Šport

Ladislav Harsányi

SLOVENSKÝ ŠPORT ZA RAKÚSKO-UHORSKA (19. storočie –  1918)

Komplikované, nerovnoprávne postavenie a národnostný útlak slovenského národa v Rakúsko-Uhorsku bránili Slovákom utvárať si vlastné telovýchovné organizácie, športové kluby mohli existovať len pod maďarskými názvami. Športový život na Slovensku sa v organizovanej podobe začal šíriť koncom 19. storočia, keď sa telovýchovné spolky menili na športové.
Najdlhšiu históriu na území dnešného Slovenska má dostihový šport. Prvé dostihy arabských koní sa konali 22. mája 1814 v Urmíne (dnešné Mojmírovce). „Moderné“ dostihy sa premiérovo uskutočnili 16. apríla 1826 v bratislavskej Petržalke. Od roku 1839 fungoval v Bratislave Dostihový spolok, ktorý preteky organizoval.
K športom s najdlhšou tradíciou patria ľahká i takzvaná ťažká atletika (zápasenie, vzpieranie), šerm, veslovanie, box, cyklistika…Futbal začal zapúšťať korene na prelome 19. a 20. storočia. Prvé oficiálne futbalové stretnutie na terajšom území Slovenska sa uskutočnilo 25. mája 1898 v Prešove medzi budapeštianskymi klubmi Óbudai Tornaegylet a Budapesti Tornaclub. Ešte v ten deň založili v Prešove prvý futbalový oddiel na Slovensku (v rámci ETVE – Eperjesi Tornaés Vívóegyesület, v preklade prešovský oddiel gymnastiky a šermu). Už o pár dní, 7. júna 1898 ako súčasť Prešporského telocvičného spolku (PTE – Pozsonyi Torna Egylet) vznikol v bratislavskej Petržalke futbalový oddiel.
Rozmach zimných športov vo Vysokých Tatrách sa začal v roku 1900 majstrovstvami Európy v rýchlokorčuľovaní na Štrbskom plese, o tri roky neskôr v Tatranskej Lomnici zriadili prvú sánkarskú dráhu a prvé lyžiarske preteky sa uskutočnili v roku1911 v Tatranskej Polianke.
Prvým Slovákom, ktorý štartoval na olympijských hrách a zároveň aj prvý s medailovým umiestnením, bol atlét Alojz Sokol. Rodák z Hronca pri Brezne, reprezentujúci Uhorsko, skončil na OH v Aténach (1896) v behu na sto metrov tretí. Vtedy sa však medaily udeľovali len pre prvých dvoch.
Medzi ďalších medailistov so slovenským rodiskom, resp. pôvodom na olympiádach do roku 1918 (vznik Československa) sa zaradili plavec Zoltán Imrich Halmaj (najúspešnejší z tohto obdobia – dve zlaté, štyri strieborné a jedna bronzová medaila z troch olympiád), šermiar Vojtech Béla Zulawsky, športový gymnasta Ľudovít Kmeťko, športový strelec Alexander Sándor Prokopp a oštepár Mór Koczán.

PO VZNIKU ČESKOSLOVENSKA (1918 – 1939)

Hoci Slovensko sa vznikom Československa (28. október 1918) vymanilo z uhorského útlaku, organizované športové aktivity v porovnaní s hospodársky oveľa silnejším Českom značne limitoval nedostatok materiálneho vybavenia a financií. V nevýhode boli najmä tzv. malé športy.
Zastrešujúce orgány – Československá obec športová (vznikla v roku 1918, v roku 1928 ju pretransformovali na Československý všešportový výbor) či Československý olympijský výbor (1919) – sídlili v Prahe a nemali nijakého slovenského zástupcu. Boli to však českí funkcionári, inteligencia a úradníci, ktorí pomáhali zakladať na Slovensku športové kluby.
Najvýraznejšie si kliesnil cestu futbal. Najväčšiu popularitu i úspechy dosiahol I. ČsŠK  (I. Československý športový klub). Založili ho 3. mája 1919, neskôr sa stal známy pod hlavičkou Slovan.
V rokoch 1927 a 1930 si belasí vybojovali titul amatérskych majstrov Československa.
Z tohto tímu vyšiel aj Štefan Čambal, ktorý sa v roku 1934 ako prvý Slovák zúčastnil na majstrovstvách sveta vo futbale. Získal striebornú medailu, a bol najlepším hráčom československého mužstva vo finále proti Taliansku.
Po prvej svetovej vojne sa začal hlásiť o slovo bandy hokej (hral sa na ľade s gumenou alebo plastovou loptičkou), ktorý rýchlo prešiel do kanadskej formy ľadového hokeja. V roku 1929 vznikla Slovenská župa hokejová, na prelome rokov 1929/1930 sa vo Vysokých Tatrách uskutočnil Tatranský pohár, druhá najstaršia hokejová klubová súťaž v Európe. Od roku 1930 sa organizujú majstrovstvá Slovenska v ľadovom hokeji. Košický hokejista Ladislav Troják bol prvým slovenským hokejistom olympionikom na zimných olympijských hrách v roku 1936 v Garmisch-Partenkirchene.
Na letnej olympiáde v tom istom roku v Berlíne získali Slováci v drese Československa dve strieborné medaily – Jozef Herda v zápasení a Matylda Pálfyová ako členka tímu gymnastiek.

