Vývoj textilného umenia sa v povojnovom období neobišiel bez programového čerpania z tradičných zdrojov umelecko-remeselnej produkcie, ktorá sa odvíjala od výskumu bohatej ľudovej rozmanitosti textilných foriem. Dekoratívna poloha textilu a uplatnenie tradičných techník je charakteristická pre tvorbu Márie Rudavskej, Violy Thainovej, Eleny Holéczyovej, ktorá sa venovala paličkovanej čipke, rovnako ako Viera Škrabalová a Oľga Štepaníková.
V oblasti textilnej tvorby sa s ohľadom na mieru uplatnenia monumentálneho prejavu a tradície tkania v ľudovom umení uplatňovala reprezentatívna forma tapisérie. Veľkorozmerné diela, zväčša podľa predlohy popredných maliarov (Ľudovíta Fulla, Janko Alexy), boli umiestňované do architektonických priestorov. Úspech tkanej tapisérie postupne nadchol aj mladších autorov a prispel k jej rozšíreniu a spopularizovaniu. S gobelínovými a kobercovými dielňami vo Valašskom Meziříčí nadviazali úzku spoluprácu viacerí slovenskí výtvarníci. V druhej polovici 50. rokov tam boli realizované gobelíny Ley Mrázovej, Mikuláša Klimčáka, Ernesta Zmetáka, Matildy Čechovej, kolektívu Greinerová, Čihánková, Kraicová a gobelín Martina Benku, neskôr gobelíny Ota Opršala, Rudolfa Krivoša, Juraja Kréna, Michala Kerna a Petra Matejku. Na vybudované vzťahy nadviazal spoluprácou prof. Peter Matejka a jeho oddelenie monumentálnej maľby a tapisérie na VŠVU. V priestoroch renomovanej dielne mohli študenti vyšších ročníkov realizovať diplomové práce. Do tapisérie postupne vnášali nové prvky – experimentálne technologické postupy i netradičné materiály. Obľúbenou sa stala technika artprotisu – netkanej tapisérie. Autorské tkanie objavilo nové možnosti plastického vyjadrenia a využitia novovzniknutých materiálov na báze umelých textilných vlákien. Vznikali nepravidelné priestorové reliéfy a tapisérie atypických formátov, v ktorých pôsobila štruktúra a farba spoločne s netradičnými technikami pletenia, paličkovania, tkania. Textilná oblasť sa nevyhýbala ani tvorbe asambláží, koláží a rôznych variabilných priestorových objektov. Osobitú invenčnú polohu materiálového i technického experimentu predstavujú práce Silvie Fedorovej, Slávky Pecháčkovej, Milana Chvíľu, Ota Opršala, Jozefa Kurjaka a Štefana Rabinu. Rozmach tapisérie trval len istý časový úsek, po boome v 70. rokoch sa textilná tvorba na Slovensku ocitla v značnej kríze a až na ojedinelých autorov už bola v závere 70. rokov na relatívne ústupe. Dopyt po monumentálnej interiérovej výzdobe ustúpil komornejším textilným prejavom a sústredil sa na produkciu bytových textílií a doplnkov.
