K vnímaniu šperku ako autonómneho umeleckého diela (dovtedy spájaného najmä s masovou komerčnou produkciou) prispelo až vzdelávanie ateliéru kovu na VŠUP v Prahe od polovice 20. storočia. Vyšlo z neho niekoľko výrazných individualít, ktoré formovali slovenský výtvarný šperk, keďže až v priebehu 60. rokov sa výtvarníci začali intenzívne venovať tvorbe čiastočne oslobodenej od remeselného zvládnutia. Autori často siahali po alternatívnych materiáloch a originálny šperk sa od tej chvíle neposudzoval podľa hodnoty materiálu, ale z čisto výtvarného hľadiska.
Objavuje sa hneď niekoľkých tvorivých smerov, z ktorých sa najvýraznejšie uplatňoval sochársky prístup, pričom šperk bol vnímaný ako individuálne umelecké dielo analogické s miniatúrnou plastikou. Jeho funkčnosť sa podriaďovala modelácii tvaru a štylizácii zvoleného motívu. Šperk tvorili sochári, ktorým bolo z politických dôvodov znemožnené oficiálne tvoriť. Napríklad Jozef Jankovič sa k tvorbe v minimalistickom vyjadrení jemu typických dramaticky komponovaných figuratívnych zobrazení uchýlil v dôsledku perzekúcie. Šperky Dušana Králika zas majú jednoduchú plošnú geometrickú líniu a často sú zdobené rytou kresbou či emailovými farbami. Tvorbe Milana Greguša dominujú voľne modelované, pozlátené a strieborné objekty (závesy) so stopami ručného tvarovania hmoty, decentne doplnené perlou či polodrahokamom. Sochársky poňatému šperku s osobitým rukopisom sa programovo venovala Erna Masarovičová. Spočiatku tvorila plošné štvorcové prívesky z medi s ornamentálnou kompozíciou geometrických elementov, kruhov, špirál a vlnoviek. Neskôr využívala materiál zo strieborných príborov formovaný vystrihovaním do štylizovaného figurálneho alebo abstraktného tvaru a reliéfne modelovaný jednoduchými zásahmi. V jej tvorbe je badateľná určitá robustnosť a stopy remeselnej práce s pílkou, dlátom či pilníkom. Avšak postupným zdokonaľovaním sa v technickej zručnosti vytvára čoraz zložitejšie kompozície, rozvíja priestorové, tvarové cítenie i obsahovú náplň objektov. Rané šperky Aliny Ferdinandy sú vytvorené z anglického cínu liateho do sadrovej formy. Neskôr pracuje so striebrom odlievaným do morskej sépie, čím vzniká jediný originál s drobnokresbou štruktúry prírodného materiálu. Experimentuje aj s vrstveným polystyrénom. Jej šperky majú výrazný plastický charakter reliéfnych informelových konštrukcií, neskôr sú to štylizované vegetatívne motívy. V kompozíciách uprednostňuje geometrickú skladbu motívov, perforovanie, kumulovanie a prekrývanie tvarových detailov v rytmickej gradácii. Novým prvkom je zapojenie technických súčiastok, ozubených koliesok a krúžkov, ktoré vtláča do formy a odlieva. Výsledkom zdanlivo chaotického radenia zhluku elementov je minimalizácia plochy a uvoľnenie obrysovej línie trojrozmerných kompozícií. Prelínajú sa v nich abstraktné geometrické a kryštalické prvky, metamorfózy rastlinných motívov, umocnené vkladaním brúsených polodrahokamov či farebného skla.
Opačný pól reprezentovali objekty geometricko-konštruktívneho charakteru, reagujúce na pokrok a technické vymoženosti súdobej spoločnosti. Najvýraznejšou osobnosťou tejto tendencie je Anton Cepka, ktorý ovplyvnil generácie nasledovníkov očarených chladnou estetikou matematickej presnosti a precíznosťou spracovania formy. Čisté geometrické tvarové prvky s exaktnou kompozičnou skladbou z plechu spočiatku tvaroval perforovaním, prelamovaním, vyrážaním, rytím, tepaním a pilovaním. Jednotlivé prvky často komponoval do niekoľkých vrstiev nad sebou, čím dosiahol plastickosť konštrukcie a priestorové pôsobenie šperkov. Ich súvislé obrysy narušoval prestrihávaním, spájaním a vrstvením rôznych komponentov dopĺňaných farebným akcentom. Ďalším momentom jeho tvorby sa stal kinetizmus a uprednostnenie kompozičnej dynamiky zvýraznenej vsadením optickej šošovky či farebného kameňa. Inšpiráciu nachádza vo svete aktuálneho vedecko-technologického pokroku, v leteckom prostredí a kozmonautike. Vytvára systém základných geometrických foriem, ktoré podľa ručne kreslených náčrtov prenáša technikou pílenia do podoby subtílnych konštrukcií. Významným elementom je aj motív precízne prerezávanej mriežky sieťových vzorov v op-artovskej poetike. Jednotlivé segmenty vzdušných mriežok, vibrujúcich krídel, rôznych technických a mechanických komponentov spája vo viacerých rovinách, čím dodáva šperkom priestorový rozmer a jedinečný umelecký výraz nadčasovej hodnoty.
