Ždiar leží pod Belianskými Tatrami, v doline Belianskeho potoka, na hlavnej cestnej trase z Popradu do Zakopaného. V období svojho vzniku na prelome 16. a 17. stor. patril Lendackému panstvu. Hlavným zamestnaním obyvateľstva obce, založenej na valašskom práve, bolo pastierstvo, horské poľnohospodárstvo a drevorubačstvo. Pre zástavbu obce, roztiahnutú popri potoku, sú charakteristické uzavreté dvory, s domom situovaným pozdĺžnou stranou na juh, v zadnej severnej časti, rovnobežne s domom stojí vyššia prejazdná stodola s maštaľou. Menšie hospodárske časti, chlievy, prípadne plot, dopĺňajú uzavretý pôdorys dvora po stranách. V obci sa nachádzajú dva dispozične rôzne riešené zrubové domy: ždiarsky, s asymetricky radenými priestormi a zakopanský, „poľský“, so vstupným pitvorom umiestneným v strede dispozície. Pôvodný farebný kolorit zástavby dokresľoval svetlomodrý náter machom a hlinou špárovaných výplní medzi brvnami v obytnej časti a červené okenné rámy dopĺňa jednoduchý ornament. V súčasnosti je v obci 183 národných kultúrnych pamiatok.

Mapa