Pozrieme sa na najnovšie fenomény posledných desaťročí cez príklady kľúčových projektov experimentálneho umenia prichádzajúcich na scénu (či scény) z rôznych pozadí s rôznymi motiváciami. Pri popise neziskového a nezriaďovaného sektoru nechceme skĺznuť k zjednodušujúcej romantizácii a schematizácii. Uvedomujeme si, že v kontexte Slovenska a umeleckej a kultúrnej produkcie panuje často hybridná situácia, mnohí aktéri sa pohybujú vo viacerých funkciách, pracovných pozíciách a zaradeniach. Ťažko hodnotiť, či je táto dualita, prípadne multifunkčnosť na príťaž alebo naopak spôsobuje najmä v Západnej Európe nezvyklé synergie. Presahy kamenných organizácií s tzv. neziskovým a nezriaďovaným sektorom sú bežnou praxou. Histórii a súčasnosti intermediálneho umenia a umenia nových médií z pozícií výtvarného umenia sa venuje text Miroslavy Sikorovej https://profil.kultury.sk/sk/intermedialne-umenie-a-nove-media/

Ťažisko tohto textu sa bude preto uberať hlavne mimo etablovanú scénu výtvarného umenia, ako kľúčové slovo použijeme výraz “experiment”. Táto kapitola má ambíciu popísať najnovšiu tvorbu na Slovensku a venovať sa umelcom a iniciatívam tvoriacim na pomedzí hudby, performatívneho, vizuálneho umenia, literatúry a nových médií. Nadpis tiež pracuje so širšie definovaným strešným pojmom kultúra, pretože sa domnievame, že nižšie popisované iniciatívy, osobnosti a projekty často vybočujú z hraníc a definícií umenia a tvoria tiež životný štýl, hodnotový systém, spoločenský kód. 

Rozprávanie začneme predstavením miest kultúry, od Bratislavy sa posunieme na celé Slovensko. Na týchto miestach žijú a tvoria umelci, dramaturgovia, zoskupenia a iniciatívy, konajú sa festivaly, akcie či inšpiratívne stretnutia iného druhu. Široko zvolený záber je na mieste, pretože ako píše teoretička umenia Mária Rišková vo svojom texte Agónia a extáza umenia nových médií: “História a teória mediálneho umenia, či zahraničná alebo slovenská, však vyberá z nových médií iba časť problematiky, veľa sociálnych, subkultúrnych či populárnych fenoménov zostáva za jej bránami, mimo kompetencie kunsthistorikov. Ak sa zaujímame o nové médiá a pozrieme sa na predmet mediálneho umenia bližšie, nemôže nás uspokojiť, lebo nemôže nahradiť pluralitu, ktorá sa dala zastrešiť pojmom nové médiá…” Záber je široký nie však kompletný. Pokúsime sa predstaviť výber projektov s ohľadom na spoločenskú relevanciu a čo najširšie pokryť jednotlivé časové a geografické oblasti.

Experimentálne umenie skúša prekračovať hranice a objavovať nové svety. Podhubím pre vznik a tvorbu sú jednoznačne neformálne komunity, ktoré sa združujú na “svojich” miestach. V roku 2016 vznikla publikácia BA!! miesta živej kultúry 1989 – 2016, ktorá začala práve tieto procesy a osudy komunít na Slovensku mapovať. Ide o miesta, ktoré vznikali spontánne a vďaka odhodlaniu ľudí vniesť do svojho okolia trochu tvorivej energie, ľudského aj poetického rozmeru či generačného ducha. Pravdaže, spoločenské procesy nezačali zo vzduchoprázdna, ale nadväzovali na dianie pred pádom železnej opony. Naše experimentálne rozprávanie však hlavne z praktických dôvodov začneme práve tu a z “bratislavskej kaviarne” vyrazíme následne ďalej naprieč celým Slovenskom.

Po roku 1989 sa postupne začalo vynárať množstvo rôznych priestorov pôvodne vlastnených štátom a poznačených časom. Prestali slúžiť svojmu účelu, lebo inštitúcie sídliace v nich zanikli alebo sa vzmohli na iný život niekde inde. V opustených priestoroch často zostávalo použiteľné zariadenie, ktoré sa dalo využiť. Napríklad Filmový klub 901 v Bratislave vznikol vďaka kompletnému technickému vybaveniu bývalej kongresovej sály s premietačkami. Podmienky na umeleckú tvorbu po roku 1989 sa jednoznačne zmenili, aj keď umenie, tvorcovia a priestory nemuseli nutne prejsť dramatickým dejinným skokom.

Hudobné, tanečné, filmové, literárne kluby, divadlá, multikultúrne centrá, knižné kluby, galérie či otvorené ateliéry vznikali po roku 1989 aj dnes najmä z iniciatívy mladých ľudí, študentov či čerstvo vyštudovaných absolventov vysokých škôl, kreatívcov z výtvarného, dizajnérskeho či iného umeleckého prostredia. Často ich spájalo spoločné štúdium alebo tvorivá cesta a chceli v nej ďalej spolu pokračovať alebo jednoducho mať štýlový priestor pre všetkých svojich kamarátov. Ostávali v miestach štúdia alebo sa vracali domov. Niektoré sa otvárali verejnosti viac, iné menej, podľa toho, čomu sa venovali a na akej úrovni ponúkali umeleckú produkciu.

Popri miestach tvoria dôležitú štruktúru pre umenie aj akcie, pravidelné festivaly. Mávajú rôznu kontinuitu, vyznačujú sa dlhodobým záberom a často veľmi dôležitými medzinárodnými kontaktmi, prepojeniami a vplyvmi. Kultúrna pamäť dlhodobo živého festivalu je porovnateľná s prácou inštitúcie. Pojmom festival zvykneme označovať koncentrovanú prehliadku kurátorovaného obsahu, ktorý zväčša siaha po tom najnovšom z tej-ktorej témy, žánru. Výraz pochádza z latinčiny, slovo festivalis popisovalo cirkevné sviatky, festus znamená slávnostný. Dlhodobá konzistentná práca mnohých organizátorov, dramaturgov a kurátorov si zaslúži zmienku a oslavu!