Špania Dolina leží na juhovýchodných svahoch Nízkych Tatier severne od Banskej Bystrice. Jej vznik, rozvoj i úpadok súvisia s náleziskami drahých kovov. Najstaršie stopy banskej činnosti na jej území pochádzajú z doby bronzovej, prvá písomná zmienka o obci pochádza z 13. stor. Najväčší rozmach ťažby medenej a striebornej rudy sa spája s obdobím existencie thurzovsko-fuggerovskej spoločnosti na prelome 15. a 16. stor. Popri baníctve sa obyvateľstvo zaoberalo aj výrobou cínového riadu a paličkovanej čipky. Nepravidelnej zástavbe obce, prispôsobenej náročnému terénu dominuje Kostol Premenenia Pána z 13. stor., sprístupnený z námestia krytým schodiskom. Popri murovaných objektoch, súvisiacich s činnosťou banskej správy tvoria podstatnú časť zástavby prízemné a poschodové banícke ľudové domy, budované zväčša zo zrubových konštrukcií na kamennej podmurovke. Najnovšie zistenia v jednom z baníckych ľudových domov poukazujú na to, že jeho najstaršie kamenné súčasti, zrejme súvisiace s administratívou banskej správy, pochádzajú až zo začiatku 16. stor. Kamenné i drevené steny omazali hlinou a obielili vápnom. Sedlové strechy s doštenými štítmi pokrývali pôvodne šindľom. Väčšina zo zachovalých ľudových domov je z 19. stor. a 86 z nich je zapísaných v ústrednom zozname pamiatkového fondu. V objekte klopačky je malá expozícia z histórie tejto jedinečnej lokality.