Nezanedbateľnú skupinu tvorili šperky z rôznych typov brúseného skla v kombinácii s kovmi. Jednoduché tvary šperkov, najmä závesov dekoratívneho charakteru, oplývajú optickými, svetelnými aj farebnými vlastnosťami. Netradičný materiál a spôsob výtvarného myslenia autorov ich i dnes stavia do pozície ojedinelého lokálneho fenoménu. Zásluhou Václava Ciglera, ktorý navrhovanie a solitérnu produkciu v tomto médiu zaradil do študijného programu v ateliéri skla na VŠVU, sa šperku sporadicky venovali jeho študenti (Askold Žáčko, Pavol Hloška, Tamara Kolenčíková).
Pre vyštudovaných šperkárov je príznačné precízne remeselné prevedenie, zmysel pre konštrukciu a vyvážené proporcie. Tvorbu Imricha Svitanu charakterizuje skladba väčších, jemne modelovaných plôch s pomerne masívnym tvarom, jasným obrysom a akcentom na farebnom kontraste použitých materiálov bridlice a striebra. Peter Mišík inklinuje k tradičným zlatníckym technikám a technológiám (granulovanie, filigrán). Ondrej Ďurian vytvára mnohouholné šperkové zostavy doplnené brúsenými polodrahokamami a Marcela Korkošová komponuje šperky s prísne geometrickou kompozíciou objemov evokujúcich architektonické detaily. Ojedinelým zjavom je tvorba Jany Cepkovej, ktorá využíva techniku emailu. Šperky s výrazne epickým motívom, akcentované poetickou výtvarnou skratkou s hlbším filozofickým nábojom spracováva do rôznych typov. Ich forma osciluje od abstraktnej ku konkrétnej podobe archetypu figúry. Technikou farebného smaltu sa zaoberá aj Alexander Česla. Závesy a brošne najčastejšie zdobí jednoduchou geometrickou alebo precíznou rastlinnou ornamentikou. Remígia Biskupská vytvára šperky inšpirované rastlinnými motívmi zo stáčaného strieborného alebo medeného drôtu s aplikáciou polodrahokamov. Jozef Lupták zas v mäkkej lyrizujúcej línii kombinuje striebro so slonovinou a kosťami. Natália Mudrochová tvorí veľké dekoratívne pôsobiace voľné tvary zo striebra často zdobené rytou lineárnou kresbou.
Obdobie 80. rokov je v tvorbe umeleckého šperku poznamenané vplyvom postmoderny. Šperk vo vzťahu k ľudskému telu naberá nový rozmer vzájomného dialógu, zmyslom šperku sa stáva idea. Znakom nekonvenčného prístupu v tvorbe je znovuobjavenie figurálnych zobrazení, zbližovanie a prelínanie jednotlivých umeleckých sfér, miešanie štýlov, citácie starého umenia či umenia cudzokrajných kultúr. Postmoderný šperk sa spája s príbehom, ktorému nechýba vtip a irónia, fikcia a ilúzia, parafráza či paródia na konvenčné, doteraz tabuizované symboly týkajúce sa národa, náboženstva a sexuality. Autormi šperkov sa stávajú umelci z rôznych odborov: Daniel Brunovský – maľba, Jana Černá-Korkošová a Zuzana Graus Rudavská – sochárstvo, Kata Kissoczy – scénografia, Karol Weisslechner – architektúra, Aleš Votava– scénografia, Karol Pichler – textil.
Vo sfére umeleckého šperku sa etablovali aj mnohé textilné výtvarníčky. Silvia Fedorová novým spôsobom uplatňuje tradičnú techniku paličkovania. Textilné techniky, aplikované kovové vlákno v kombinácii s inými materiálmi využívajú na realizácie priestorových objektov, doplnkov i šperkov aj Ildikó Dobešová či Katarína Ondrejková. Blanka Cepková vytvára technikou háčkovania drobné šperky z textilných a kovových nití. Od prvotných subtílnych objektov s motívom kruhu postupne prechádza k uvoľnenejším trojrozmerným formám poetických znakov reality inšpirovaných prírodou alebo ľudskou figúrou.
