V roku 1975 vznikol súbor moderného tanca Bralen pri ZK ROH Slovnaft. Založili ho Peter Hrozienčík a Oľga Potfaiová, dnes Letenajová. Ako prvý ho spomíname preto, že do istého momentu (práve do momentu profesionalizácie), mal medzi súbormi moderného tanca (minimálne tými bratislavskými – Alfa, Auriga, Allegro) výsadné postavenie. V Bralene začalo svoju tanečnú kariéru množstvo tanečníkov. V roku 1986 sa tento súbor premenoval na Tanečné divadlo Bralen a presne o desať rokov neskôr sa z neho stalo profesionálne zoskupenie. Jeho vedúcim sa stal Rastislav Letenaj. Bralen účinoval na mnohých festivaloch po celom svete, pozýval choreografov zvučných mien, pôsobili tu napríklad Bruce Taylor a Joe Alegado (USA) či Libor Vaculík z ČR. Tvorba Bralenu sa zakladá skôr na využívaní moderných tanečných techník (džezu, technika J. Limóna). Pod hlavičkou Bralenu momentálne pôsobí súbor a štúdio poskytujúce tréningy pre širokú verejnosť.
K jedným z mála súborov či tvorcov tvoriacich mimo centra – Bratislavy – patrilo košické tanečné centrum La Mosca (1989 – 2003). Jeho vedúcimi boli Marianna Muchová a Peter Mucha. Nešlo síce o profesionálny súbor (členmi boli interpreti vo veku od 14 do 30 rokov), ale systematicky sa venoval modernému tancu.
V roku 1986 založila Zuzana Lásková v Žiline Tanečné divadlo Alternatív – TDA. Od roku 2000 je občianskym združením, ktoré rozšírilo činnosť smerom k vzdelávaniu širokej verejnosti pod názvom Labyrint – centrum pohybu a tanca. Súbor pod pôvodným názvom TDA vedie od roku 2004 choreografka a pedagogička Zuzana Juhásová (Burianová).
Z podhubia amatérskeho tanca sa začali postupne utvárať profesionálne súbory. V roku 1989 vznikla divadelná formácia Hubris. Kmeňoví členovia Jozef Vlk, Martin Ondriska a Martin Piterka sami svoju tvorbu najčastejšie označovali ako fyzické divadlo. Ako jedna z prvých skupín začala inscenovať predstavenia aj v nedivadelných priestoroch. Diela na rozhraní tanca, pohybu a divadla – hry Odysseus či Murphy – uviedli v magickom prostredí starého bazéna nad bratislavským tunelom. Hlavným výrazovým prostriedkom tejto formácie koncentrovanej prevažne na klasické témy bol vo väčšej miere neverbálny prístup k nim (Kafka: Proces, J. L. Borgés: Evanjelium podľa Marka atď.). Neskôr sa zameriavala na autorské výpovede. V roku 2004 sa po istých zmenách skupina premenovala na divadelnú spoločnosť Debris Company – umenie a ľudia. Dnes komornejšie zloženie spoločnosti (režisér, autor hudby Jozef Vlk a choregrafka Stanislava Vlčeková) inklinuje k fyzickému a tanečnému divadlu, nevylučujúc však syntetické použitie iných médií. Zatiaľ poslednými vytvorenými dielami sú EPIC a Clear, ktoré získalo špeciálnu cenu poroty na festivale Nová dráma 2015.
Jediným stálym profesionálnym súborom súčasného tanca s vlastnou scénou je Štúdio tanca v Banskej Bystrici, ktorého zakladateľkou a umeleckou vedúcou je choreografka Zuzana Hájková. Jeho vytvorenie bolo vyústením jej niekoľkoročného úsilia. V roku 1992 vznikla v Bratislave z amatérskeho súboru Auriga profesionálna Skupina súčasného tanca (SST), ktorá sa prezentovala troma celovečernými produkciami v Hájkovej choreografii a dvoma produkciami zahraničných tvorcov Tiny Mantelovej (Švajčiarsko) a Billa Younga (USA). V roku 1994 sa jadro SST presunulo do Banskej Bystrice, kde pod hlavičkou Štátnej opery Z. Hájková dostala možnosť vytvoriť súčasné tanečné dielo Okno dotykov. Jasne ním prezentovala svoje ambície vytvárať pôvodné súčasné choreografie. Vtedajšie vedenie Štátnej opery však na tieto typy projketov nevedelo vytvoriť priestor, a tak v roku 1997 popri činohre a spevohre Stredoslovenského divadla, na ktorý sa transformovala Štátna opera v Banskej Bystrici, vznikol tretí súbor – Štúdio tanca. Prvými tanečníkmi boli absolventi tanečného odboru Konzervatória J. L. Bellu.
