Štátny systém

Mgr. Ján Blažej

Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo, uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a ďalšie medzinárodné záväzky. Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo. Slovenská republika je parlamentná demokracia.

ÚSTAVA

Súčasná Ústava, základný zákon a hierarchicky najvyšší právny predpis v Slovenskej republike, bola prijatá 1. septembra 1992. Preambula ústavy uvádza, že na texte sa dohodol:
„národ slovenský, pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť, v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy, vychádzajúc z prirodzeného práva národov na sebaurčenie, spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky, v záujme trvalej mierovej spolupráce s ostatnými demokratickými štátmi, usilujúc sa o uplatňovanie demokratickej formy vlády, záruk slobodného života, rozvoja duchovnej kultúry a hospodárskej prosperity“.
Je to ústava písaná (zložená z viacerých na seba vecne a časovo nadväzujúcich ústavných zákonov), rigidná (na prijatie či zmenu musí byť súhlas troch pätín, čiže 90 zo všetkých poslancov parlamentu), právna (skutočný právny stav zodpovedá ústave, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon) unitaristická (územie Slovenskej republiky je jednotné a nedeliteľné), republikánska (hlavou štátu je prezident) a demokratická (štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú buď prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo). Nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti je Ústavný súd Slovenskej republiky.

HLAVA ŠTÁTU

Prezident Slovenskej republiky je spolu s premiérom a predsedom parlamentu jedným z troch najvyšších ústavných činiteľov v krajine. Volia ho občania Slovenskej republiky na päť rokov v priamych voľbách najviac na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia – voliči, ktorí majú právo voliť do parlamentu. Za prezidenta môže byť zvolený každý občan Slovenskej republiky voliteľný za poslanca parlamentu a v deň voľby má najmenej štyridsať rokov. Prezident zastupuje Slovenskú republiku navonok, dohovára a ratifikuje medzinárodné zmluvy. Je hlavným veliteľom ozbrojených síl. Vymenúva a odvoláva predsedu a ostatných členov vlády, prijíma ich demisiu. Za stanovených podmienok môže rozpustiť parlament. Podpisuje zákony, ktorýkoľvek zákon môže vrátiť parlamentu na opätovné posúdenie. Vyhlasuje referendum, má právo udeliť individuálnu milosť alebo amnestiu.
Súčasným prezidentom je od 15. júna 2014 Ing. Andrej Kiska (1963) bývalý podnikateľ a filantrop, ktorý bol zvolený ako občiansky kandidát.

PARLAMENT

Najvyšším legislatívnym orgánom štátu je Národná rada Slovenskej republiky (parlament, do 30. septembra 1992 sa parlament nazýval Slovenská národná rada). Tvorí ju 150 poslancov volených v demokratických voľbách raz za štyri roky. Volebný systém je pomerný, výsledky volieb a rozdelenie hlasov na poslanecké kreslá teda kopírujú pomer hlasov voličov strán, ktoré prekročili päťpercentné kvórum. Volič vyberá konkrétnu politickú stranu, môže však podľa svojho rozhodnutia udeliť aj preferenčné hlasy kandidátom uvedením na kandidátskej listine vybranej strany. Poslanci získavajú svoj mandát ako jednotlivci na kandidátke konkrétnej politickej strany, neexistuje však imperatívny mandát. Ak sa poslanec s politickou líniou svojej strany názorovo rozíde, zo strany vystúpi alebo je z nej vylúčený, mandát mu nemožno odobrať.
Ak sa poslanec parlamentu stane členom vlády, poslaneckého mandátu sa dočasne vzdáva a na jeho miesto nastúpi náhradník z tej istej strany. Ak minister rezignuje alebo je odvolaný, vráti sa do parlamentu a jeho náhradník odchádza.
Ústava pripúšťa okrem riadnych volieb aj predčasné voľby. Riadne parlamentné voľby sa konali 5. marca 2016 a o priazeň voličov sa uchádzalo 23 politických strán. Päťpercentnú hranicu na vstup do parlamentu splnilo osem strán (uvádzané sú podľa počtu mandátov): Smer-Sociálna demokracia (Smer-SD), Sloboda a solidarita (SAS), Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO), Slovenská národná strana (SNS), Ľudová strana – Naše Slovensko, Sme rodina – Boris Kollár,  Most – Híd a #Sieť. Vládu zostavila strana Smer-SD, SNS, Most –Híd a #Sieť. Ostatné štyri strany sú v parlamente v opozícii. Predsedom koaličnej vlády  sa stal Róbert Fico. Predsedom parlamentu je Andrej Danko zo strany SNS. Parlament má štyroch podpredsedov (za SMER-SD, SAS, Most – Híd, a za #Sieť).