Jarmila Čihánková ako jedna z prvých rozpracováva vlastný systém v technike artprotisu – rozstrihnutím, opätovným zošitím a rozhladením artprotisovej plochy. Tvorí konštruktívne kompozície s inšpiračným východiskom v geometrickom rytme slovenského ľudového ornamentu. Hlavný motív najčastejšie situuje do monochromatického alebo rytmicky striedaného hladkého pozadia. Neskôr objavuje melírovanú podkladovú plochu podčiarkujúcu fenomén svetla. Jej prínosom je tvorba viacdielnych environmentov s evidentnou snahou o riešenie prostredia variabilnou rytmickou dekoratívnou priestorovou skladbou textilných závesov. Eva Cisárová-Mináriková sa v tvorbe programovo venuje citáciám historických tapisérií s dôrazom na haptické vlastnosti textilnej hmoty, spája útkové ripsy s jemne tkanými fragmentmi kópií historických gobelínov v štýle gotických millefleurs. Uplatňuje rôzne techniky, širokú škálu materiálov a štruktúr vlastnoručne farbeného sisalu kombinovaného s nespradenou vlnou a strihanou látkou. Prepája ich s ažúrovou výšivkou, recyklovaným textilom, ručným papierom, plstením, šitím, frotážou, kolážou, akumuláciou, maľbou pigmentom i pravidelným obmieňaním formátov. Silvia Fedorová sa venuje tapisérii, ale aj iným druhom textilného prejavu – textilnej miniatúre aj šperkom vytvorených technikou paličkovanej čipky. Tapisérii v jej podaní dominuje v experimentovanie v klasických i nových textilných materiáloch (sisal, ľan, juta, vlna). Námetovo sa prikláňa ku krajinárskym a prírodným motívom s lyricko-poetickým vyznením. Od 80. rokov sa intenzívne venuje technike paličkovanej čipky, ktorej klasickú polohu čoskoro opúšťa a vnáša do nej osobitý experimentálny výraz. Používa netradičné materiály ako lyko, papierové špagáty, drôtiky, kábliky a nakoniec aj odpadové plastové vrecká, s ktorými dosahuje nové možnosti tvarového a formátového prejavu. Katarína Šujanová v tvorbe závesov na tému bielej farby rozvíja plastické cítenie a variuje textilné techniky s rôznym účinkom bielych plôch. Skúma rozmerové modifikácie a možnosti textilu v lineárnych rytmických kompozíciách oblúkov, vĺn a rovnobežných prúdov nití. Tvorí aj trojrozmerné dekoratívne plastiky zo strapcov, klbiek a iných elementárnych útvarov, pri ktorých vedome operuje s farebnými, tvarovými, ale aj vizuálno-hmatovými vlastnosťami materiálu. Úspech dosiahla aj v oblasti dekoratívnych závesov vyhotovených technikou filmovej tlače. Tvorba Karola Barona prezentuje voľnú maliarsku verziu tkaného alebo viazaného monumentálneho variabilného závesu v rámci komponovania architektonického priestoru. Zaoberá sa tapisériou plynule prechádzajúcou zo steny na podlahu ako aj budovaním niekoľkých pred seba postavených častí v kontexte priestorového experimentu. Postupne zvýrazňuje štylizačné tendencie a dôraznejšie uplatňuje kontrast tkaných a viazaných miest ako významného priestorového elementu v kompozičných skladbách zložených z viacerých samostatných textilných prvkov. Katarína Zavarská v oblasti tapisérie rovnako prekračuje tradičné tkáčske techniky a postupy, opúšťa pravouhlý formát a experimentuje s materiálmi. Plastická hra s obtáčanými vláknami dodáva tapisérii nový objem. Jej rukopis sa spočiatku prejavuje charakteristickou geometrickou štylizáciou, neskôr do jej postupov preniká figurálny element v podobe citácie dobových fotografií, ktoré vrství a prepája so štruktúrou tkanej tapisérie. Do diela zapája i autoportrét fragmentárne sa vynárajúci zo štruktúr tkaniny. Neskôr sa jej tvorba posúva viac k trojdimenzionálnej textilnej inštalácii.
Od polovice 80. rokov dostáva umelecký textil nové impulzy vďaka prínosu Karola Pichlera, v podobe experimentálnych metód tvorby z papiera, igelitu, bavlny alebo kovu. Jeho kreatívne geometrické a dekonštruktivistické kompozície pozitívne poznačili ďalší rozvoj v textilnej oblasti. Podobnými myšlienkami o inovovaní textilného odboru sa zaoberal aj Jozef Bajus a textilné médium nakoniec úspešne integroval do voľného umenia. Ako primárne médium si zvolil papier, ktorý najprv v plošne ladených geometrických prácach deštruoval strihaním a prešívaním. Neskôr podobnými technikami, doplnenými skladaním a prekladaním papiera, vytváral komorné priestorové diela aj rozmerné šperkové objekty. K papieru postupne pridáva plast, drevo a kov, ktoré cielene znehodnocuje rôznou formou zásahov. Nové tvary, obrazy a dezény dosahuje prerezávaním, prešívaním, vrstvením, viazaním či spinkovaním. Výsledkom tvorivého procesu je trojrozmerné autonómne dielo v podobe reliéfu, plastiky, konceptu, enviromentu a inštalácie reflektujúce sociálny, politický a enviromentálny rámec sveta a jeho dopad na konzumnú spoločnosť. Iveta Miháliková využíva viacero techník, štýlov i formátov – od textilnej miniatúry až po rozmerné tapisérie. Okrem experimentov s textilom často zapája i papier, sklo, plast a prírodný materiál. Inšpiruje sa svetom prírody aj intímnym prežívaním ľudskej existencie. Ďalšou námetovou rovinou jej tvorby sú realizácie dvojrozmerných závesných obrazov s abstraktnými motívmi v geometrických kompozíciách s iluzívnym efektom plastického tvaru.