Od svojho vzniku Štúdio tanca uviedlo množstvo premiér. Prvé obdobie bolo výrazne ovplyvnené tvorbou scénografa Fera Liptáka a aj hudbou Pierra Michauda (O strome vo mne, Sattó – tanec vetra). Po týchto výrazne výtvarných dielach nasledovali diela s dôrazom na tanec a jeho osobité výrazové možnosti – Zakázané miesta, Trois. Choreografiu Niečo medzi nami vytvoril Julyen Hamilton ako prvý hosťujúci choreograf a dá sa povedať, že výrazne ovplyvnil všetkých zúčastnených najmä v práci s improvizáciou. Nasledovalo predstavenie Lietajúca Frída v spolupráci s režisérom Ondrejom Spišákom. V roku 2001 Štúdio tanca uviedlo úspešné predstavenie Tak dávno som nič nenapísala na hudbu Antona Popoviča v choreografii Zuzany Hájkovej, z ktorého vzniklo aj filmové spracovanie v réžii Andrey Horečnej, Sectio Zuzany Kozánkovej atď. V repertoári sú zastúpené diela pre dospelého aj detského diváka. Medzi posledné uvádzané patria predstavenia kmeňového člena súboru Tobira Trulíka Androgén, Strieborná tekutina Julyena Hamiltona či Roots autorksej dvojice Stanislava Vlčeková – Jozef Vlk. Štúdio tanca má za sebou početné účinkovanie na najrôznejších slovenských scénach, účasť na viacerých medzinárodných festivaloch, realizáciu filmových produkcií a dokumentov inšpirovaných činnosťou divadla. Je jediným zriaďovaným profesionálnym súborom súčasného tanca, no momentálne vzhľadom na vyjadrenia župana Banskobystrického samosprávneho kraja Mariana Kotlebu je budúcnosť tohto telesa neistá.
V roku 1990 sa sformovala skupina a dato pod vedením Marty Polákovej, choreografky, pedagogičky (na KTT VŠMU) a tanečnice, ako prvé zoskupenie tanečníkov profesionálov, smerujúce k novým tendenciám, k súčasnému tancu. Prvý celovečerný program sa volal Aspekty a predstavoval prechod medzi moderným a súčasným tancom. Výrazný vplyv na tvorbu mal pobyt M. Polákovej vo Francúzsku. Ďalšie roky práce skupiny prebiehali v znamení hľadania nového pohybového slovníka novými metódami a konceptmi choreografickej práce. Relevantné skúsenosti priniesla aj spolupráca so zahraničnými choreografmi (W. Dorner, R. Warshaw, B. Young, M. Hawkins, J. Kaplan, P. de Groot). Do roku 1999, keď skupina skončila svoju existenciu vzhľadom na zmenené podmienky financovania na báze projektových grantov, a dato uviedlo dvanásť celovečerných premiér prezentovaných doma aj v zahraničí. V roku 2003 Marta Poláková založila voľné zoskupenie umelcov Dajv. Vzniklo s ambíciou vytvárať na báze úzkej spolupráce rozličných médií (tanca, hudby, divadla, scénografie, svetelného a vizuálneho dizajnu) vyhrané a vizuálne príťažlivé projekty. Dajv patril k projektovým skupinám bez stálych členov a stáleho pôsobiska.V roku 2008 Marta Poláková založila Marta Poláková spolu s ďalšími umelcami Labanov ateliér Bratislava, projekt, ktorý má ambíciu využívať v praxi poznatky teórie a filozofie Rudolfa Labana, bratislavského rodáka, jedného z najväčších mien vo svete pohybového umenia. Po hlavičkou L.A.B.-u vytvorila Marta Poláková viacero diel, posledným je SOLO – Endings/Beginnings.