POČAS SLOVENSKÉHO ŠTÁTU (1939 – 1945)

Nariadením vlády zrušili všetky športové spolky na Slovensku a nahradila ich Hlinkova garda. Bola konštituovaná Slovenská ústredná športová rada ako centrálny športový orgán Slovenského štátu.
Okrem slovenských národných súťaží vznikli aj reprezentačné tímy vo viacerých športoch a tiež športové zväzy. Dňa 4. novembra 1938 založili Slovenský futbalový zväz (o dva dni hokejový), futbalová reprezentácia Slovenska odohrala šestnásť medzištátnych zápasov. Vzhľadom na vojnový stav boli medzinárodné kontakty obmedzené.

ČESKOSLOVENSKO – PO DRUHEJ SVETOVEJ VOJNE (1945 – 1992)

Obdobie po vojne charakterizovalo úsilie o zjednotenie telesnej výchovy a športu, ktoré zosilnelo po prevzatí moci komunistami vo februári 1948. Od roku 1957 bol šport ústredne riadený novým orgánom s názvom Československý zväz telesnej výchovy (ČSTV) centralisticky v súlade s ideológiou komunistickej strany.
Zo slovenských športov sa na prvých olympiádach po druhej svetovej vojne darilo najmä boxerom. V Londýne (1948) získal Július Torma (rodičia budapeštianskeho rodáka pochádzali zo Štúrova) vo welterovej kategórii (do 67 kg) ako prvý boxer čs. histórie zlatú olympijskú medailu. O štyri roky neskôr v Helsinkách ho napodobnil Ján Zachara v perovej kategórii (do 57 kg).
Na olympiáde v Ríme (1960) triumfoval vo veslovaní dvojskife Pavel Schmidt spoločne s Čechom Václavom Kozákom.
Anton Tkáč (2. v ankete Slovenský športovec 20. storočia), trojnásobný majster sveta v šprinte v dráhovej cyklistike, získal zlato na olympijských hrách 1976 v Montreale. Jozef  Pribilinec v chôdzi na 20 km (Soul, 1988) a Miloš Mečíř v tenise (Soul, 1988) boli poslednými slovenskými olympijskými víťazmi v ére spoločného štátu s Čechmi.
Z výrazných osobností spomeňme atléta Imricha Bugára, prvého majstra sveta v hode diskom v roku 1982 v Helsinkách a strieborného z OH 1980 v Moskve.

Hádzaná, basketbal, volejbal, zápasenie
V druhej polovici 50. rokov a v 60. dosahoval čs. volejbal prenikavé úspechy. Bohumil Golian (Slovenský volejbalista 20. storočia) bol členom tímu majstrov sveta z rokov 1956 a 1966, majstrom Európy (1958), strieborný z OH v Tokiu (1964, spolu s Jozefom Labudom) a bronzový z OH v Mexiku ako kapitán tímu (1968) – na slávnostnom otvorení niesol československú vlajku.
Trojica Peter Pospíšil, Vincent Lafko, Andrej Lukošík bola súčasťou strieborného tímu hádzanárov z OH 1972 v Mníchove.
Basketbal sa taktiež výrazne presadzoval vo svete. Slovenské basketbalistky a basketbalisti sa podieľali na všetkých medailách Československa z MS a ME.
Na bronzové kovy zápasníkov Dana KarabinaJúliusa Strniska z Moskvy 1980 nadviazal o osem rokov neskôr na OH v Soule Jozef Lohyňa. Majster sveta z roku 1990  patrí medzi najúspešnejších slovenských športovcov, na MS a ME vo voľnom štýle nazbieral osem medailí (dve z nich po rozdelení Československa).