V poslednom desaťročí 20. storočia sa do popredia dostáva experimentálne poňatie textilu z pohľadu použitia materiálov i výrobných postupov. Textilná disciplína osciluje na pomedzí úžitkovej sféry a polohy voľnej výtvarnej tvorby. Z textilných foriem sa uplatňuje najmä poloha miniatúry, ktorú charakterizuje narábanie s alternatívnym materiálom, hra s textilnou štruktúrou a netextilné technológie. Z hľadiska foriem ide často o šperkárske artefakty, či miniatúrne diela s atribútom výtvarného artefaktu. Materiálovo sa jednotlivé práce diferencujú podľa užitia klasických textilných materiálov alebo papiera, plastu, peria, drôtu, dreva, kovu a pod. Do subtílnych objektov sa začleňujú drobné predmety každodenného života i recyklované textílie. Prírodné aj umelé materiály sú spracované kombináciou tradičných a moderných technológií. Rozmanitosť sa odráža aj v spektre prístupov od plošných materiálových výskumov cez naratívne trojrozmerné práce, ktoré spontánne reagujú na pocitové podnety až po diela s konceptuálnym kontextom (Silvia Fedorová, Eva Cisárová-Mináriková, Jozef Bajus, Júlia Novodomcová, Mária Fulková, Miroslav Brooš, Iveta Miháliková, Mária Longauerová, Soňa Sadlíková, Lívia Slížová, Mária a Zuzana Hromadové, Lívia Slížová, Alžbeta Burianová, Blanka Cepková, Zuzana Rudavská, Katarína Ondrejková a Ildiko Dobešová).
Rôznym polohám uplatnenia textilu voľnej tvorbe, módnom návrhárstve i textilnom dizajne sa venuje generácia absolventov bratislavskej VŠVU. Silné zastúpenie predstavujú odchovanci ateliéru voľnej textilnej tvorby, ktorého program je zameraný na hľadanie intermediálneho umeleckého prejavu čerpajúceho z poznania dejín umenia i textilu, využívanie tradičných i novodobých technologických postupov a materiálov (Dagmar Hrnčárová, Veronika Wagnerová, Eva Forgáčová, Jana Nováková, Zuzana Branišová, Juraj Straka a ďalší).
Absolventi ateliéru módneho návrhárstva na VŠVU chápu odevnú tvorbu ako komunikačný nástroj na vypovedanie príbehov, pocitov a myšlienok, ktorú dokážu pretaviť do podoby akceptovateľnej komerčnou sférou. Úspechy v oblasti módneho dizajnu už dosiahli Mária Štraneková, Marcel Holubec, Lukáš Kimlička, Izabela Komjáti, Lenka Sršňová, Milota Krajinčáková, Michaela Luptáková, Boris Hanečka, Andrea Kvasnicová, Michaela Mazalanová a ďalší. Obdobnú situáciu zažívajú absolventi ateliéru textilného dizajnu, niektorí z nich už fungujú pod vlastnou značkou a venujú sa prevažne dizajnu originálnych produktov. Dizajnérska dvojica Michal Rafaj a Zuzana Kubánová tvorí pod značkou Popular a prepája osobitý grafický dizajn s nápaditým vzhľadom textilných produktov, odevmi značky Puojd sa snaží presadiť Michaela Bednárová, mnohí ďalší našli uplatnenie v textilnom priemysle existujúcich firiem.