Reklamný trik pri zrode „kultu hviezd“, podobne ako vo svete, nadobúda u nás konkrétnu podobu v pesničkovej súťaži Malá televízna hitparáda (1967 – 1973), ktorá nadviazala na predchádzajúce relácie Zlatá kamera a Vyberte si pesničku. Boli to súťažné relácie, v ktorých sa umiestňovalo podľa počtu diváckych hlasov. Na to nadviazali aj ďalšie relácie v 70. a 80. rokov: Našich deväť, 5xP a Triangel. Postupne sa stávali speváci stredného prúdu populárnymi, vzniká nová spevácka generácia (H. Blehárová, M. Dočolomanský, K. Duchoň, E. Ďuricová, A. Gondolán, D. Grúň, I. Heller, T. Hubinská, J. Kociánová, Z. Kollárová, Z. Kolínska, K. Konárik, E. Kostolányiová, I. Krajíček, M. Laiferová, M. Ličko, Z. Lonská, E. Máziková, M. Medveďová, V. Oravec, D. Ružička, P. Sedlák, E. Sepešiová, Z. Sychra, O. Szaboová, D. Ružička, A. Tichá, E. M. Uhríková a ďalší). Napriek vytvorenej mediálnej, umelej popularite nemožno uprieť vysokú interpretačnú úroveň niektorých spevákov, napr. v prípade K. Duchoňa, D. Grúňa, J. Kociánovej, E. Kostolányiovej, M. Laiferovej. V 90. rokoch piesne tohto obdobia oživili niektoré televízne relácie (Repete, Šlágerparáda, večery s R. Kazíkom či P. Stašákom).
Významným krokom v približovaní sa západným metódam zábavy v spojení so šoubiznisom bola autorská súťaž Bratislavská Lýra, ktorá sa konala raz ročne od roku 1966 takmer tri desaťročia. Festival mal veľký význam ako forma spoločenskej zábavy a konfrontácia domácej a zahraničnej pesničkovej tvorby. Interpretom a skladateľom dal možnosť etablovať sa na verejnosti. Koncertovali tu aj významnejší zahraniční speváci a kapely. Po roku 1989 Bratislavská lýra postupne zanikla. Ďalšou významnou súťažou celoslovenskej pôsobnosti a prehliadkou novej „angažovanej“ tvorby bol Festival politickej piesne v Martine (1972 – 1989). V dôsledku lacnej dobovej konformnosti tento festival nebol príliš prestížny. Najlepšie však prezentoval dobovú scénu populárnej hudby. Vytváral priestor aj pre menej známe skupiny a spevákov najmä z radov mladých interpretov a tvorcov, čo umožňovalo nahliadnuť do čerstvého podhubia kryštalizujúcej sa populárnej hudby. Nezanedbateľný význam mali aj regionálne festivaly Detvianska zlatá ruža, Banskobystrické zvony a Košický zlatý poklad. Pre slovenských spevákov a autorov bol významnejší festival Děčínska kotva, kde súťažiaci zo Slovenska mali ojedinelú možnosť vystúpiť aj na českom festivale.