Pamiatky svetového dedičstva UNESCO

Ing. arch. Ľubica Pinčíková

Svetové dedičstvo je definované v Dohovore o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva v článku 1 – kultúrne dedičstvo a v článku 2 – prírodné dedičstvo. Citát z nich:
“Na účely tohto Dohovoru sa budú za “kultúrne dedičstvo” považovať:
pamiatky: architektonické diela, diela monumentálneho sochárstva a maliarstva, prvky alebo štruktúry archeologickej povahy, nápisy, jaskynné obydlia a kombinácie prvkov, ktoré majú jedinečnú (univerzálnu) svetovú hodnotu z hľadiska dejín, umenia alebo vedy;
skupiny budov: skupiny oddelených alebo spojených budov, ktoré majú z dôvodu svojej architektúry, rovnorodosti alebo umiestnenia v krajine jedinečnú svetovú hodnotu z hľadiska dejín, umenia alebo vedy;
lokality: výtvory človeka alebo kombinované diela prírody a človeka a oblasti zahŕňajúce miesta archeologických nálezov majúce jedinečnú svetovú hodnotu z dejinného, estetického, etnologického alebo antropologického hľadiska.“
“Na účely tohto Dohovoru sa budú za „prírodné dedičstvo“ považovať:
prírodné javy tvorené fyzickými a biologickými útvarmi alebo skupinami takýchto útvarov, ktoré majú jedinečnú (univerzálnu) svetovú hodnotu z estetického alebo vedeckého hľadiska;
geologické a fyziografické útvary a presne vymedzené oblasti, ktoré tvoria miesto prirodzeného výskytu ohrozených druhov zvierat a rastlín jedinečnej svetovej hodnoty z hľadiska vedy alebo starostlivosti o zachovanie prírody;
prírodné lokality alebo presne vymedzené prírodné oblasti svetovej hodnoty z hľadiska vedy, starostlivosti o zachovanie prírody alebo prírodnej krásy.“
Základnou charakteristikou pre zápis do Zoznamu svetového dedičstva (UNESCO) je teda jedinečná svetová hodnota.
Jedinečná svetová (univerzálna) hodnota je kultúrna alebo aj prírodná hodnota pamiatky, skupiny budov, resp. lokality (ďalej len lokality), ktorá je taká mimoriadna a tak presahuje národné hranice, že je dôležitá pre súčasné a budúce generácie celého ľudstva. Permanentná ochrana tejto lokality, tohto dedičstva, má najvyššiu dôležitosť u medzinárodnej komunity ako celku.
Štáty, ktoré Dohovor podpísali, môžu predložiť nominácie lokalít (kultúrnych alebo prírodných), pri ktorých predpokladajú, že majú jedinečnú svetovú hodnotu.

KRITÉRIÁ NA UDELENIE HODNOTENIA JEDINEČNÁ (UNIVERZÁLNA) SVETOVÁ HODNOTA

Tieto kritériá boli pôvodne formálne prezentované ako dve odlišné zostavy kritérií: kritériá (i) – (vi) pre kultúrne bohatstvo a (vii) – (x) pre prírodné bohatstvo. Šieste výnimočné zasadanie Výboru svetového dedičstva sa rozhodlo spojiť týchto desať kritérií. Lokalita má jedinečnú svetovú hodnotu vtedy, keď spĺňa minimálne jedno z týchto kritérií:
Lokalita musí:
(i) reprezentovať dielo /výtvor/ ľudského tvorivého génia;
(ii) prejavovať dôležitú vzájomnú výmenu /prienik/ ľudských hodnôt, presahujúcu čas alebo pokrývajúcu kultúrnu oblasť sveta, pri vývoji architektúry alebo technológie, pamiatkového umenia, plánovania miest alebo vzhľadu krajiny;
(iii) prinášať výnimočnosť alebo prinajmenšom výnimočnú vlastnosť kultúrnej tradície alebo civilizácie, ktorá žije alebo už zanikla;
(iv) byť výnimočným príkladom typu budovy, architektonického alebo technologického súboru alebo krajiny ktorá znázorňuje významné etapy ľudskej histórie;
(v) byť výnimočným príkladom tradičného ľudského osídlenia, využitia pôdy alebo mora, ktorý je reprezentatívny v danej kultúre a/alebo ľudskej interakcie s prostredím, zvlášť keď sa to stalo zraniteľné v dôsledku vplyvu nevratných zmien;
(vi) byť priamo alebo sprostredkovane spojený s udalosťami alebo životnými tradíciami, s ideami alebo vierovyznaniami, s umeleckými a literárnymi prácami výnimočnej univerzálnej dôležitosti. (Výbor svetového dedičstva sa domnieva, že toto kritérium by malo byť prednostne použité, ale pri súčasnom aplikovaní ostatných kritérií).
(vii) obsahovať výnimočné prírodné úkazy alebo oblasti výnimočnej prírodnej krásy a estetickej dôležitosti;
(viii) byť výnimočnými príkladmi reprezentujúcimi veľké etapy vývoja zeme, vrátane rekordného života, dôležitých geologických procesov prebiehajúcich vo vývoji krajiny alebo pri dôležitých geomorfných a fyziografických vlastností.
(ix) byť výnimočným príkladom reprezentujúcim podstatné prebiehajúce ekologické a biologické procesy pri evolúcii a vývoji pevniny, čerstvej vody, pobrežného a morského ekosystému a skupín rastlín a živočíchov;
(x) obsahovať najdôležitejšie a podstatné prírodné habitaty pre súčasné zachovanie biologickej odlišnosti vrátane tých, ktoré obsahujú ohrozené druhy výnimočnej univerzálnej hodnoty z pohľadu vedy alebo ich zachovania.
Uznanie jedinečnej svetovej hodnoty lokality podľa vybraných kritérií sa musí spájať s podmienkami integrity a autenticity, s odpovedajúcou ochranou územia a jeho ochranného pásma a adekvátnym riadiacim systémom pre zabezpečenie jej zachovania. Štát musí zabezpečiť, že primerané, udržateľné využitie nebude mať negatívny dopad na jedinečnú svetovú hodnotu, integritu a autenticitu objektu.
Slovenská republika má 7 lokalít zapísaných do Zoznamu svetového dedičstva (UNESCO), z toho 5 lokalít patrí medzi kultúrne a 2 medzi prírodné dedičstvo.
Lokality kultúrneho dedičstva:
Banská Štiavnica a technické pamiatky okolia (zápis v roku 1993),
Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia (zápis v roku 1993, rozšírenie územia v roku 2009),
Rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec (zápis v roku 1993),
Historické jadro mesta Bardejov (zapísané v roku 2000),
Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka (zapísané v roku 2008).
Lokality prírodného dedičstva:
Jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu – spoločná lokalita s Maďarskou republikou (zapísaná v roku 1995), ktorá bola rozšírená o Dobšinskú ľadovú jaskyňu a Stratenú jaskyňu v roku 1997,
Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka, predstavujúce spoločné dedičstvo Slovenskej republiky, Ukrajiny a Nemecka (zapísané v roku 2007, rozšírenie územia v roku 2011).