Z počiatočného zaujatia sa v priebehu niekoľkých rokov vyvinul systematický záujem o šperk najmä u Daniela Brunovského a Karola Weisslechnera. Brošne Daniela Brunovského sú fragmentmi krajiny a vesmíru, hlavami vtákov a telami hmyzu, listami vavrínu a lupeňmi kvetov. Karol Weisslechner zas šperkami buduje „architektúru pre krajinu tela“. Jeho vyjadrovacími prostriedkami sú experiment, irónia, nerešpektovanie hraníc médií a spájanie vzácnych materiálov s lacnými. Už po skončení štúdia sa venoval tvorbe rozmerných voľných objektov a inštalácií inšpirovaných postmodernými princípmi i šperkovým realizáciám geometrických tvarov z ľahkých konštrukcií, často so svetelnými efektmi. Začiatkom 90. rokov tvorí šperky z papiera, sadry, štukovej hmoty. Pomerne rozmerné šperky s perforovanými stenami vo vnútri ukrývajú ďalšie drobné objekty alebo farebný pigment. V nasledujúcom období je v jeho dielach zjavný záujem o konceptuálne poňatie šperkov i objektov, v ktorých rieši aktuálne spoločenské témy. Postupne sa zdokonaľuje i v remeselnej zručnosti v práci s kovom. Mierka šperkov sa zmenšuje a mení sa aj výraz podmienený architektonickým budovaním priestoru i použitým materiálom – striebrom, plastom, dentálnou hmotou, brúsenými drahými kameňmi, ale i ľudskými vlasmi či srsťou. Námetovo sa pridŕža overených a stále aktuálnych tém telesnosti, zmyselnosti, erotiky, zašifrovaných intímnych odkazov a symboliky vzťahov. Svojou invenčnou a kreatívnou tvorbou s ironickým podtextom a viacerými intermediálnymi presahmi vnáša do oblasti šperku nové formulácie v interpretácii i prezentácii. Výrazne tiež posúva chápanie originálneho autorského šperku ako svojbytného výtvarného artefaktu s nadčasovým posolstvom.
Celkovo boli 90. roky pre vývoj šperku kumulatívnym obdobím, ktoré výrazne posilnilo pozíciu tejto disciplíny v rámci iných výtvarných odborov. Rôznorodé súťaže podporovali a popularizovali dizajn v podobe drobného úžitkového predmetu. Diferencované materiálové i technologické alternatívy oslobodené od závislosti na funkcii predmetu dnes autorom umožňujú riešiť celkom odlišné otázky, sústredené na kontext obsahu a formy umeleckého diela. Hranice šperku nie sú limitované. S nástupom mladej generácie autorov sa čoraz intenzívnejšie prejavuje interdisciplinárny charakter média a časté sú i presahy do voľného umenia, videoartu, produktového dizajnu a grafického dizajnu. Šperk ako slobodné médium ťaží v rovnakej miere z experimentu aj remeselnej tradície. Silný koncept dominuje v tvorbe Sylvie Jokelovej, ktorá vychádza z prepojenia hobby, ženských prác a dizajnu, prehodnocuje, kritizuje a polemizuje so súčasným postavením ženy – dizajnérky. Je jednou z prvých autoriek, ktoré do dizajnu a šperku vniesli estetiku škaredosti, s priamymi citáciami regionálnej histórie a súčasnej populárnej narativity a klišé. Bety K. Majerníková sa v tvorbe tematicky venuje otázkam pôvodnosti, originality, pričom zámerne konfrontuje lokálne tradície s globálnymi trendmi. Využíva spektrum techník i materiálov, ktoré navzájom prepája a aplikuje rozmanité aj nešperkárske techniky. Viacvrstvové plochy objektov sú narúšané rytím, preškrabávaním a perforovaním. Často sa inšpiruje osobnými skúsenosťami, narába so súkromným archívnym materiálom, alebo ironizuje a kritizuje spoločenské konvencie. Kristína Hrončeková posúva hranice vnímania výtvarného šperku i jeho komunikačných schopností v prepojení s textilom či plsťou. Jej tvorba je prepojená s autorskou mytológiou a personálnym rituálom. Matej Bezúch vo svojej práci vyjadruje kritický názor na politickú kultúru, manipuláciu más reklamným masírovaním i konzumnú spoločnosť ,závislú na internete ako globálnom nástroji komunikácie a vzdelávania. Jeho šperky je napríklad možné cez USB port napojiť na počítač, čím automaticky ožívajú a odhaľujú svoje posolstvo. Viacero autorov sa dnes sústreďuje na reprodukovateľnosť šperku v polohe dizajnu, ďalší dosahujú súčasný výraz v originálnom šperku klasickými aj novými technikami. Lucia Bartková využíva v tvorbe digitálne technológie a 3D tlač, Andrea Ďurianová vytvára reprodukovateľný dizajn šperkov v limitovaných sériách. Precíznosť v práci s kovom ako aj osobné či národné príbehy v šperku podáva Jana Machatová, kým Lucia Gašparovičová preferuje konceptuálnu polohu šperku s vysokou remeselnou kvalitou. Zaujímavú polohu spracovania papiera ponúka tvorba Tatiany Warenichovej. Dobré vyhliadky pre autorský šperk sľubuje aj mladá generácia absolventov ateliéru šperku na VŠVU (Katarína Siposová, Pavol Prekop, Slavomíra Ondrušová a ďalší).