AS Project založený v roku 1995 patril rovnako k projektovým skupinám. Anna Sedlačková, choreografka, tanečnica a v súčasnosti najmä pedagogička pôsobiaca na KTT VŠMU a pohybová terapeutka praktikujúca BMC, založila umeleckú skupinu, ktorá – podobne ako a dato a Skupina súčasného tanca – používala nové prístupy k choreografii a nový pohybový slovník. Pre skupinu vytvorila diela Balada, Kolotočenie a BM Expres. Annu Sedlačkovú výrazne ovplyvnili jej štipendijné pobyty v USA, kde sa začala aj dlhotrvajúca spolupráca s Martou Renziovou a Martou Millerovou. Vytvorila s nimi viacero projektov predstavených doma aj v zahraničí, navyše s aktívnym zapojením slovenských tanečníkov (Long Distance Dialogue, Šaty, Nový cirkus atď.). Anna Sedlačková často spolupracovala s tanečnicou a pedagogičkou Annou Caunerovou, ktorá dlhodobo pôsobí v Čechách, kde získala viacero ocenení za svoju interpretačnú a pedagogickú činnosť. Medzi výrazné diela Anny Sedlačkovej patrí intímna a čiastočne dokumentárna spoveď Prešporské tangá.
Lucia Holinová patrí k prvým absolventom odboru pedagogika moderného tanca KTT VŠMU, je nezávislou tanečnicou, choreografkou a pedagogičkou, ktorá aktívne pôsobila v súčasnom tanci do roku 2002. Ešte počas štúdia vytvorila spolu s Milanom Kozánkom dueto Gagarin, v ktorom sa prvýkrát na Slovensku objavila kontaktná improvizácia. Po pôsobení v skupine a dato sa začala venovať vlastnej tvorbe (napr. Škára a Fuga, obe predstavenia s pôvodnou hudbou skupiny Med).
Monika Čertezni sa po skončení pôsobenia v Balete SND zúčastňovala na tvorbe skupín a dato a Hubris, neskôr sa začala venovať vlastnej tvorbe. Spolu so skladateľom Marekom Piačekom založili nezávislé zoskupenie Gourounaki prepájajúce najrôznejšie formy a žánre javiskového umenia. Za spomenutie stojí minimalistická choreografia k opere Martina Burlasa Kóma, vzniknutej na objednávku SND či CityZen, spoločné dueto s Monikou Caunerovou, výraznou postavou slovenského súčasného tanca.
Zo sóla M. Čertezni O (O ako Schlemmer) vzniklo rovnomenné trio, ktoré iniciovalo vznik zoskupenia Neskorý zber. Ten v roku 2014 založili štyria tanečníci a choreografi – Monika Čertezni, Lucia Holinová, Daniel Raček a Anna Sedlačková. Ich zatiaľ posledným uvedeným dielom je Zámerné čakanie.
Daniel Raček je absolventom VŠMU a Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK. Pôsobil v mnohých súboroch a patrí k jedným z najlepších interpretov súčasného tanca na Slovensku, čoho dôkazom je aj ocenenie Philip Morris baletu Kvet za rok 2005 v kategórii najlepší tanečný umelec (udelené prvý a posledný raz), na ktoré boli nominovaní interpreti v oblasti súčasného a moderného tanca. Momentálne pôsobí vo viacerých projektoch doma aj v zahraničí.
Dvaja z prvých absolventov odboru pedagogika moderného tanca, Milan Kozánek a Zuzana Kozánková (predtým Bacová), založili po skončení štúdia tanečnú spoločnosť Artyci, ktorá odprezentovala na Slovensku aj na medzinárodných platformách viacero zaujímavých projektov – Mýtus v spolupráci s bábkohercami Ivanom Martinkom a Katarínou Odzganovou, multimediálne predstavenie Tvrdé pristátie, sólo Zuzany Kozánkovej K sebe, One Yin For Every Yang, Cocoon Invisible či minulý rok premiérované duo Sui Generis. Všetky diela sa vyznačujú vysokou technickou úrovňou interpretácie, príznačnou črtou je výpoveď čistým tanečným pohybom, bez nánosu iných umeleckých výrazových prostriedkov. V súčasnosti sa prezentuje TS Artyci najmä sólovými projektami dnes už Zuny Kozánkovej.
