Dôležité hmotné doklady o živote na území Slovenska poskytujú archeologické vykopávky. Sú najdôležitejším a pre najstaršie dejiny aj jediným historickým prameňom. Pozostatky pravekých a starovekých kultúr uchovávajú múzeá po celej krajine. Najvýznamnejšie archeologické náleziská zachované v teréne sú prezentované verejnosti ako archeologické kultúrne pamiatky. Kvantitatívne i kvalitatívne bohatstvo archeologických nálezov, v ktorom vynikajú najmä poklady bronzovej industrie, svedčí o tom, že v bronzovej dobe malo Slovensko čulé kontakty so stredomorskými i vzdialenejšími ázijskými oblasťami. Dlhodobým osídlením niektorých lokalít boli vytvorené niekoľkometrové kultúrne vrstvy, ktoré priniesli množstvo prekvapivých nálezov. Najväčším dosiaľ objaveným sídliskom je opevnené centrum maďarovskej kultúry v Nitrianskom Hrádku, nazývanom aj „slovenská Trója“. O spoločenskej diferenciácii bronzových kultúr svedčia aj bohato vybavené náčelnícke mohyly, ktoré sa našli na viacerých miestach (Buková, Dechtice, Čaka, Očkov). Napriek čulým kontaktom s inými európskymi a ázijskými regiónmi dominujúcim bol príspevok domáceho prostredia, reprezentovaný lužickou kultúrou. Ľud popolnicových polí budoval rozsiahle hradiská s kultovými miestami v neprístupnom horskom teréne, ktoré boli pospájané sieťou ciest a horských priechodov. Tu prežívali pôvodné tradície ešte aj v staršej železnej dobe (halštat). Medzi najvýznamnejšie halštatské pamiatky patrí rozsiahle hradisko Molpír pri obci Smolenice, ktorého tri predhradia sa končili kamennou akropolou s kultovým miestom zahĺbeným do skaly.
V mladšej železnej dobe (latén) sa rýchlejšie a výraznejšie menila nielen kultúrna, ale aj etnická situácia. Náleziská nerastných surovín prilákali zo západu v 4. storočí p. n. l. Keltov a ich vyspelú laténsku kultúru. Doteraz poznáme vyše 50 laténskych sídlisk a pohrebísk. Priamo v Bratislave existovalo veľké keltské oppidum, v ktorom bola objavená rozsiahla zbierka mincí typu biatec. Najnovšie výskumy na Bratislavskom hrade priniesli nálezy rozsiahleho keltsko-rímskeho sídliska s vyspelou hmotnou kultúrou. Svedčia o tom, že hlavné mesto Slovenska Bratislava bolo významným strediskom už v pravekom období. V severných horských oblastiach krajiny sa zmiešaním keltských a domácich vplyvov vyprofilovala púchovská kultúra Kotínov. Ich hradisko sa našlo na mieste nazývanom Havránok (nad priehradou Liptovská Mara), ktoré je dnes zrekonštruované ako experimentálny archeologický skanzen.
Keltské osídlenie Slovenska zaniklo na prelome letopočtov. Mnohé výdobytky keltskej civilizácie, najmä v remeselnej výrobe a hutníctve železa, však pretrvali až do novoveku.