1945). Po roku 1945 pribudli v KÚS noví nakladatelia so svojimi edíciami: Štátne nakladateľstvo Mladý život (1946 – 1949), J. Horáček Tulipánik, čítanie pre najmenších čitateľov (1948), Všeslovanská slovesnosť (1946), Svet Obzory (1946), Náučná knižnica SAV-u (1946), Vlastivedná knižnica SAV-u (1947), Knižnica slovenského národného múzea (1948), Halierová hasičská knižnica (1948).
KÚS expedoval hlavné celonárodné časopisy: 12 ročníkov Slovenských letopisov, 66 ročníkov Národných novín, 47 ročníkov Orla, 6 ročníkov Raráška, 35 ročníkov Černokňažníka, 56 ročníkov Slovenských pohľadov, 45 ročníkov Sborníka Muzeálnej slovenskej spoločnosti, 17 ročníkov Časopisu Muzeálnej slovenskej spoločnosti, 35 ročníkov Živeny, 17 ročníkov Slovenského remeselníka, 25 ročníkov Kocúra, 20 ročníkov Sborníka Matice slovenskej, 14 ročníkov Gemer-Malohontu a 13 ročníkov Slniečka, vlastným nákladom vydal 66 ročníkov Slovenského obrázkového kalendára.

Na ukážku uvádzame malé percento z diel, ktoré sa v KÚS vytlačili od roku 1918. Niektoré nevyšli vôbec, tie sú uvedené ako plánované náklady v zátvorke.

Rok	Dielo	Náklad
1918	Radlinský – Nábožné výlevy	(20 000)
1926	Verne – Deti kapitána Granta	(5 000)
1927	Stodola – Náš pán minister	2 000
	Palárik – Drotár	2 000
	Dubňanská – Malierečka	2 000
	Slovenský obrázkový kalendár	6 000
	Langer – Pes druhej roty	3 000
	Šoltésová – I., II. zv. sp.	3 000
	Kukučín – VI. zv. zobr. sp.	2 000
	Kalinčiak – II. zv. zobr. sp.	(2 000)
	Kalina – I. zv. zobr. sp.	(1 500)
1928	Stodola – Bačova žena	2 000
	Letopis Živeny	3 000
1929	Krčméry – Žatva	(2 000)
	Medvecký – Štátny prevrat	(2 000)
	Podjavorinská – I. zv.	(3 000)
	Podjavorinská – II. zv.	(3 055)
	Podjavorinská – III. zv.	2 000
	Podjavorinská – IV. zv.	(2 000)
	Stodola – Belasý encyán	1 500
	Tajovský – XIII. zb. zobr. sp.	1 500
	Tajovský – VI. zv.	1 500
	Timrava – I. zv. zobr. sp.	2 000
	Berndorf – Špionáž	3 000
	Podjavorinská – Veršíky	2 000
1930	Zelenák – Domáca liečba	(5 000)
	PVasilev – Ruská tajná polícia	3 000
	Šoltésová – Moje deti	2 500
	Suchánsky – Záhadné lietadlo	2 000
	Marschier und Krepier	(3 000)
1931	Dobšinský – Slovenské povesti	2 000
1932	Suchánsky – V Brazílii	2 000
1933	Chomkovič – Rôzne spôsoby	2 000
	Bodický – Rozpomienky a pamäti	(2 400)
	Slovenský obrázkový kalendár	1 500
	K 80. výročiu Škultétyho	3 000
1934	Suchánsky – Tri snúbenice	1 500
	Branecký – Poklady M. Čáka	(5 000)
	Časopis Dennica	3 000
	Hitler – Mein Kampf	(3 000)