Jozef Fruček po prvých dielach vytvorených na Slovensku (Noah, Zákaz vstupu vo dvojici) pôsobí najmä v zahraničí. V rokoch 2002 – 2005 bol členom belgickej skupiny Ultima Vez Wima Vandekeybusa. Za svoje choreografie získal niekoľko významných ocenení, naposledy sa jeho skupina Company RootlessRoot prezentovala na prestížnom festivale Aerowaves ´08 v Londýne. Vytvoril mnoho diel, medzi posledné patrí Collective Loss of Memory pre čeké skupinu DOT504. Predstavenie získalo najvyššie ocenenie na Českej tanečnej platforme 2015.
Petra Fornayová sa po pôsobení vo viacerých súboroch a spolupráci s mnohými tvorcami začala venovať vlastnej tvorbe. Diela Hlbinné porušenie epidermy, Diamondance, Kto je Annik, Všetko, čo mám rada, Objekty výskumu a i. boli uvedené na mnohých medzinárodných aj domácich festivaloch. Petra Fornayová tvorí na rozhraní tanca a divadla, snaží sa o účelovú syntézu rôznych vyjadrovacích prostriedkov, využíva koncpetualsitické prístupy (napr. Living Room Dancing With, StageCross). V poslednej dobe spolupracuje o.i. s hudobným zoskupením pre súčasnú hudbu Cluster Ensemble (inscenácie grafických partitúr Milana Adamčiaka, TD Monogramistu, …).
Peter Groll sa do histórie súčasného tanca zapísal ako autor scénickej hudby pre viacerých choreografov, ale aj ako interpret a choreograf – diela In a Minor Key spolu s Fornayovou a Račekom, či ProFile, okrem iného vybraného na prestížnu prehliadku umenia východnej a strednej Európy v New Yorku – East of Eden v roku 1998. V súčasnosti sa venuje len hudobnej tvorbe.
V roklu 2001 založili Jaro Viňarský a Tomáš Krivošík skupinu DuWadance (diela Vnútorné práva a Malé podobenstvo), neskôr začali pracovať každý samostatne. Jaro Viňarský sa stal jadrom interpretačno-tvorivého tímu belgickej choreografky Karine Pontiesovej (diela Mi Non Sabir, Holeulone, Humus Vertebras, Havran), vytvoril autorské projekty, napr. Sorton, Paisyn v koprodukcii s Grotowského centrom vo Wroclawe, Buticcula. Za dielo Posledný krok pred získal na Českej tanečnej platforme v roku 2006 Cenu Sazky Objav v tanci spoločne s Cenou diváka. Za intepretáciu choreografie Pavla Zuštiaka Painted Bird, získal Jaro Viňarský jedno z najprestížnejších svetových divadelných ocenení – Bessie Award v kategórii „výnimočný intepret“. Založil o.z. Skok, ktoré sa sanží o popularizáciu súčasného tanca medzi širokou verejnosťou najmä v regiónoch.
Tomáš Krivošík vytvoril diela Uletená pieseň, Sapro-agape, Rozpúšťanie v realite, spolu s kanadským choreografom Teddom Robinsonom predstavenia Absolut Naked Party, Books and Paper, pre Štúdio tanca dielo Muscosus, ako interpret pôsobí napr. v diele francúzskeho choreografa Paca Decinu Salto nel vuoto. V súčasnosti sa venuje najmä tvorbe pohybu pre činoherné predstavenia.
Tvorba Kataríny Mojžišovej balansovala na hranici tanca a performancie. V roku 2005 získala štipendium írskej Daghdha Dance Company v Limericku, kde pôsobila do roku 2012. Na Slovensku vytvorila viacero projektov (Kryk a Vank spolu s Evou Klimáčkovou v umeleckom zoskupení Tank). Z diel vytvorených v zahraničí zarezonovali najmä Aukcia – určená na otvorenie prvého ročníka Excursions: Performance Art Festival Limerick, Dragon – uvedený aj na Dublin Fringe Festival, a O1 – sedemhodinové improvizované sólo spolu s hudobníkom Robinom Parmerom.
