Mgr. art Karina Rothensteinová Kolčáková

Textilné umenie, umenie vlákna či samotný pojem autorská tapiséria je v podstate pomerne mladá kategória, ktorá sa samostatne emancipovala v priebehu 20. storočia a najväčší posun zaznamenala v 60. rokoch. Dovtedy sa textilná práca považovala za disciplínu výsostne úžitkového charakteru. Existovala ostrá deliaca čiara medzi remeselníkom a tvorcom návrhu, ktorým bol zväčša maliar, uznávaný umelec. Tkáč alebo vyšívač len upravil túto predlohu a prispôsobil ju k reprodukovaniu v danom materiáli. Tento vzťah nijak nerozvíjal jeho ďalšie možnosti a spôsoby spracovania. Spoločensko-historické zmeny a rozvoj priemyslu zmenili situáciu aj na poli textilnej tvorby. Klasická funkcia tapisérie prestala plniť svoj pôvodný účel (tepelná izolácia, didakticko-naratívna funkcie atď.) a umelci začali prehodnocovať svoj vzťah k samotnej technike, štruktúre a najmä materiálu. To podnietilo i vznik tzv. autorskej tapisérie.
Ruka v ruke s týmito v tej dobe tak revolučnými zmenami ide aj polemika o zaradení textilnej tvorby do kategórie voľného umenia a umenia vôbec. Textilní umelci v interakcii s tendenciami voľného umenia v kontexte so zahraničnou tvorbou sa začali zaoberať médiom textilu aj z iných hľadísk. Okrem tkania sa objavuje intenzívny záujem o iné techniky, nové materiály a spôsoby inštalácie. To je už znakom ústupu tkanej tapisérie zo zorného poľa textilných výtvarníkov, dokonca z dnešného pohľadu môžeme takmer hovoriť o jej konci. Textilná tvorba v súčasnosti je charakteristická svojou nejednoznačnosťou a postmodernou eklektickosťou, splývaním textilného umenia s voľným umením alebo jeho zameraním na dizajn.