Futbal: Prenikavé úspechy 60. a 70. rokov
Slováci sa v najpopulárnejšom športe výrazne presadili v Európe na klubovej úrovni, významne sa podieľali  na zisku strieborných medailí z MS 1962 v Čile a v tíme majstrov Európy 1976 mali dominantné zastúpenie.
Slovan CHZJD Bratislava získal v roku 1969 Pohár víťazov pohárov (druhá najcennejšia európska trofej), keď po vedením trénera Michala Vičana vyhral vo finále v Bazileji nad FC Barcelona (3:2). Je to najväčší klubový úspech v histórii československého futbalu. Finálová zostava bola nasledovná: Alexander Vencel st. – Igor Fillo, Vladimír Hrivnák, Alexander Horváth, Ján Zlocha – Jozef Čapkovič, Ivan Hrdlička – Ľudovít Cvetler, Ladislav Móder (Bohumil Bizoň), Karol Jokl, Ján Čapkovič. V tom istom roku sa Spartak Trnava prebojoval do semifinále Pohára európskych majstrov (PEM).
Na strieborných medailách na MS 1962 v Čile sa v drese Československa podieľalo osem Slovákov – Viliam Schrojf (vyhlásili ho za najlepšieho brankára turnaja), Ján Popluhár (Slovenský futbalista 20. storočia), Adolf Scherer, Jozef Adamec (v roku 1968 sa preslávil hetrikom do siete Brazílie), Jozef Štibrányi, Andrej Kvašňák, Titus Buberník a Pavol Molnár.
Na olympijskom striebre v roku 1964 v Tokiu mali okrem kapitána Antona Urbana zásluhu ďalší ôsmi Slováci – Vladimír Weiss st., Vojtech Masný, Anton Švajlen, František Schmucker, Ján Geleta, Ivan Mráz, Ľudovít Cvetler a Štefan Matlák.
V kádri majstrov Európy z roku 1976 figurovalo až pätnásť slovenských hráčov – Alexander Vencel st., Pavol Michalík, Koloman Gőgh, Jozef Čapkovič, kapitán Anton Ondruš, Ján Pivarník, Karol Dobiaš, Jaroslav Pollák, Marián Masný, Ján Švehlík, Dušan Galis, Ladislav Jurkemik, Jozef Móder, Pavol Biroš, Dušan Herda. Slovenský tréner 20. storočia Jozef Vengloš viedol mužstvo po boku Václava Ježka.
Vo finále proti Nemeckej spolkovej republike v Belehrade (20. jún 1976) nastúpilo v základnej zostave osem slovenských hráčov (deviaty zasiahol do hry ako striedajúci). O góly čs. tímu sa postarali Karol DobiašJán Švehlík. Nemci vyrovnali na 2:2, na penalty zvíťazilo Československo 5:4. Stalo sa tak senzačne európskym šampiónom, keď na turnaji dokázalo pokoriť finalistov z MS z roku 1974 Holandsko i Nemecko.
Na olympijskom zlate v roku 1980 z Moskvy majú zásluhu v čs. farbách brankár Stanislav Seman a obranca František Kunzo.

Nepela: Slovenský športovec 20. storočia
Bratislavský krasokorčuliar Ondrej Nepela (22. január 1951) je prvým slovenským olympijským víťazom na ZOH. Zverenec trénerky Hildy Múdrej – podľa nej – neoplýval mimoriadnym talentom, bol však ohromne húževnatý, disciplinovaný a cieľavedomý, a začiatkom 70. rokov sa vypracoval na najlepšieho krasokorčuliara na svete. Do roku 1973, keď ukončil kariéru, získal päťkrát za sebou titul majstra Európy (1969 – 1973) a trikrát za sebou majstra sveta (1971 – 1973), posledný na bratislavskom ľade. Kariéru vyšperkoval olympijským víťazstvom v Sappore (1972). Nadviazal na úspechy Karola Divína, majstra Európy z rokov 1958 a 1959, strieborného na ZOH 1960.
Po skončení aktívnej činnosti ako 22-ročný odišiel do Nemecka, kde sa venoval profesionálnej šou Holiday on Ice a trénerstvu. Pripravoval aj majsterku Európy z roku 1989 Claudiu Leistnerovú. Počas života tajil svoju homosexuálnu orientáciu, zomrel 38-ročný na AIDS. V roku 2000 ho vyhlásili za Slovenského športovca 20. storočia, v Bratislave po ňom nazvali zimný štadión.

