Koniec komunistického zriadenia a transformácia Československa na federatívnu republiku znamenali pre tvorcov nové podmienky: tabu témy prestali byť tabu, emigrovaní fotografi mohli byť opäť prezentovaní na domácej pôde (Matej Štepita-Klaučo, Bohumil Puskailer, Yuri Dojc a ďalší).
Založenie odboru fotografie na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v r. 1990 (od r. 1993 už samostatnej Katedry fotografie a nových médií) umožnilo študovať výtvarnú fotografiu na univerzitnej úrovni prvýkrát na území Slovenska. Medzi kmeňovými pedagógmi Katedry fotografie sú osobnosti súčasnej slovenskej fotografie, napr. Ľubo Stacho, Milota Havránková, Ján Krížik, Filip Vančo, Jana Hojstričová, Silvia Saparová, Miro Švolík.
V tom istom roku vznikla aj Filmová a televízna fakulta na Vysokej škole múzických umení s odborom kamera v Bratislave. V tom istom roku vzniká aj Institut tvůrčí fotografie pri Filozoficko-přírodovědecké fakultě Slezské univerzity v Opave v Česku, ktorý je špecifický externou formou štúdia. V priebehu rokov ITF ukončili vyprofilovaní autori, ako dokumentaristi Andrej Balco (spoluzakladateľ a člen Sputnik Photos) či Lucia Nimcová.
Prvý ročník Mesiaca fotografie sa konal tiež v roku 1990. Organizuje ho Stredoeurópsky dom fotografie doteraz, vždy v novembri. Festival je prepojený s celoeurópskym festivalom Mesiaca fotografie s mestami ako Paríž, Luxemburg, Ľubľana a ďalšie. Združenie Fotofo, resp. Stredoeurópsky dom fotografie, sú dlhodobo aktívni v edičnej, výstavnej a v organizačnej činnosti v oblasti výtvarnej a dokumentárnej fotografie. V roku 1996 bol založený Dom fotografie v Poprade i v Liptovskom Mikuláši. Popri výstavnej činnosti pravidelne organizuje aj Letnú školu fotografie, ktorá je stretnutím lektorov a pedagógov z celého sveta.

MAPOVANIE REALITY

Mýtus katolíckeho Slovenska narúša vo svojej knihe Iné Slovensko (1999, 2005) reportér Andrej Bán. Matúš Zajac dlhodobo skúma podoby viery. Výber z vyše 20-ročného fotografovania predstavil v rovnomennej knihe v r. 2011. Absurdné, humorné situácie na Slovensku aj vo svete zachytáva Martin Kollár, profesionálny kameraman. Kniha Rusíni, ktorej autormi sú fotografi Jozef Ondzik, Tomáš Leňo, prináša obraz na život tejto menšiny v súčasnosti.
Pozoruhodným projektom podporujúcim dokumentárnu fotografiu boli ročné granty Inštitútu pre verejné otázky Slovensko: obrazová správa o stave krajiny. S priam sociologickým záujmom skúma holandská fotografka a aktivistka Ilah van Oijen slovenské mestá v transformácii (knihy Bratislava – mesto na mieru, Košice – dzivosť v srdci). Fotograf Boris Németh vo svojej sólovej tvorbe nachádza nenápadne metafyzické situácie; v spolupráci s fotografom Jánom Viazaničkom, žurnalistkou Janou Močkovou a scenáristkou Miriam Petráň na projekte Premeny Slovenska skúmajú vzájomný vzťah ľudí k sebe a ku krajine, v ktorej žijú.
Projekt Budovanie Slovenska fotografov Juraja Fifíka a Tomáša Maninu je dokumentáciou industriálnych objektov vznikajúcich na našom území v 40. – 60. rokoch 20. storočia s cieľom zachytiť ich ako kultúrne dedičstvo, rovnocenné s historickou architektúrou a prírodou.
Špecifickú podobu dokumentu predstavuje subjektívny, fragmentárny dokument (Filip Vančo).

FOTOGRAFIA V DIGITÁLNOM PROSTREDÍ

Fotografia ako „odtlačok reality“ vzbudila očakávania, že je pravdivým obrazom okolitého sveta. Spolu s fotografiou vznikli aj možnosti jej úpravy a falšovania, od reinscenovania situácií k retuši. Aj s fotografiou, ako s každým novým médiom či vynálezom, sa vytvorili automatizmy jeho používania a vnímania. Niektoré zvyklosti glosuje výtvarníčka Magda Stanová vo svojej práci V tieni fotografie. Prijatie fotografie ako média a umeleckého druhu znamenalo aj vytvorenie kritérií na jej posudzovanie a hodnotenie.
S príchodom digitálneho záznamu však otázka manipulácie reality a vzťahu obrazu a jeho objektu znova získala na naliehavosti. Časť tvorby fotografov a výtvarníkov, ktorá dlho reflektovala vlastnú identitu obrazu a naše zvyky vnímania, sa po počiatočnej fascinácii možnosťami digitálnej postprodukcie zamerala na nový kontext. Jednými z prvých autorov, ktorí sa tejto témy dotkli, boli konceptuálny a postkonceptuálny umelec Peter Rónai (In medias res, 1998) či priekopník počítačovej grafiky Martin Šperka (Interaktívna sférická panoráma, 2000 – 2001, s Branislavom Lehotským).
Pavel Maria Smejkal v sérii Fatescapes (Osudové krajiny od 2009) digitálne odstraňuje hlavné motívy z historických dokumentárnych fotografií, ktoré sa stali ikonami svojej doby (a ktorých autenticita bola často už vtedy spochybniteľná). Peter Cibák v práci Zygota (2011) spája kyberpriestor s fotografiou, aby ukázal mocenský vzťah medzi administrátorom (autoritou) a užívateľom: kyberpriestor poskytuje nielen alternatívny pohľad na realitu.

ČLOVEK, TELESNOSŤ A TELO

Po graficky štylizovaných aktoch alebo hravých inscenáciách novej vlny prichádza aj téma aktu, či skôr zobrazenia tela v nových kontextov.
Telo sa stáva predmetom a je podrobované priam vedeckému výtvarnému výskumu. Silvia Saparová pracuje s odliatkami ľudského tela v transparentných hmotách, umiestnených v priestore, v ktorých hľadá „iné“ telo (cykly Genotypes, Corporealities, Space for Woman). Dorota Sadovská v zrkadlení častí tela vytvára vizuálne znaky, ďaleko od aktuálne zažitých vzorcov krásy. Na očakávanú fyzickú podobu ženy reaguje aj Jana Hojstričová (Veľké v malom, 2005). Autorka od témy sexuality (Od siedmej do ôsmej, 2000, Od desiatej do polnoci, 2002) prešla k otázke rodiny a jej vzájomných vzťahov, ktoré reflektuje cez Rodinný portrét (2012). Analyticky pristupuje k problému žien, ktoré „splynuli s nábytkom“ v Unavenej domácnosti (2012). Dvojica Ingrid Patočková a Galina Lišháková v cykle Miesto činu (2000) stopy už neprítomných objektov a dejov na pokožke.

PODOBY PRIESTORU

Fínska fotografka Maija Laurinen vytvára poeticky minimálne fotografie krajiny a zátišia, využívajúce neostrosť a jemné farby. Veľkoformátové krajiny Jána Kekeliho plné detailov sa inšpirujú 19. storočím. Mestskému priestoru, jeho podobám a použitiam sa venuje fotografka Olja Triaška Stefanović (napr. Bývalé priestory, Diery, this could be a place for nice life).