Koniec stredoveku a nástup novoveku bol na území Slovenska spojený so zložitou spoločenskou a hospodárskou situáciou spôsobenou vojnovými konfliktami, tureckou inváziou do Podunajska a nábožensky motivovanými spormi medzi šľachtickými prívržencami reformácie a katolíckym panovníckym dvorom. Staviteľstvo sa v polovici 16. storočia preto orientovalo najmä na posilnenie obranyschopnosti miest a hradných komplexov. Na naše územie tak vplyv renesancie začal prenikať trochu paradoxne najmä prostredníctvom talianskych odborníkov na fortifikačné stavby. Opevnenia s mohutnými päťuholníkovými stavbami v nárožiach, tzv. bastiónmi, predstavovali v tom čase zásadnú inováciu vo fortifikačnom staviteľstve. Uplatnili ich preto aj pri výstavbe najdôležitejších pevností na území Slovenska, v Komárne a v Nových Zámkoch. Autorstvo komárňanskej Starej pevnosti sa pripisuje významnému talianskemu inžinierovi Pietrovi Feraboscovi (1512 – okolo 1599), ktorý ju mal navrhnúť v roku 1548. Pevnosť vznikla priamo na sútoku Dunaja a Váhu, čo ovplyvnilo tvar jej pôdorysu v podobe mierne sploštenej hviezdice. Ideálnu formu mala, naopak, pevnosť Nové Zámky. Postavili ju pod vedením architekta Ottavia Baldigaru (? – 1588) v tvare pravidelného šesťuholníka s bastiónmi vo vrcholoch a štvorcovým námestím v strede pravouhlej uličnej siete. Novozámocká pevnosť, ktorá svojou koncepciou pripomínala dobové predstavy o ideálnom meste, sa považuje za vrchol fortifikačných stavebných aktivít na území Uhorska.
Renesančné myšlienky a nový spôsob života však prenikal do architektúry na území Slovenska aj prostredníctvom stavebnej aktivity šľachtických rodov, ktoré v 16. storočí prestavovali svoje sídla v zmysle aktuálnych trendov. Osobitnú pozornosť si v tomto kontexte zaslúži šľachtická rodina Turzovcov (Thurzovcov), ktorá v tom období patrila medzi najvplyvnejšie rody v Uhorsku. Na svojich majetkoch v banských mestách alebo na hradoch Červený Kameň, Oravský hrad či Lietava realizovala celý rad modernizačných stavebných zámerov odrážajúcich podnikateľské aktivity rodiny. Medzi najpozoruhodnejšie pritom patrí výstavba turzovského sídla v Bytči. Opevnený kaštieľ s valcovitou vežou na každom zo štyroch nároží postavil v 70. rokoch 16. storočia pre Františka Turzu (Thurzu)staviteľ Ján Kilian de Syroth z Milána. Juraj Turzo (Thurzo), ktorý po smrti Františka kaštieľ zdedil ho následne prestaval a dostaval do renesančnej podoby. Upravil členenie priestorov a vnútorné pravouhlé nádvorie obohatil dvojposchodovou otvorenou zaklenutou arkádovou chodbou. Tá dala nádvoriu humanistickej dobe primeraný pôvab a ľahkosť. Ďalším zásadným činom Juraja Turzu bola dostavba samostatnej budovy tzv. Sobášneho paláca v predpolí kaštieľa. Neveľkú stavbu s ústrednou spoločenskou sieňou realizovali talianski majstri a predstavovala lokálnu reakciou na talianske vzory záhradných stavieb, letohrádkov. Bohaté dekorácie budovy zahŕňali interiérové nástenné maľby, sgrafitá na fasáde, ozdobné rímsy aj reprezentačný vstup s bohato zdobeným portálom a arkierom. Kaštieľ v Bytči slúžil ako inšpirácia mnohým vtedajším stavebníkom a dodnes je považovaný za jednu z najskvostnejších pamiatok renesančnej architektúry na Slovensku.
Šľachtické sídla, ktoré v období 16. a 17. storočia vznikali na území Slovenska mali vzhľadom na pretrvávajúce vojenské konflikty skôr pevnostný ráz. Kompaktné blokové budovy alebo štvorkrídlové stavby s malým centrálnym nádvorí charakterizovali nárožné veže alebo bašty, prosté priečelia niekedy zdobené sgrafitom a nápadné štítkové atiky. Skvelým príkladom lokálneho variantu renesančného kaštieľa s nádvorím je kaštieľ v Strážkach. Blokový typ stavby zase výborne reprezentuje kaštieľ vo Fričovciach s vysokou atikou zdobenou s grafitovou kresbou.
Podobné motívy, atiky, sgrafitá či arkády sa uplatnili aj pri stavebnej činnosti mešťanov, modernizácii remeselníckych domov a verejných budov, akými boli radnice či zvonice. V spišských či banských mestách sa pritom talianske vplyvy miešali s vplyvmi nemeckými i poľskými. Práve v týchto mestách sa renesančné motívy v relatívne ucelenej forme zachovali dodnes. Spomeňme aspoň Levočské hlavné námestie a pôvabnú arkádami ovinutú radnicu, sgrafitom bohato dekorovanú zvonicu v Kežmarku či patricijské domy Turzovcov v Banskej Bystrici a Levoči.