Začiatok 20. storočia neznamenal len radikálne zmeny na politickej mape Európy, ale aj radikálnu premenu v architektúre a umení Slovenska. Slováci sa zbavili národnostného útlaku a spolu s Čechmi vytvorili spoločný štát, Československú republiku. Architektonická tvorba sa stala integrálnou súčasťou budovania nového demokratického štátu. Silnejúca orientácia na funkcionalistickú architektúru postupne vytlačila doznievajúce smery predchádzajúcich období. Nebývalá stavebná aktivita v mestách si vynútila potrebu regulačných plánov, ktoré aktívne spoluvytvárali moderný mestský urbanizmus. Princípy modernej výroby a bývania sa výrazne uplatnili na závodoch a sídliskách firmy Baťa (Partizánske, Svit). Nárast obyvateľstva miest si vyžiadal rozširovanie bytového fondu, ktorý sa realizoval v družstevných formách výstavby (Avion, Unitas, Nová Doba v Bratislave). Rozrástli sa aj verejné účelové zariadenia, školy, internáty, nemocnice, kúpeľné budovy, múzeá, hotely, banky, pošty. Vrcholom pomníkovej tvorby bola mohyla generála M. R. Štefánika na Bradle. Sľubný vývoj kreatívnej architektonickej tvorby násilne prerušila druhá svetová vojna.