Štátna správa

Štátnu správu v oblasti tradičnej ľudovej kultúry vykonáva Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Z organizačného hľadiska je oblasť tradičnej kultúry začlenená pod odbor nehmotného kultúrneho dedičstva a kultúry znevýhodnených skupín obyvateľstva v rámci sekcie kultúrneho dedičstva. V gescii odboru vykonávajú svoju činnosť príspevkové organizácie MK SR – Národné osvetové centrum, Slovenský ľudový umelecký kolektív, Umelecký súbor Lúčnica a Ústredie ľudovej umeleckej výroby (a tiež Slovenská ústredná hvezdáreň v Hurbanove). Oblasť múzeí, galérií, knižníc a pamiatok patrí pod dva ďalšie samostatné odbory sekcie. Slovenská republika pristúpila k plneniu dôležitých medzinárodných dokumentov UNESCO – Dohovor na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva, Dohovor o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov a Odporúčanie na ochranu tradičnej kultúry a folklóru, týkajúcich sa problematiky tradičnej ľudovej kultúry, čím sa zaviazala realizovať odporúčania v nich uvedené, vrátane predkladania správ o prijatých opatreniach a stave ich plnenia.
V januári 2007 bol zriadený špecifický poradný orgán ministra kultúry – Rada na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva, ktorého úlohou je okrem iného navrhovať koncepčné, organizačné a legislatívne opatrenia v oblasti nehmotného kultúrneho dedičstva. Jednou z prvých úloh rady bolo vypracovanie návrhu Koncepcie starostlivosti o tradičnú ľudovú kultúru, ktorá bola 8. augusta schválená uznesením vlády SR č. 666. Cieľom Koncepcie starostlivosti o tradičnú ľudovú kultúru bolo vytvoriť také podmienky a nástroje starostlivosti o tradičnú ľudovú kultúru, aby sa mohla zachovať vo svojom prirodzenom prostredí, aby sa nestratila z kultúrneho vedomia občanov Slovenska, aby bola inštitucionálne chránená a prístupná súčasným a budúcim generáciám. Koncepcia riešila koordinované opatrenia smerujúce k identifikácii, inventarizácii, dokumentácii, archivácii, ochrane a rozvoju tradičnej ľudovej kultúry. Kládla dôraz na podporu vzdelávania, metodického pôsobenia a na posilnenie medzinárodnej spolupráce v tejto oblasti. Zaoberala sa problematikou účinnejšieho šírenia informácií a propagácie tradičnej ľudovej kultúry v širšom kultúrno-spoločenskom kontexte. Základným zámerom koncepcie bolo zmeniť pohľad na tradičnú ľudovú kultúru a stanoviť konkrétne nástroje a strategické úlohy na dosiahnutie formulovaných cieľov. Napĺňanie jednotlivých úloh a cieľov sa realizovalo prostredníctvom Koordinačného centra tradičnej ľudovej kultúry, ktoré bolo zriadené v apríli 2008 v rámci Národného osvetového centra. Od roku 2010 funguje ako samostatná organizačná zložka v rámci Slovenského ľudového umeleckého kolektívu s aktuálnym názvom Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru.
Dňa 7. januára 2015 prijala vláda SR uznesením č. 12 nový koncepčný materiál s názvom Koncepcia starostlivosti o tradičnú ľudovú kultúru do roku 2020 nadväzujúci na predchádzajúcu koncepciu. K hlavným cieľom patrí vytvorenie podmienok na ochranu, podporu a rozvoj tradičnej ľudovej kultúry ako súčasti nehmotného kultúrneho dedičstva, uchovávanie existujúcich javov a prejavov nehmotného kultúrneho dedičstva, vytvorenie komplexného informačného systému nehmotného kultúrneho dedičstva s dôrazom na tradičnú ľudovú kultúru, systematické získavanie údajov o tradičnej ľudovej kultúre, ich spracovanie, archivovanie a šírenie, uplatnenie tradičnej ľudovej kultúry v procese rozvoja miestnej a regionálnej kultúry, ale aj v ďalších oblastiach (napr. v oblastiach kreatívneho priemyslu a cestovného ruchu). Jednou z úloh vládnej koncepcie je tvorba Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska a Reprezentatívneho zoznamu programov, projektov a aktivít, ktoré najlepšie odrážajú ciele Dohovoru UNESCO o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva. Nominácie na zápis do zoznamov posudzuje odborná komisia, ktorá je poradným orgánom ministra kultúry SR. Do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska boli v príslušných rokoch zapísané prvky: Fujara a jej hudba (2010), Radvanský jarmok, Aušusnícke služby špaňodolinských baníkov,Terchovská muzika, Tradičné ručné zvonenie na zvony a funkcia zvonárov na Slovensku (2011), Čičmianske ornamenty, Banskoštiavnický Salamander, Tradičné bábkarstvo na Slovensku, Gajdy a gajdošská tradícia na Slovensku (2013). V rámci Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO má Slovenská republika v súčasnosti zapísanú Fujaru a jej hudbu a Terchovskú muziku. V rámci schvaľovacieho procesu sa o zápis uchádza Gajdošská kultúra a ako medzinárodná nominácia prvok Slovenské a české bábkarstvo.