Na scénu vstúpili antické pamiatky rímskej doby. Európa bola vtedy rozdelená na dva svety – rímsky a barbarský. Prirodzenou hranicou medzi nimi bola rieka Dunaj. Na jej severnej strane žili germánske kmene Kvádov, ktoré za asistencie Ríma vytvorili okolo roku 20 n. l. prvé kráľovstvo na území Slovenska – Vanniovo kráľovstvo (Regnum Vannianum).
Na posilnenie severnej hranice Rímskej ríše Rimania budovali pri Dunaji vojenské tábory. Postupne vytvorili sieť pevností nazvanú Limes Romanus, ktorých zvyšky sa nachádzajú aj v dnešnom Maďarsku a Rakúsku. Najvýznamnejšie archeologické náleziská, zaradené medzi rímske pamiatky, sú v lokalitách Rusovce, Iža, Stupava, Dúbravka. Počas markomanských vojen prenikli rímske légie ďaleko na územie Kvádov. Svoju stopu zanechali v unikátnom nápise na hradnom brale v meste Trenčíne (179/180 n. l.). V rímskej dobe vzrástol význam Jantárovej cesty, na ktorej sa viedol čulý obchod medzi Stredomorím a Pobaltím. Významná časť tejto trasy prechádzala cez oblasť juhozápadného Slovenska, kde sa križovala s Podunajskou cestou, ktorá zase spájala západnú Európu s Čiernym morom. Kultúrny most, ktorým územie Slovenska nepochybne bolo, sa ustavične prejavuje aj v bohatosti archeologických nálezov. Sú dôkazom toho, že Slovensko nestálo bokom od vyspelej rímskej kultúry, ale pestovalo ju priamo na svojom území.
Po zániku Rímskej ríše nastalo prechodné obdobie sťahovania národov, ktoré je na pamiatky pomerne chudobné. V priebehu 5. a 6. storočia prišli do Karpatskej kotliny slovanskí predkovia dnešných Slovákov a natrvalo ju osídlili. Budovali si opevnené hradiská na vyvýšených miestach. Ich hlavným stavebným materiálom bolo drevo, preto sa zachovali len v obmedzenej miere. Pohyb rôznych etník je prítomný aj v archeologických nálezoch. Susedmi Slovanov bol kočovný národ Avarov, ktorý ich ovládal aj vojensky. Po porážke Karolom Veľkým splynul s domácim obyvateľstvom a natrvalo sa vytratil z dejín.