 
Najväčšie náklady mali náboženské tlače. Z politických dôvodov sa po prvej svetovej vojne a v neskorších rokoch tieto náklady znižovali.
Po roku 1918 je najproduktívnejšou zbierkou prózy Čítanie študujúcej mládeže. V poézii dominuje P. O. Hviezdoslav, A. Sládkovič, Ľ. Podjavorinská, najvydávanejšími prozaikmi boli M. Kukučín a J. G. Tajovský, divadelné edície preberal skôr ÚSOD. Najviac divadelných hier vyšlo v rokoch 1922 – 1925. Počas Slovenského štátu a po oslobodení sa tlačilo len pre divadelnú knižnicu Tranoscia a Slovenské komorné divadlo, bibliofílie vyšli dve, a to Marína od A. Sládkoviča a Lukáčov Bábel. Ostatné matičné bibliofílie začala tlačiť tlačiareň Neografia.
V poprevratovom období tvorila v náučnej literatúre väčšinu jazykovedná literatúra. Vychádzali diela J. Škultétyho, Kvačalu, Socháňa, J. Wagnera, Czambela, Vajanského, Holubyho, Plicku, Vážného, Václavíka, Semkowicza, Babora, Kolíska, Krčméryho, Vlčka, Huska, Janšáka, V. Wagnera, Volku-Starohorského, F. Ruppeldta, V. Bobeka, I. Houdka, S. Mečiara, Ľ. Nováka, Skutila.
Spoločenské spevníky ustávajú v roku 1918, pretože strácajú uvedomovaciu funkciu medzi ľuďmi, jediná výnimka sú Plickove Slovenské pesničky, vydané Turnajovou knižnicou v roku 1937.
Od roku 1935 sa hudobniny tlačili sporadicky, najčastejšie vychádzal Mikuláš Schneider Trnavský. Z cestopisov ako spojenia opisu prírody s botanizovaním sú najzaujímavejšie potulky Jozefa Holubyho. Zo súpisov treba spomenúť Polívkov Súpis slovenských rozprávok a Osuského Súpis literatúry o Tranovskom a Tranosciu, Ormisove Doplnky k Riznerovej bibliografii, Súpis prác Jána Čajaka a Štefánikov súpis detskej literatúry.
Zásluhou KÚS i Matice slovenskej sa na vydávaní kníh spolupracovali kvalitní ilustrátori: A. Kováčik, J. Alexy, M. Benka, Ľ. Fulla, M. Galanda, J. Hála, K. Ondreička, J. Vodrážka i prekladatelia: B. Škultétyová, J. Škultéty, S. Czambel, J. Halaša, J. Jesenský, F. Jesenský, Z. Jesenská, R. Klačko, V. Pauliny-Tóth, V. Mičátek a ďalší. Okrem iného KÚS priviedol slovenskú knihu na vyššiu úroveň úpravy, táto „národná“ tlačiareň a vydavateľstvo v mnohých smeroch ovplyvnilo ráz slovenskej vydavateľskej činnosti  a kníhtlačiarstva.

VYDAVATEĽSTVO  OSVETA, N. P. 1953 – 1977

Vydavateľstvo Osveta v Martine sa v rozpätí dvadsiatich štyroch rokov počas socialistického režimu venovalo vydávaniu rôznej literatúry: osvetovej, prírodovednej, zdravotníckej, športovej, literatúre o umení, o jazykovede a kultúrnych vedách – jazykoveda a literárna veda, krásna literatúra. V roku 1954 pribudla kategória hudobniny a v roku 1955 začalo vydávať technickú literatúru, poľnohospodársku v roku 1957, beletriu a detskú literatúru v roku 1972. Od roku 1953 – 1977 vyšlo vo vydavateľstve Osveta 2 048 publikácií. Okrem kníh vydávalo aj časopisy: Csechszlovákiai sport, Československý šport, Čitateľ, Farmácia, Film a divadlo, Krásy Slovenska, Lekársky obzor, Ľudová tvorivosť, Ľudové čítanie, Matičné čítanie, Miestny rozhlas, Naša práca, Osvetová práca, Pamiatky a múzeá, Príroda a spoločnosť, Svet socializmu, Štart, Veda ľudu, Zdravý národ, Život.
Môžeme skonštatovať, že hlavným určujúcim faktorom pre vydavateľov i samotných tvorcov bol jednoznačne politický vplyv. Napriek všetkým historickým míľnikom, pozitívnym i negatívnym, má slovenské vydavateľstvo počas dvadsiateho storočia  svoje významné a nezastupiteľné miesto. Tlačiari, vydavatelia,  nakladatelia a autori (spisovatelia, ilustrátori, fotografi) vytvorili množstvo unikátnych publikácií, ktoré tvoria „zlatý fond“ slovenskej tvorby.

LITERATÚRA

BREZA, Vojtech 1997. Tlačiarne na Slovensku 1477 – 1996 Bratislava : Zväz polygrafie na Slovensku, Univerzitná knižnica Bratislava, Matica slovenská. ISBN 80-85170-25-6, s. 214.

HALAŠA, Pavol – ŠPETKO, Jozef 1958. Kníhtlačiarsky účastinársky spolok v Martine 1869 – 1949 Martin : Matica slovenská. s. 296.

Kolektív autorov 1979. Bibliografia slovenských kníh 1919 – 1938 Martin : Matica slovenská. ISBN 95-017-79, s. 875.

MARČOK, Viliam a kol. 2004. Dejiny slovenskej literatúry III. Bratislava : Literárne informačné centrum. ISBN 80-88878-87-X. s. 471.

MLYNARČÍK, Jozef a kol. 2000. Martin z dejín mesta Martin : Vydavateľstvo Neografie. ISBN 80-88892-34-1, s. 706.

SEDLÁK, Imrich a kol. 2009. Dejiny slovenskej literatúry II. Martin : Matica slovenská. ISBN 978-80-7090-937-9, s. 785.

TELGÁRSKY, Jozef 1973. Bibliografický súpis publikácií Vydavateľstva Osveta, n. p. Martin 1953 – 1972 Martin : Vydavateľstvo Osveta. s. 465.

TELGÁRSKY, Jozef 1980. Bibliografický súpis publikácií Vydavateľstva Osveta, n. p. Martin 1973 – 1977 Martin : Vydavateľstvo Osveta. s. 150.

WINKLER, Tomáš – ELIÁŠ, Michal a kol. 2003. Matica slovenská. Dejiny a prítomnosť. Martin : Matica slovenská. ISBN 80-7090-694-4, s. 495.