Ľadový hokej a zimné športy
Hokej spolu s futbalom súperil o honor najpopulárnejšieho športu v Československu. Hoci v reprezentácii mali prevahu českí hokejisti, na Slovensku taktiež vyrastali hokejové osobnosti.
Ladislav Troják sa stal vôbec prvým Slovákom, ktorý získal na zimnej olympiáde medailu – v roku 1948 v St. Moritzi ako člen strieborného mužstva hokejistov.
Brankár Vladimír Dzurilla sa v 60., a najmä v 70. rokoch stal svetovou hviezdou. Okrem zisku troch olympijských medailí si zaknihoval tri tituly majstrov sveta (1972, 1976, 1977) a svet žasol nad jeho výkonmi na Kanadskom pohári v roku 1976. Vyžaroval z neho stoický pokoj a predviedol fantastické reflexy. Vyhlásili ho za Slovenského hokejistu 20. storočia, medzi športovcami mu patrí celkovo tretia priečka.
K najväčším hráčskym menám čs. éry patrí Jozef Golonka, titulom majstra sveta sa môžu popýšiť aj Marcel Sakáč, Milan Kužela, Rudolf Tajcnár, Július Haas, bratia Peter a Marián Šťastní, Dárius Rusnák (kapitán majstrov sveta v roku 1985), Igor Liba, Vincent LukáčDušan Pašek.
Olympijské medaily získali Dzurilla (3), Golonka (2), Liba (2), František Gregor, Rudolf Tajcnár, Dárius Rusnák, Vincent Lukáč, Dušan Pašek, Jaromír Dragan, Róbert Švehla a Peter Veselovský.
Hokejovou legendou – hráčskou, ale predovšetkým trénerskou, sa stal  Ján Starší. Ako jediný slovenský tréner je podpísaný pod dvoma titulmi majstrov sveta a striebrom zo ZOH.
Bratia Anton a Peter Šťastní v roku 1980 emigrovali do Kanady (o rok ich nasledoval brat Marián). Všetci traja si zahrali NHL, výrazne sa presadil najmä Peter – po Waynovi Gretzkom druhý najproduktívnejší  hráč 80. rokov 20. storočia, od roku 1998 člen Siene slávy NHL.
Lyžiarka Gabriela Svobodová, strieborná medailistka z behu na 4×5 km na ZOH v Sarajeve (1980) a krasokorčuliar Jozef Sabovčík, bronzový medailista z toho istého podujatia, dvojnásobný majster Európy a prvý krasokorčuliar na svete, ktorý v medzinárodnej súťaži skočil štvoritý skok – odpichnutý rittberger, tiež zviditeľnili (česko) slovenský šport.

PO VZNIKU SLOVENSKEJ REPUBLIKY (1. január 1993 – august 2016)

Po rozpade Československa sa jednotlivé športové odvetvia museli dohodnúť na rozdelení federálneho majetku. V kolektívnych športoch boli v hre aj nástupnícke práva pre vrcholné medzinárodné podujatia.
Najhoršie obišiel slovenský ľadový hokej, keď nástupníctvo získalo Česko a Slováci sa na vrchol museli prepracovať z MS C-kategórie.
Federálne orgány sídlili v Prahe, na Slovensku tak bolo potrebné vytvoriť nové štruktúry športu i jeho riadenia – prakticky od základov, s nedostatkom skúsených a fundovaných funkcionárov.
Strešnú organizáciu vytvorilo Slovenské združenie telesnej kultúry (SZTK). Už koncom roka 1992 sa ustanovil Slovenský olympijský výbor  (SOV), nasledujúci rok ho prijali za člena Medzinárodného olympijského výboru. Vznikol Štátny fond telesnej kultúry, ktorý sústreďoval finančné prostriedky na podporu športu.
Samostatné Slovensko vyslalo prvú výpravu na zimné olympijské hry do Lillehameru (1994) v počte 42 športovcov. Historický prvý olympijský bod získala biatlonistka Martina Jašicová (6. miesto na 15 km).
Slovenská republika obsadila na zatiaľ posledných OH v Rio de Janeiro (2016) s dvoma zlatými a dvoma striebornými kovmi v medailovej bilancii krajín 37. priečku.
Z významných športových podujatí zorganizovalo Slovensko Svetovú zimnú univerziádu na Štrbskom plese a v Osrblí (2015),  MS v ľadovom hokeji (Bratislava, Košice, 2011), MS vo vodnom slalome (Bratislava – Čunovo, 2011) či ME v krasokorčuľovaní (Bratislava, 2016), MS i ME v biatlone (Brezno-Osrblie, 1997, resp. 2012).