Tanečnica, pedagogička a choreografka Eva Klimáčková pôsobí od roku 2001 v Paríži, kde pracuje ako nezávislá umelkyňa a pedagogička na projektoch rôznych choreografov, hudobníkov, výtvarníkov a cirkusových umelcov. Okrem iného vytvorila diela Lovers – duo s klaviristom Kamilom Mihalovom, prezentované na prestížnom festivale Aerowaves’99, či Rieka, uvedené v Kaaitheaterstudio v Bruseli. Zatiaľ posledným predstavením je sólo MOVE uvedené aj na Slovensku.
Najznámejšou skupinou v európskom kontexte je skupina Les Slovacs. Založili ju Milan Herich, Peter Jaško, Tóno Lachký, Milan Tomášik a Martin Kilvády v Bruseli. Prví štyria menovaní tanečníci, vtedajší študenti VŠMU, odišli v roku 2003 spoločne študovať na prestížnu školu P.A.R.T.S. do Belgicka, kde začali spoločne tvoriť. Vznikli diela založené najmä na využívaní tanečnej improvizácie, tretím, zatiaľ posledným dielo je predstavenie Fragments. Všetci zakladajúci tanečníci Les Slovacs pôsobia ako hosťujúci či stáli členovia v rôznych medzinárodných projektoch a skupinách oceňovaných kritikou.
V zahraničí pôsobia či pôsobili aj ďalší kvalitní tanečníci/choreografi. Yuri Korec je absolventom KTT VŠMU. Pôsobil vo viacerých skupinách (Štúdio Tanca, DAJV, Editta Braun Company a CieLaroque Dance Comp. v Rakúsku, Ventura Dance Comp. vo Švajčiarsku, v Retina Dance Comp. v Belgicku, Jean Abreu Comp. vo Veľkej Británii). Vytvoril tanečný film Deň (v spolupráci s J. Vlkom a A. Petrovičom), trio ph-neutral (v spolupráci s A. Petrovičom a T. Halaby) premierované na BXL Bravo v Kaaitheater v Bruseli. Jeho posledné dielo, sólo new bit -new beat, ZERO part of the trilogy num_bers (pre CieLaroque Dance Comp.) a iné.
Tomáš Danielis žije a tvorí v Grazi. Ako tanečník a pedagóg však pôsobí v mnohých krajinách sveta. Získal angažmá či spolupracoval na projektoch vo viacerých súboroch (napr. francúzska skupina Pulso, dánsky Granhoj Dans Theatre, Cie.W.Dorner či Pilottanz vo Viedni, Sasha Waltz & Guests a Cie. Felix Ruckert v Nemecku). Za diela Feather, Loose Leaf či Damnation získal niekoľko medzinárodných ocenení.
Lucia Kašiarová pôsobí v Prahe, kde založila o. z. Altart, pod ktorého hlavičkou okrem iného podporuje prepájanie aktivít na poli českého a slovenského súčasného tanca. Je riaditeľkou divadla Studio Alta, jedného z relevantných miest pre uvádzanie súčasného tanca v Prahe. Okrem vlastných choreografií (Ala I – III a i.) spolupracuje s mnohými domácími a zahraničnými choreografmi, napr. s Jarom Viňarským vytvorili duo Srdce ako postrelené vtáky, s VerTeDance predstavenie Kolik váží vaše touha, ktoré získalo titul Taneční inscenace roku 2012 a Kašiarová za jeho interpretáciu titul Tanečnica roku 2012, s Vandou Hybnerovou Angel-y, s Petrom Machajdíkom Area.
K najmladšej generácií tvorcov patrí Soňa Ferienčíková, ktorá od roku 2014 pracuje pod značkou svojho o.z. body. Zatiaľ vytvorila úspešne uvádzané sólo Debody, iniciovala vznik inscenácie Imago v réžii Lucie Kašiarovej. Ako interpret sa spolupodieľa na tvorbe mnohých projektov na Slovensku a v Čechách, spolupracuje o.i. s českými skupinami skupinami VerTeDance, Spitfire Company, holandskými UNITED-C Company a T.R.A.S.H Dance Collective, slovenskými tvorcami Jarom Viňarským, Petrou Fornayovou a i.
