Uchvacujúcemu urbanisticko- krajinárskemu komplexu dominuje jedna z najrozsiahlejších hradných ruín na Slovensku – Spišský hrad. Vyrástol na vápencovom brale, ktoré lákalo k osídľovaniu od pradávna. Najstaršiu murovanú obytnú časť románskeho kráľovského hradu, opevnením obohnanú vežu kruhového pôdorysu začiatkom 13. storočia nahradila v jej bezprostrednej blízkosti mladšia, dodnes zachovaná dominanta horného hradu. Z 13. storočia pochádza aj monumentálny trojpodlažný románsky palác. Do súčasnosti zachovaný obvodový plášť rozmernej stavby s charakteristickými združenými oknami a početnými stavebnými detailmi poukazuje na kontakty staviteľov so súdobými nemeckými stavebnými centrami. V období po vpáde Mongolov v roku 1241, ktorému murovaný hrad odolal vznikla i pôvodne samostatná obytno- obranná jednotka – dve opevnením prepojené veže pri prístupovej ceste zo Spišského Podhradia. Tie boli neskôr, v 15. storočí integrované k ostatnému hradu a začlenené do rozsiahleho opevnenia dolného hradu. Vtedy dosiahol hrad najväčší rozsah pričom toto obdobie sa viaže k pobytu vojsk Jána Jiskru, zastupujúceho záujmy maloletého Ladislava Pohrobka. Hrad bol až do roku 1465 kráľovským majetkom a slúžil ako politické, administratívne, ekonomické a kultúrne centrum Spišského grófstva. Po tom, ako panovník Matej Korvín daroval hrad Imrichovi Zápoľskému za vernosť a bojové zásluhy, prešiel v 2. polovici 15. storočia do súkromných rúk. Zápoľskí, ktorí s hradom získali aj titul dedičného spišského župana, sa snažili premeniť hrad na pohodlné gotické šľachtické sídlo. V západnej a čiastočne i východnej časti horného hradu dali k hradbám postaviť obytné trakty. Staršiu hradnú kaplnku zaklenuli sieťovou klenbou. V románskom paláci dali nad prízemím vybudovať klenby a venovali sa i modernizácii opevnení. V prvej polovici 16. storočia prešiel hrad na kratšie obdobie do vlastníctva Thurzovcov. Tí prispeli nadstavbami a rozšírením objektov v hornom hrade a po vymretí mužskej línie rodu pripadol Čákiovcom (Csáky), ktorí ho síce vlastnili až do roku 1945, ale od požiaru v roku 1780 aj dovtedy už len čiastočne obývaný hrad pustol. Dnes je v konzervovanej ruine, ktorá je sama jedinečným exponátom, umiestnená expozícia Spišského múzea. Spolu s mestom Spišské Podhradie a obcou Žehra bol v roku 1993 bol hrad zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Kultúrne dedičstvo > Národné kultúrne pamiatky

Mapa