Vodný slalom: Rekordéri Hochschornerovci a Martikán
Tento šport sa vyprofiloval ako najúspešnejší v samostatnej histórii krajiny. Vodní slalomári dosiaľ priviezli z olympiád osem zlatých medailí, tri strieborné a dve bronzové medaily.
Dvojičky Peter a Pavol Hochschornerovci sú so ziskom troch zlatých a jednej bronzovej medaily v deblkanoe najúspešnejšími slovenskými olympionikmi histórie (navyše 5-násobní majstri sveta a 6-krát zlatí na ME). Bratislavskí rodáci sa ako prví vodní slalomári na svete stali trojnásobnými olympijskými víťazmi. Zlatý hetrik sa zrodil v Sydney (2000), Aténach (2004) a Pekingu (2008). Tieto úspechy dosiahli aj vďaka podpore a spolupráci s najbližšou rodinou – otec Peter je ich dlhoročným trénerom, mama Gabika sa stará o servis.
Hochschornerovci si svojimi výsledkami i skromným vystupovaním vydobyli uznanie a veľký rešpekt.
Michal Martikán, rodák z Liptovského Mikuláša, si na piatich olympiádach vyslúžil v C1 dve zlaté, dve strieborné a jednu bronzovú medailu. Je prvým olympijským víťazom v novodobej histórii Slovenska, historicky najmladším olympijským šampiónom v kanoistike na divokej vode (17 rokov). V počte získaných medailí na OH (5) je slovenským rekordérom. Takisto dvojnásobnou olympijskou víťazkou je Elena Kaliská (disciplína K1), vlajkonosička Slovenska na olympiáde v Pekingu (2008).
Dosiaľ posledné zlato vybojovali bratranci Ladislav a Peter Škantárovci na olympiáde v Riu de Janeiro (C2). K medailovej zbierke prispeli aj Juraj Minčík (bronz v C1 v roku 2000 v Sydney) a Matej Beňuš (striebro v roku 2016 v Rio de Janeiro, takisto v C1).
K úspešným pretekárkam sa zaradila Jana Dukátová, trojnásobná juniorská majsterka sveta a seniorská svetová šampiónka z roku 2006.
Vodný slalom má na Slovensku vytvorené dobré podmienky aj vďaka dvom špičkovým areálom – v Liptovskom Mikuláši a v Bratislave – Čunove. Organizujú sa tam vrcholné medzinárodné podujatia (Svetový pohár, ME a i.). (http://www.canoeslalom.sk/)

Plávanie: Moravcová – prvá dáma
Zdobia ju tituly, rekordy, charizma. Martina Moravcová, rodáčka z Piešťan (16.1.1976) si vyslúžila označenie prvá dáma slovenského športu. Počas dvadsaťročnej reprezentačnej kariéry priniesla z vrcholných podujatí (MS, ME a OH) 67 medailí, z nich dve olympijské, 22 svetových a 43-európskych kovov. Má na konte tri svetové, 16 európskych a 207 slovenských seniorských rekordov. Šesťnásobná najlepšia športovkyňa Slovenska (slovenský rekord) absolvovala päť olympiád, prvú ešte ako 16-ročná za Československo. Vrchol zažila v Sydney (2000), kde sa tešila zo striebra na 100 m motýlik a na 200 m voľným spôsobom. Moravcovú viedli okrem mamy tréneri Ladislav Hlavatý, Viera Čamborová, najvýraznejšie úspechy prišli po odchode na univerzitu do amerického Dallasu v roku 1995 a po angažovaní trénera Steva Collinsa. Aktívnu kariéru oficiálne ukončila v decembri 2012. Žije v  Dallase, ale pravidelne sa vracia do Piešťan, kde každoročne organizuje letné kempy plávania pre talentované deti. (https://www.swimmsvk.sk/event-type/plavanie)

Rýchlostná kanoistika: Štvorkajak ako vlajková loď
Slovensko si dlhodobo drží kontakt so svetovou špičkou v tomto športe od čias kajakára Attilu Szabóa (tri medaily z MS za Československo, jedna za SR).
Vlajkovou loďou je štvorkajak, ktorý má z olympiád dve strieborné a jednu bronzovú medailu. Pri všetkých bol Erik Vlček (je aj 10-násobným majstrom sveta), pri dvoch striebrach Juraj Tarr.
Bratia MichalRichard Riszdorferovci majú tiež dve olympijské medaily zo štvorkajaka (striebro a bronz), Juraj Bača bronz. Slavomír Kňazovický si vypádloval striebro na  OH 1996 v C1 na 500 metrov. (http://www.canoe.sk/)