Jana Tereková tiež patrí k najmladšej generácií. Pôvodne bola členkou súboru divadla elledanse. Spoluzakladala o.z. bees-R, v rámci ktorého vznikli viaceré zaujímavé projekty (multimediálny projekt Skúmanie javov, Creation 2014, See v choregrafii Davide Sportelliho a i.). Spolupracovala na rôznych tanečných a tanečno-divadelných projektoch Milana Kozánka, Petry Fornayovej, Stanislavy Vlčekovej a i.
K najzaujímavejším postavám súčasného tanca patrí Peter Šavel, absolvent prestížnej tanečnej školy P.A.R.T.S v Bruseli. Diela Much More Then Nothnig (2013, v spolupráci so Stanom Dobákom pre českú skupinu ME-SA), Boys Who Like to Play with Dolls (2014, v spolupráci s českou tanečnicou a choreografkou Terezou Ondrovou) a Bakcheia (2015, pre body o.z.) prešli selekciou medzi najlepšie európske choreografie tvorcov do 35 rokov na festival Aerowaves Spring Forward. Zatiaľ poslednou choreografiou, opäť vytvorenou spolu s Terezou Ondrovou a v medzinárodnej koprodukcii, je As Long As Holding Hands.
Zdenka Brungot Svíteková získala vzdelanie o.i. na VŠMU v Batislave, CND Paris, danceweb Viedeň. Je jedným z iniciátorov a organizátorov festivalu ImproEvents Prague zameraného na javiskovú improvizáciu. Výrazná je jej spolupráca s českou choreografjou Bárou Látalovou na predstaveniach pre deti, úzko spolupracuje s improvizačnou skupinou NA:U a o.z. SE.S.TA.
Renáta Ptačin (Bubniaková) založila v roku 2006 BublaCompany, ktorá sa venovala prepájaniu súčasného tanca a muzikálových javiskových foriem (napr. predstavenie Kozmonauti). Bola členkou Štúdia tanca a súboru Novej scény, neskôr spolupracovala s domácimi a zahraničnými choreografmi. Okrem vlastnej tvorby spolupracuje najmä s muzikálovými divadlami.
Tangere DTC bola založená v roku 1999 ako tanečno-divadelné zoskupenie pod umeleckým vedením choreografa Jána Gonščáka, spoluzakladateľa Moving Studia – štúdia, ktoré začalo vzdelávať a presadzovať v slovenskom prostredí koncept rekreačne orientovaného tanca pre širokú verejnosť. Tangere DTC pracovalo do roku 2014 na báze fúzie moderných a súčasných tanečných štýlov a neverbálneho divadla.
Šárka Ondrišová, umelecká vedúca, známa predovšetkým ako choreografka klasických či muzikálových produkcií, založila v roku 2007 tanečnú školu a divadlo Elledanse, ktoré od začiatku profilovala ako divadlo zamerané na súčasné trendy. Prvá inscenácia Canto Hondo v réžii a choregrafii Šárky Ondrišovej získala cenu Divadelné ocenenia sezóny Dosky 2008 v troch kategóriách (réžia, inscenácia, hudba). Každoročne vzniklo na pôde divadla niekoľko inscenácií, k tvorbe ktorých boli prizývaní aj mnohí domáci a zahraniční tvorcovia – Taj dych mladého choregrafa rada Piovarčiho, Watch Lucie Holinovej, YouMakeRemake izraelskej choregrafky renany Raz a i.
V roku 1997 bolo Jánom Ďurovčíkom a Robertom Meškom založené Bratislavské divadlo tanca (ako prvé profesionálne – v zmysle pracovnoprávneho vzťahu tanečníkov k súboru – a zároveň súkromné divadlo moderného tanca na Slovensku), ako pokračovateľ pôvodného Ďurovčíkovho súboru Torzo (1993 – 1996). V roku 2005 založil Ján Ďurovčík Slovenské divadlo tanca, ktoré je zaraďované na základe jeho diel do sveta šoubiznisu.