Strategicky výhodnú polohu na nepravidelnej plošine temena ostrohu výbežkov predhoria Považského Inovca využívali ľudia od mladšej doby kamennej. Ťažisko osídlenia spadá však až do obdobia vrcholného a neskorého stredoveku. Vtedy tu stál veľkomoravský feudálny dvorec z pol. 9. – 10. storočia, ktorý chránilo mohutné palisádové opevnenie. Vnútorný areál opevnenia rozdelený na tri nerovnaké časti vymedzoval osobitný priestor pre rotundu s podkovitou apsidou obkolesenou pohrebiskom. Hoci dvorec zanikol v 11. – 12. storočí, okolo rotundy sa pochovávalo až do 14. storočia. Priebeh opevnenia a pôdorysy stavieb zrekonštruovali na základe výsledkov archeologického výskumu.
Kultúrne dedičstvo > Národné kultúrne pamiatky