Športová streľba: Olympijská zbierka
Tento šport z pohľadu úspechov môžeme zaradiť do  top 5. Slovensko získalo na olympiádach päť medailí. Zbierku začal Jozef Gönci dvoma  bronzovými kovmi (športová streľba – ľubovoľná  malokalibrovka v roku 1996 v Atlante, vzduchová puška 60 v roku 2004 v Aténach).
Zatiaľ najúspešnejšia londýnska olympiáda (2012) pre strelcov priniesla striebro Zuzany Rehák-Štefečekovej (majsterka sveta z roku 2010 obhájila druhé miesto z OH v Pekingu v trape) a bronz Danky Bartekovej v skeete, v súčasnosti aj členky MOV.
Erik Varga je dvojnásobným majstrom sveta v trape. Do svetovej špičky patria aj Pavol Kopp a Juraj Tužinský. (http://www.shooting.sk/)

Futbal: Dva premiérové postupy
Na prvý úspech si musela reprezentácia počkať do roku 2009, keď si premiérovo vybojovala účasť na majstrovstvách sveta v JAR (2010) pod taktovkou trénera Vladimíra Weissa staršieho. Na nich postúpila do osemfinále po tom, ako v skupine senzačne vyradila úradujúcich majstrov sveta Talianov.
Premiérovo sa predstavili slovenskí futbalisti na majstrovstvách Európy v roku 2016 vo Francúzsku po vedením Jána Kozáka staršieho a zahrali si osemfinále. Marek Hamšík (5x najlepší futbalista Slovenska) je kľúčovým hráčom reprezentácie i talianskeho SSC Neapol. V  auguste 2016 začal v Neapole jubilejnú desiatu sezónu, láme klubové rekordy a je idolom fanúšikov.
Ďalším lídrom reprezentácie je súčasný kapitán Martin Škrtel (4 tituly futbalistu roka), ktorý bol osem rokov oporou FC Liverpool, momentálne hrá za Fenerbahce Istanbul.
Z klubov sa do skupinovej fázy Ligy majstrov prebila Artmedia Petržalka a MŠK Žilina (po jednom ročníku). V domácej lige je najúspešnejší ŠK Slovan Bratislava (8 titulov po vzniku SR). (http://www.futbalsfz.sk/)

Ľadový hokej: Od céčka po titul majstrov sveta
Po rozpade Československa mohol v elitnej kategórii MS pokračovať iba jeden štát a direktoriát Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF) si vybral Česko. Slovensko sa tak muselo predierať do áčka až z C-skupiny MS, čo sa mu podarilo pod vedením trénera Júliusa Šuplera veľmi rýchlo – už v roku 1996.
Reprezentácia dosiahla prvý veľký úspech v roku 2000 na MS v Petrohrade, kde získala strieborné medaily. Súčasťou tímu boli hráči ako Zdeno Chára, Miroslav Šatan, Ľubomír Višňovský, Michal Handzuš či Miroslav Hlinka. Tí figurujú na najvyšších miestach medzi top osobnosťami slovenského hokeja uplynulých desaťročí spolu s menami ako Žigmund Pálffy, Zdeno Cíger, Pavol Demitra, Marián Hossa, Marián Gáborík, Jozef Stümpel, Richard Lintner či Peter Bondra.
Najpamätnejším dňom slovenského hokeja je 11. máj 2002, keď získal v Göteborgu zlatú medailu na MS pod vedením trénera Jána Filca, ktorý dva roky predtým dotiahol mužstvo k striebru a na ZOH v roku 2010 k 4. miestu. K medailám ešte priviedli hokejistov František Hossa (bronzový na MS 2003) a český tréner Vladimír Vůjtek (strieborný na MS 2012).
V NHL sa presadilo viacero Slovákov, držiteľmi Stanley Cupu sú Marián Hossa (trojnásobný víťaz), Tomáš Kopecký (dvojnásobný), Miroslav Šatan, Zdeno Chára, Michal Handzuš, Marián Gáborík, Jiří Bicek a Martin Cibák. Pre úplnosť dodajme, že trofej získal v roku 1961 hráč slovenského pôvodu Stan Mikita, člen Siene slávy NHL.
Slovensko v roku 2011 úspešne usporiadalo MS v ľadovom hokeji (Bratislava, Košice). Získalo právo opäť organizovať šampionát v roku 2019. HC Slovan Bratislava je už piaty rok súčasťou prestížnej kontinentálnej hokejovej súťaže – KHL. (http://www.hockeyslovakia.sk/sk)

