V období sťahovania národov (4. – 6. storočie) nastali v Karpatskej kotline ďalšie veľké etnické a civilizačné zmeny.
Po germánskych kmeňoch sa tu koncom 5. storočia usadili slovanské kmene, o čosi neskôr aj nomádski Avari, ktorí si podrobili okolitých Slovanov. Proti avarskej nadvláde sa pod vedením franského kupca Sama bránili a po úspešnom povstaní vytvorili aspoň nakrátko prvý známy nadkmeňový útvar západných Slovanov – Samovu ríšu (623 – 658). Úroveň života Slovanov na strednom Dunaji postupne vzrástla natoľko, že po porážke Avarov franským kráľom Karolom Veľkým vytvorili prvý štátny útvar západných Slovanov.
Najskôr – na prelome 8. a 9. storočia – vzniklo na Morave Moravské a na západnom Slovensku Nitrianske kniežatstvo. Nitrianske knieža Pribina dal roku 828 v Nitre vysvätiť prvý písomne doložený kostol vo východnej časti strednej Európy. Podľa všetkého to nebol v Nitriansku prvý kristianizačný akt, kristianizácia v ňom mala hlbšie časové pozadie a širší dosah. Svedčí o tom Bojná v okrese Topoľčany, kde sa rozprestieralo rozsiahle hradisko, na ktorom sa iba nedávno objavili bronzové zvony a pozlátené plakety s latinskými nápismi.
V roku 833 došlo k vážnemu mocenskému konfliktu. Moravské knieža Mojmír porazil svojho nitrianskeho suseda Pribinu. Spojil obe kniežatstvá a vytvoril štát, ktorý poznáme pod názvom Veľká Morava (tak ho označil byzantský cisár Konštantín Porfyrogenetos v polovici 10. storočia). Veľká Morava vypĺňala priestor medzi troma ríšami – Byzantskou, Bulharskou a Franskou.
Kresťanstvo a s ním aj písomníctvo na jej území už dlhodobejšie šírili franské misie, hlavný civilizačný zlom však zažila po roku 863. Vtedy vyslal byzantský cisár Michal III. na Veľkú Moravu solúnskych učencov a vierozvestcov Konštantína a Metoda. Moravské knieža Rastislav sa aj takto snažil eliminovať politickú závislosť Veľkej Moravy na Východofranskej ríši. Misia byzantských bratov však zohrala predovšetkým jedinečnú kultúrnu úlohu. Zostavili prvé slovanské písmo – hlaholiku a spisovný jazyk – staroslovienčinu, do ktorého preložili i základné bohoslužobné texty. Založili aj školu pre výchovu kňazov. Najmä Metod u pápeža v Ríme dosiahol, že staroslovienčina sa stala na Veľkej Morave bohoslužobným jazykom a ako arcibiskup na nej budoval cirkevnú správu. Vďaka týmto zmenám sa veľkomoravskí Sloveni stali súčasťou dobového civilizačného sveta.
Staroslovienska liturgia a písomníctvo síce boli zo strednej Európy vytlačené, ale vďaka Metodovým žiakom v Bulharsku sa natrvalo presadili u východných a južných Slovanov. Svätcov Konštantína (Cyrila) a Metoda vyhlásil pápež Ján Pavol II. za spolupatrónov Európy.
Najväčší rozkvet a územný rozsah dosiahla Veľká Morava za panovania Svätopluka. Svätopluk najskôr odrazil útoky Východofranskej ríše, aby si postupne podmanil Vislansko, Sliezsko, Čechy, Lužicko, Potisie a Zadunajsko (v dnešnom Maďarsku).
Rozkvet Veľkomoravskej ríše však trval krátko a už na začiatku 10. storočia (906) pre vnútorné mocenské nezhody a pod tlakom Východofranskej ríše a maďarských kmeňov zanikla.