EXEKUTÍVA

Podľa Ústavy je vláda Slovenskej republiky vrcholným orgánom výkonnej moci. Má zákonodarnú iniciatívu, môže predkladať parlamentu vlastné návrhy zákonov a má aj vlastnú normotvornú právomoc. Vláda za výkon funkcie zodpovedá parlamentu. Ten jej kedykoľvek môže vysloviť nedôveru. Keď parlament vláde vysloví nedôveru alebo zamietne jej návrh na vyslovenie dôvery, prezident vládu odvolá. Ak je odvolaný premiér, vláda odstupuje. Odstupuje aj v prípade, keď premiér podá demisiu. Aj jednotliví členovia vlády sú zodpovední parlamentu. Ak konkrétnemu ministrovi parlament vysloví nedôveru, prezident SR ho odvolá. Návrh na odvolanie ministra môže prezidentovi SR podať aj predseda vlády a minister môže podať prezidentovi demisiu.
Súčasná vláda vzišla z výsledkov parlamentných volieb z marca 2016. Vláda má trinásť ministerstiev: zahraničných vecí, obrany, vnútra, spravodlivosti, financií, hospodárstva, dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, práce, sociálnych vecí a rodiny, životného prostredia, školstva, vedy, výskumu a športu, kultúry, zdravotníctva.

SÚDNA MOC

Sústavu súdov Slovenskej republiky tvoria okresné súdy, krajské súdy a Najvyšší súd Slovenskej republiky. Do sústavy súdov patrí aj Špeciálny súd, vojenské súdy, ktorými sú vojenské obvodové súdy a Vyšší vojenský súd. Za sudcu môže byť vymenovaný občan Slovenskej republiky, voliteľný do parlamentu, ak dosiahol vek 30 rokov. Sudcov vymenúva na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky prezident Slovenskej republiky bez časového obmedzenia. Prezidentovou právomocou je aj sudcu na návrh Súdnej rady z presne stanovených dôvodov odvolať. Sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí. Ak je sudca členom politickej strany, musí sa pred nástupom do funkcie členstva vzdať.

OMBUDSMAN

Ústavný zákon v roku 2001 zaviedol do slovenského ústavného systému inštitút verejného ochrancu práv (ombudsmana). Historicky prvého verejného ochrancu práv zvolila Národná rada Slovenskej republiky 19. marca 2002. Funkčné obdobie je päť rokov. Súčasnou ombudsmankou je od 29. marca 2017 právnička a univerzitná profesorka Prof. JUDr. Mária Patakyová PhD. (1963).

ÚZEMNÁ SAMOSPRÁVA

Vykonáva originálne kompetencie v politickom, spoločenskom a ekonomickom živote regiónov, miest a obcí a časť verejnej správy spravidla v oblasti otázok miestneho významu, ktorú neuskutočňuje štát. Územnú samosprávu dnes tvorí osem vyšších územných celkov (Bratislavský, Trnavský, Nitriansky, Trenčiansky, Žilinský, Banskobystrický, Košický a Prešovský samosprávny kraj) a mestské a obecné zastupiteľstvá. Poslanci vyšších územných celkov i 138 mestských a 2883 obecných zastupiteľstiev sú volení na štyri roky.

ŠTÁTNY ZNAK, VLAJKA, PEČAŤ, HYMNA

Štátny znak Slovenskej republiky tvorí na červenom ranogotickom štíte dvojitý strieborný kríž vztýčený na strednom vyvýšenom vŕšku modrého trojvršia.
Štátna vlajka sa skladá z troch pozdĺžnych pruhov – bieleho, modrého a červeného. Na prednej polovici listu štátnej vlajky Slovenskej republiky je štátny znak Slovenskej republiky.
Štátnu pečať Slovenskej republiky tvorí štátny znak Slovenskej republiky, okolo ktorého je do kruhu umiestnený nápis Slovenská republika.
Štátnou hymnou sú prvé dve slohy piesne Nad Tatrou sa blýska.