Biatlon: Rozprávkový príbeh Kuzminovej
Biatlon patrí medzi najúspešnejšie slovenské zimné športy. Jeho centrom je areál v Osrblí, v ktorom sa uskutočnilo viacero vrcholných medzinárodných podujatí.
Olympijské body získali pre Slovensko Martina Jašicová-Schwarzbacherová, Soňa Mihoková, dvakrát ženská štafeta, Marek Matiaško. Pavol Hurajt vybojoval na ZOH 2010 vo Vancouvri bronz v pretekoch s hromadným štartom na 15 km.
Slovenskému biatlonu priniesla najväčšiu slávu rodáčka z ruského Ťumena Anastasia Kuzminová (rodená Šipulinová). Vydala sa za Rusa žijúceho na Slovensku (Daniel Kuzmin je tiež bývalý lyžiar-bežec i bežecký tréner Anastasie), narodil sa im syn Jenisej. Keďže ruská strana jej nevychádzala v ústrety pri plnení materských povinností, požiadala o občianstvo Slovenskej republiky. V decembri 2008 ho získala a odštartovala mimoriadne úspešnú kariéru v slovenskom reprezentačnom drese. Už o pár mesiacov získala striebro na MS v Pjongčangu v pretekoch s hromadným štartom na 12,5 km. Na ZOH vo Vancouvri (2010) excelovala, keď vyhrala preteky na 7,5 kilometra – prvé zlato pre Slovensko na zimnej olympiáde v histórii samostatnosti. V stíhacích pretekoch na 10 km pridala striebro. Zlato obhájila o štyri roky neskôr na olympiáde v Soči. Po dvojročnej pauze, počas ktorej sa venovala materským povinnostiam (narodenie dcéry Olívie), sa v sezóne 2016/2017 vracia do súťažného diania. Je dvojnásobnou najlepšou športovkyňou Slovenska (2010, 2014), obrovskou bojovnosťou a sympatickým vystupovaním si získala srdcia Slovákov. (http://www.biathlon.sk/)

Lyžovanie: Kráľovná svahov Zuzulová
Veronika Velez Zuzulová
patrí v slalome do absolútnej svetovej špičky, v sezóne 2015/2016 skončila v hodnotení Svetového pohára v tejto disciplíne na striebornej priečke. Na olympiáde dosiahla najlepšie desiate miesto (Vancouver 2010). V súčasnosti jej dobre sekunduje mladá slalomárka Petra Vlhová.

Snoubording: Židekovo striebro
O prvú medailu (striebornú) Slovenska na ZOH v ére samostatnosti sa zaslúžil snoubordista Radoslav Židek v disciplíne snoubordkros v roku 2006.

Basketbal: Ružomberská bašta
Ženská  reprezentácia basketbalistiek získala striebro na európskom šampionáte (1997), hráčky MBK Ružomberok sa stali dvakrát v rade najlepším európskym klubom (1999, 2000) ako víťazky Euroligy.
Pod oba úspechy sa výrazne podpísala dvojica Natália Hejková (asistentka trénera, resp. trénerka) a Iveta Bieliková (kapitánka oboch tímov a členka all-stars ME 1997).

Tenis: Ženský triumf vo FedCupe
Najväčší úspech v ére samostatnosti dosiahla ženská reprezentácia, ktorá v roku 2002 vyhrala Fed Cup pod vedením nehrajúceho kapitána Tomáša Malíka v zložení Janette Husárová, Henrieta Nagyová, Daniela Hantuchová (v auguste 2002 piata hráčka sveta) a Martina Suchá. Muži si zahrali finále DavisCupu v roku 2005 v zostave Dominik Hrbatý, Karol Kučera, Michal Mertiňák. Momentálne je najlepšou slovenskou tenistkou Dominika Cibulková, finalistka Australian Open 2014.

