Fascinujúca dominanta údolia Oravy patrí k najlepšie zachovaným slovenským hradom. Najstaršie zmienky o hrade spravujúcom oravskú župu pochádzajú z roku 1235. Jeho príťažlivú polohu podmienil reliéf zvažujúceho sa skalného masívu, ktorý vystupuje nad hladinu rieky Orava. Najstaršou časťou je horný hrad s opevnením. Jeho hranolovitá obranná veža bola neskôr začlenená do stredného hradu. V priebehu 15. a 16. storočia, keď bol viacerými majiteľmi upravovaný v neskorogotickom duchu, ho rozšírili o stredný hrad a opevnenie dolného hradu. František Turzo (Thurzo) dal poškodený horný hrad rekonštruovať v polovici 16. storočia. Jeho syn Juraj pokračoval v modernizácii hradu. Zlepšil obranu vstupu pristavaním bastiónu, nazývaného archívna bašta. V tomto období dokončil aj hradnú kaplnku sv. Michala so štukovou sieťovou klenbou. V jej bohato vybavenom interiéri si zasluhuje pozornosť renesančný epitaf Juraja Thurzu, oravského dedičného župana a palatína od augsburského sochára G. Mennelera. Po smrti jediného syna Juraja Thurzu Imricha, ktorý nezanechal potomkov, zostalo oravské panstvo pod správou komposesorátu, nedelilo sa medzi rodiny jeho siedmich dcér. V čele konposesorátu bol vždy potomok thurzovského rodu. Napriek tomu, že v období 17. a 18. storočia hrad neobišli nepokoje a povstania, jeho súčasná podoba sa ustálila už začiatkom 17. storočia. Ostatné práce, napr. po ničivom požiari v roku 1800, alebo z roku 1906, keď ho romanticky upravili Pálfiovci (Pálffy), mali len lokálny charakter. Na hrade, ktorý sa stal viackrát i autentickou kulisou historických filmov, sú sprístupnené muzeálne expozície Oravského múzea spojené s históriou hradu i kraja.
Kultúrne dedičstvo > Národné kultúrne pamiatky