V období 1960 – 1990 sa umelecky prezentovali štyri baletné súbory s postupným ukončením samostatných baletných aktivít prešovského súboru a znížením počtu premiér v Banskej Bystrici. Každý baletný súbor prešiel zaujímavým, niekedy hektickým procesom vývoja, s rôznymi umeleckými efektivitami a personálnymi zmenami.
Pôsobenie Baletu SND určovala línia umeleckých šéfov v poradí Karol Tóth (1961 – 1972), Boris Slovák (1973 – 1980), Karol Tóth (1980 – 1989), Emil Tomáš Bartko, ktorého pôsobenie presiahlo až do polovice 90. rokov.
Balet Štátneho divadla Košice pokračoval pod vedením Stanislava Remara až do konca septembra 1969, keď ho vystriedala choreografka Marilena Halászová. Po jej odchode trvalo dve sezóny, kým sa vyriešil problém umeleckého šéfa. Košický súbor sa v sezóne 1982/83 dostal pod vedenie Juraja Gogu, ktorý ho viedol až do 90. rokov.
Po odchode Bohumila Svobodu sa umeleckým šéfom prešovského baletu na sezóny 1961/63 stal český choreograf Jaroslav Brůha. Po krátkom pôsobení sólistky Olgy Brůhovej-Pyskatej v roku 1963 sa ujíma vedenia František Vychodil, posledný choreograf, s ktorého menom je spojená samostatná prezentácia baletného telesa. Nástupom Juraja Colomba, sólistu z Košíc (v sezónach 1967 – 1972) a neskôr i Felixa Döményiho, prechádza prešovský balet do ďalšej existencie už len ako služobné teleso spevohry.
Prvé kroky najmladšieho súboru pri opere Divadla Jozefa Gregora Tajovského v Banskej Bystrici viedol v rokoch 1959 – 1962 František Oldřich Bernatík. Nasledujúcim umeleckým šéfom bol v rokoch 1962 – 1967 Bohumil Čegan. Krátke obdobie koncom 60. rokov viedol súbor Jozef Bádal. Na ďalších sedem sezón (1970 – 1977) prišiel opäť František Oldřich Bernatík. Po odchode Bernatíka zostal súbor na chvíľu bez stálej vedúcej osobnosti, choreografa. Počas sezón 1977 – 1979 ho viedol opäť český tanečník, Jan Pirner z pražského Národného divadla. Sezóny 1979 – 1983 boli v réžii Jozefa Zajka. V ďalšom období už pôsobili len hosťujúci choreografi v poradí: Peter Veleta, Jurij P. Plavnik a Robert Balogh.
V polovici 70. rokov vznikla baletná súťaž (vtedy ešte československá), ktorá sa v polovici 80. rokov rozšírila o samostatnú choreografickú súťaž.
Táto kapitola v histórii slovenského baletu má veľký význam i vďaka snahe začleniť do baletu moderný tanec – viac v kapitole Moderný a súčasný tanec.