Slováci v Poľsku v porovnaní s inými slovenskými komunitami v zahraničí netvoria vysťahovalci. Ide o starousadlé obyvateľstvo, ktoré žilo v severnej časti Spiša a na hornej Orave. Tieto oblasti boli po prvej svetovej vojne a po rozpade Rakúsko-Uhorska v dôsledku hraničných úprav medzi Česko-Slovenskom a Poľskom dňa 28. júla 1920 pričlenené k Poľsku.
Podľa rozhodnutia rady veľvyslancov napriek protestom sa 14 slovenských obcí na Spiši a 12 na Orave násilne inkorporovalo do štátneho zväzku Poľska. Slovenské etnikum tu žilo v ťažkých existenčných podmienkach. V septembri roku 1939 sa územie severného Spiša a hornej Oravy prinavrátilo Slovensku, ale jeho súčasťou bolo len počas trvania Slovenskej republiky. V súlade s tzv. pražským protokolom z 20. mája 1945 bolo toto územie opäť pričlenené k Poľsku.
Povojnový život v Poľsku sa nerodil ľahko. Tí, ktorí sa hlásili k slovenskej národnosti, boli vystavení prenasledovaniu a perzekúciám.
Poľské úrady až v roku 1951 povolili založenie slovenského gymnázia v Jablonke, ktoré je prvou a dodnes aj jedinou všeobecnovzdelávacou strednou školou na tomto území. V pohnutej histórii poľských Slovákov bol prelomový rok 1957, keď pri príležitosti zjazdu organizácie Slovákov v Poľsku, na ktorom bola založená Spoločnosť kultúrno-sociálna Čechov a Slovákov na čele s Adamom Chalupcom, vyšiel cyklostylovaný bulletin nazvaný Krajanský život a v júni 1958 vyšlo vo Varšave prvé číslo mesačníka Život. Časopis je už 50 rokov kultúrnym a literárnym orgánom Slovákov v Poľsku.
V roku 1989 sa situácia Slovákov žijúcich v Poľsku zmenila. Tunajší Slováci majú v Krakove svoju budovu a tlačiareň, čo im umožňuje aktívnejšie sa venovať aj literárnej činnosti, predovšetkým na stránkach časopisu Život. V roku 1995 sa krajanský spolok zreorganizoval a zo Spoločnosti kultúrno-sociálnej Čechov a Slovákov v Poľsku vznikol Spolok Slovákov v Poľsku.