Atletika: Chodecký kráľ Matej Tóth
Slovenská atletika sa dočkala prvej medaily na OH v samostatnej histórii (a hneď zlatej) od Mateja Tótha v chôdzi na 50 kilometrov. Nitriansky rodák si rok po titule majstra sveta z roku 2015 zaknihoval v Riu de Janeiro životný úspech po takticky perfektne zvládnutých pretekoch. Pretekár VŠC Dukla B. Bystrica sa vyznačuje nezlomnou vôľou, zdobí ho pokora, úsmev a ľudský rozmer. Jedna z najväčších slovenských športových osobností uplynulých desiatich rokov. Je víťazom Svetového pohára v chôdzi, vicemajstrom Európy, účastníkom troch olympiád a štvornásobným najlepším atlétom Slovenska.
O úspechy slovenskej atletiky sa zaslúžila a kladivárka Mária Hrašnová, bronzová medailistka z MS 2009 v Berlíne a dvojnásobná vicemajsterka Európy (Helsinki 2012, Zürich 2014). V  rovnakej disciplíne mužov vynikli Marcel Lomnický (5. miesto na OH v Riu) a Libor Charfreitag (majster Európy, bronzový z MS). (http://www.atletikasvk.sk/)

Cyklistika: Fenomén Sagan
Po úspechoch Milana Jurča v cestnej cyklistike (člen strieborného i bronzového tímu Československa na MS v časovke na 100 km) prišli medailové umiestnenia aj v ére samostatnosti.
Milan Dvorščík vybojoval bronzovú medailu na MS amatérov (1994).
Peter Velits po zisku dúhového dresu majstra sveta v kategórii do 23 rokov (2007) získal ďalšie tri skalpy v tímovej časovke (2012, 2013, 2014), v ktorej je najúspešnejším pretekárom MS.
Fenomén svetovej cyklistiky Peter Sagan, majster sveta v cestnej cyklistike za rok 2015, je vlastníkom piatich zelených dresov v rade na Tour de France (2012 – 2016). Dvojnásobný najlepší slovenský športovec roka (2013, 2015) velí svetovému rebríčku medzinárodnej cyklistickej únie UCI World Tour (august 2016).
Rodák zo Žiliny v roku 2008 vyhral majstrovstvá sveta juniorov na horskom bicykli a v tom istom roku získal striebro na MS v cyklokrose. Od roku 2009 sa špecializuje na cestnú cyklistiku, od 2010 jazdí profesionálne. Na Tour de France 2016 ho vyhlásili za najbojovnejšieho pretekára ročníka. Bol prvým Slovákom, ktorý jazdil na Tour v žltom drese vedúceho pretekára (3. – 5. etapa). Jeho fyzický fond je takmer nevyčerpateľný, má vysoko nastavený prah bolesti. V súčasnosti niet populárnejšieho slovenského športovca v domácom ani celosvetovom meradle. „Tourminátor“, ako znie jedna zo Saganových prezývok, vedie rebríček popularity najlepších cyklistov planéty. Fanúšikovia ho velebia nielen pre výkony, ale zbožňujú i jeho nekonvenčné a svojské vystupovanie v štýle šoumena. Pretekár Tinkoffu bude od roku 2017 jazdiť za nemecký tím Bora-Hansgrohe. Podpísal s ním zmluvu na tri roky s ročným príjmom približne päť miliónov eur, čim sa stane najlepšie zarábajúcim cyklistom na svete. (http://www.cyklistikaszc.sk/)

Ostatné športy
Slovenský šport dosahuje z neolympijských športov svetové úspechy vo fitnes, karate a kulturistike, v ktorých pravidelne získava množstvo medailí na vrcholných podujatiach.
Hokejbalová reprezentácia mužov je trojnásobným majstrom sveta (1999,  2013, 2015), ženský výber získal zlato raz (2011).
V motoristickom športe sa dokázal výrazne presadiť Štefan Svitko, na Rely Dakar obsadil v roku 2016 v motocykloch druhú priečku. Maximom Ivana Jakeša na rovnakých pretekoch je štvrtá priečka (2013).

Paralympionici
Slovenskí hendikepovaní športovci nosia z paralympiád pravidelne medaily – naposledy v Soči na zimnej získali sedem, na letnej v Londýne šesť kovov. (http://spv.sk/)

POUŽITÁ LITERATÚRA A PRAMENE

Knižné publikácia a brožúry:

Kolektív: Kronika Športu 1993 – 1997, Šport Press, Bratislava 1998

Ľubomír Souček: Naši olympijskí medailisti a olympionici, SOV, Bratislava 2010

Kolektív: Malá encyklopédia telesnej výchovy a športu, Obzor a Šport, Bratislava 1982

Periodická tlač:

Denníky Šport, Pravda, Sme

Webové stránky a portály:

http://www.sportslovakia.sk/sk/

http://www.sport.iedu.sk/

http://www.zavodisko.sk/

http://www.1fctatran.sk/

oficiálne webové stránky športovcov