Začiatok 60. rokov sa v slovenskom hranom filme nesie v znamení postupného nástupu novej generácie filmových tvorcov, ktorí vstupovali do filmovej tvorby už po odbornej vysokoškolskej príprave na pražskej FAMU. Ich diela priniesli nové impulzy a hodnoty v česko-slovenskom aj v medzinárodnom kontexte a stali sa začiatkom tvorivo najproduktívnejšieho obdobia v celých dejinách slovenskej aj českej kinematografie. Na formovanie a priebeh tohto obdobia vplývalo viacero spoločensko-politických aj umeleckých faktorov. Patrí medzi ne aj postupné uvoľňovanie ideologického tlaku komunistických orgánov na umenie a kultúru, ktoré viedlo k rozšíreniu priestoru pre slobodnejšiu tvorbu. Počas tzv. obrodného procesu v politickom vývine Česko-Slovenska v roku 1968 vyústilo do zrušenia cenzúry.
V tejto spoločensko-politickej situácii slovenský film mal už za sebou svoje „detské“ obdobie a úspešne absolvoval aj prvé desaťročie formovania kinematografického systému. Mal použiteľné technologické zázemie, postupne sa rozširovalo aj odborné zabezpečenie filmových profesií, mal tvorivý kontakt s inými umeleckými druhmi (najmä literatúra a hudba) a mal aj dostatok štátnych zdrojov na kontinuálnu výrobu. Na Slovensku fungovala aj filmová distribúcia a rozširovala sa sieť kín. Etabloval sa dokumentárny aj hraný film, v druhej polovici 60. rokov sa začala rozbiehať aj animovaná tvorba či experimentálny film a tvorivý rozvoj zaznamenala aj dramatická a filmová tvorba v televízii.
Dôležitým faktorom, ktorý ovplyvnil rozvoj slovenskej a českej filmovej „novej vlny“ 60. rokov, bol aj medzinárodný kontext. Uvoľnenie ideologického dozoru otvorilo priestor na dovoz zahraničných filmov, na prezentáciu českých a slovenských filmov v zahraničí aj na medzinárodné koprodukcie (prvý raz v dejinách slovenského filmu sa počas 60. rokov nakrúcali na Slovensku aj filmové koprodukcie s krajinami západnej Európy). České a slovenské filmy a filmári sa tak prirodzene začlenili do trendov tzv. nového filmu, ktoré boli v tom období príznačné pre väčšinu európskych krajín (najmä Francúzsko, Nemecko, Veľká Británia, Taliansko, Švédsko a ďalšie). Spoločným znakom týchto trendov bola osobnostná autorská interpretácia skutočnosti a intenzívne hľadanie moderného filmového výrazu. V dôsledku toho sa aj slovenský film 60. rokov stal prvý raz vo svojich dejinách hodnotovo rovnocennou a inšpiratívnou súčasťou nielen národného kultúrneho kontextu, ale aj európskej kinematografie a filmového umenia.
V roku 1961 režisér Stanislav Barabáš nakrútil podľa námetu a scenára Alberta Marenčina a Ivana Bukovčana film Pieseň o sivom holubovi. Film nadväzuje na tematickú líniu filmov o udalostiach z druhej svetovej vojny. Vo voľnom cykle šiestich poviedok prináša pohľad na vojnu očami detského hrdinu. Tento nový prístup v stvárnení tradičnej témy síce nenarušil vtedajšiu oficiálnu interpretáciu protifašistického odboja, ale umožnil rozšíriť jej umelecké stvárnenie. Dôraz kladie na citové väzby hlavného detského hrdinu k ľuďom, ktorých stretáva vo svojom malom svete na náhodných potulkách „veľkým bojiskom“. Barabáš tak otvoril priestor na filmovú metaforu aj na subjektivizáciu pohľadu na historické udalosti. Obchádza pritom akúkoľvek ideologizáciu alebo národný či sociálny pátos. Film Pieseň o sivom holubovi získal v roku svojho vzniku ocenenie na treťom Festivale československého filmu aj osobitný čestný diplom na 22. ročníku Medzinárodného filmového festivalu v Benátkach.
Druhá svetová vojna a jej historické či spoločenské súvislosti vstupujú do vzťahov a osudov postáv aj vo filme Obchod na korze (1965), ktorý nakrútila režisérska dvojica Ján Kadár a Elmar Klos podľa literárnej predlohy Ladislava Grosmana. V produkcii pražského Studia Barrandov vznikol film, ktorý je síce z produkčného hľadiska český, no svojou tematikou, lokalitami nakrúcania, jazykom aj hereckými predstaviteľmi je oveľa väčšmi slovenský. Rozvíja totiž tragikomický príbeh z obdobia vojnového Slovenského štátu. Na pôdoryse vzťahov v malom slovenskom meste zobrazuje osudy „malých“ ľudí stratených vo víre „veľkých“ dejín. Svojím citlivým a emotívne pôsobivým prístupom k stvárneniu rasizmu, jeho spočiatku neveľmi nápadných vonkajších prejavov a neskôr aj ničivých dôsledkov na život jednotlivca sa tento film stal metaforickou reflexiou historického obdobia, ktoré na Slovensku dodnes čaká na svoje historicky korektné a ideologicky nezaťažené zhodnotenie aj na ďalšiu umeleckú reflexiu. Obchod na korze ako jediný film s dominantnou účasťou slovenských tvorcov získal okrem množstva iných medzinárodných ocenení aj cenu Americkej akadémie filmového umenia a vedy – Oscara za najlepší cudzojazyčný film.