Od 9. storočia sa dejiny Slovenska zhmotňujú aj v písomných prameňoch. Staroslovienske názvy sídiel a mená významných osobností zachytené v písomnostiach sú najstaršími dokladmi vývoja národnej identity Slovákov. Strediskom kniežactva Slovienov sa stalo mesto Nitra a jeho vládca, knieža Pribina, postavil v roku 828 najstarší kresťanský kostol na území západných a východných Slovanov. Ani Slovienov neobišli mocenské boje. Slovenské územie politicky ovládli Moravania (dnes súčasť Českej republiky) a spoločne vytvorili štátny útvar – Veľkomoravskú ríšu, ktorá pôsobila na javisku dejín po boku Franskej a Byzantskej ríše. Najvýznamnejšou udalosťou, ktorá natrvalo ovplyvnila ďalší vývoj Slovenska, bol príchod dvoch byzantských bratov, Konštantína (Cyrila) a Metoda, v roku 863. Boli to kresťanskí učenci a filozofi, ktorí pre veľkomoravských Slovienov vytvorili písmo (hlaholiku) a napísali v ňom niekoľko kníh, vrátane Biblie. Oficiálnym prijatím kresťanstva sa Slovensko začlenilo do kresťanskej Európy, dokonca s mimoriadnymi výsadami. Máloktorí z dnešných návštevníkov Slovenska si uvedomuje, že sa nachádza v krajine, ktorá ako jediná v ranostredovekej Európe (spolu s dnešnou českou Moravou) mala výsadu vykonávať liturgiu vo vlastnom jazyku. Tým sa staroslovienčina postavila na rovnakú úroveň ako latinčina a gréčtina a predstihla aj také jazyky ako francúzština alebo angličtina. Veľká Morava neprežila útoky Bavorov a starých Uhrov, po roku 906 už o nej nie sú správy.
Okrem písomných pamiatok sú veľkomoravské pamiatky väčšinou záležitosťou archeológie. Predstavujú ich náleziská staroslovienskych sídlisk a pohrebísk s bohatými nálezmi keramiky, šperkov, zbraní a iných predmetov. Nové náboženstvo sa prejavilo vo výbavách hrobov i v kamennej architektúre. Reprezentujú ju kostoly troch typov – jednoloďový kostol, trojloďová bazilika a rotunda. Pri ich tvorbe sa uplatnil bavorský a dalmátsko-istrijský, resp. byzantský vplyv. Najvýznamnejšie sakrálne pamiatky v podobe rotúnd a bazilík sa nachádzajú v lokalitách Nitra, Bratislava, Devín, Moravany nad Váhom, Bíňa, Kopčany. Kostol sv. Margity v malej dedinke Kopčany, neďaleko moravských Mikulčíc, postavený v polovici 9. storočia, sa takmer v autentickej podobe zachoval do súčasnosti.  Do 9. storočia sa datujú aj počiatky cirkevnej správy. V roku 880 vzniklo Nitrianske biskupstvo a na vrchu Zobor bol postavený prvý benediktínsky kláštor. Svet najstarších predkov dodnes nevydal všetky svedectvá. Až posledné pamiatkové výskumy prinášajú dôkazy, že základy mnohých dodnes fungujúcich kostolov boli postavené v 9., 10. a 11. storočí, a boli významným činiteľom premeny pohanského sveta na svet kresťanský. Zároveň sú dôkazom neprerušeného vývinu starých staroslovienskych sídlisk, ktoré sa stali súčasťou novovzniknutého Uhorského kráľovstva. Pohanské prvky nachádzame dodnes v mnohých prejavoch ľudovej kultúry, ktoré sú aj dnes súčasťou živého folklóru. Cesta oficiálneho umenia, či už v architektúre, alebo vo výtvarných dielach, sa však uberala kresťanským smerom podporovaným cirkevnou aj svetskou vrchnosťou.