Preromantickú líniu slovenskej literatúry reprezentuje dvojdomý česko-slovenský autor Ján Kollár vo svojej básnickej skladbe Slávy dcera (1824), v ktorej je prítomná petrarkovská tradícia osobne prežívanej citovosti a špecificky kollárovský prejav národne motivovanej ľúbosti, na ktorú pozitívne reagovala nasledujúca generácia romantikov.
Do slovenskej literatúry prenikli v tridsiatych rokoch devätnásteho storočia biedermaierovský životný štýl, ktorý bol nasmerovaný najmä k neelitným vrstvám spoločnosti. Zdôrazňoval citovú zložku človeka, umiernený životný postoj a orientáciu na idylické formy súkromia meštianskeho života. Takto orientované literárne texty prinášali čitateľom najmä almanachy Hronka a Zora. V Hronke uverejnil jej vydavateľ Karol Kuzmány svoj idylický epos Běla (1836), ktorý sa považuje za typický príklad slovenskej verzie biedermaierovského literárneho štýlu. V próze tento literárny štýl prezentuje Anton Ottmayer.