Turčecký vodovod je vodohospodárska stavba, ktorú pravdepodobne začali budovať v kremnickej banskej oblasti ešte v stredoveku, v 15. stor. Vznikla z potreby zabezpečiť dostatočný zdroj a silu vodného prúdu pre pohon banských strojov aj v období sucha, najmä stúp, drviarní a triedičiek. Vodu s prudkým spádom využívali na šachtách Ferdinand, Ludovika a Mária na pohon vodných kolies, neskôr Girardových, Schwankrugových a Francisových turbín a na pohon dynám. Po útlme baníctva sa od konca 19. stor. začal tento vodný zdroj využívať na výrobu elektrickej energie. Názov vodovodu naznačuje, že vodné zdroje pochádzajú z Turca, z povodia Váhu, odkiaľ ich po vrstevniciach v kameni hĺbených alebo drevených žľaboch odviedli do rozvodia Hrona. V niektorých častiach trasy s celkovou dĺžkou 22 km využívali na skrátenie trasy prívodného kanála aj štôlne.
Z troch energetických stupňov na jeho trase je najpozoruhodnejšia jedna z najstarších na Slovensku fungujúcich elektrární, podzemná vodná elektráreň. Vybudovali ju v podzemí v hĺbke 245 m a je prístupná šachtou č. IV. na južnom okraji Kremnice a do prevádzky ju uviedli v roku 1922. Strojovňu vysekali do skaly. Voda z turčeckého vodovodu z nej odteká Hlavnou dedičnou štôlňou, ktorá ústí do Hrona nad Žiarom nad Hronom. Srdcom elektrárne sú tri Peltonove turbíny a generátory s výkonmi 370, 380 a 1270 kW, ktoré zásobujú mesto Kremnica dodnes.

Kultúrne dedičstvo > Národné kultúrne pamiatky