Kým ešte v 50. rokoch sa presadzujú javiskové formy – operety a muzikály, u ktorých už badať prvky americkej populárnej a džezovej hudby, médiá v 60. rokoch 20. storočia začínajú značne pohlcovať poslucháčsky priestor prostredníctvom hitparádovej produkcie. Tento kritický stav trvá 30 rokov, v 60., 70. aj v 80. rokoch. M. Novák s libretistom M. Ferkom píše operetu Plná poľná lásky, v ktorej ústredným hrdinom je vojak. Druhá opereta Nie je všedný deň (1960) s libretom P. Ševčoviča sa pokladá za prvý slovenský muzikál. Premiéroval sa na Novej scéne v Bratislave. K. Elbert na libreto O. Kaušitza skomponoval operetu Z prístavu do prístavu (1956) a na libreto E. Jacobsa a L. Štítnického Dovidenia láska (1958). T. Šebo-Martinský v roku 1966 premiéroval v prešovskom Divadle Jonáša Záborského operetu Kormorán odchádza zajtra. Ďalší javiskový druh predstavil v roku 1937 spoločne s autorským tímom (M. Brož ako aranžér, J. Turan – libreto) s názvom Revízor podľa námetu N. V. Gogoľa, ktoré sa pokladá paradoxne tiež za prvý slovenský muzikál. Prešovská scéna uviedla v roku 1980 aj jeho muzikál Ohnivák na libreto M. Šeba a texty G. Kopeliovičovej. Prvky džezu a modernej populárnej hudby bohato využíval aj režisér Igor Bázlik. V spolupráci s M. Lasicom a K. Peterajom, ktorí upravili libreto B. Kramosila na motívy divadelnej hry J. Palárika Dobrodružstvo pri obžinkoch, vytvára spevohru s rovnomenným názvom. Podľa literárnej predlohy Žobrácke dobrodružstvo J. Soloviča spracovanom M. Lasicom a T. Janovicom píše hudobno-scénické dielo Plné vrecká peňazí (1975) a hudobnú komédiu Veselica (1978) na libreto V. Šikulu a texty M. Kováčika. V roku 1975 Samuel Ivaška premiéruje svoj rockový muzikál Modrý autobus, prvý svojho druhu, v bratislavskom B-klube a neskôr rockovú operu Odyssea Polárka vo V-klube (1977). V 70. rokoch rozbiehajú svoju kariéru aj beatoví hudobníci M. Varga a P. Hammel, ktorí podľa libreta A. Vášovej a textov K. Peteraja a J. Štrassera na námet hry E. Rostanda komponujú muzikál Cyrano z predmestia. Bol prvýkrát predstavený na Novej scéne v roku 1977. Všestranne zameraný P. Breiner v roku 1980 dokončuje muzikál Čarovná čaša a získava cenu na festivale v Arezze. Nová scéna uvádza jeho ďalší muzikál Brzdy (1984).
Do hudobno-scénickej tvorby významnejšie zasahuje dirigent a skladateľ R. Geri, ktorý dosiaľ zaranžoval a skomponoval desiatky opusov z oblasti scénickej hudby k televíznym inscenáciám, hudbu k revuálnym predstaveniam Fujarová show (1981), Rýchlokurz geniality (1982) a Strapatí gentlemani (1984) v spolupráci s dvojicou komikov Noga – Skrúcaný. V 90. rokoch na Novej scéne participoval ako dirigent a aranžér na viacerých významných muzikáloch v réžii J. Bednárika.
Istý zlom však nastáva príchodom režiséra J. Bednárika na Novú scénu po roku 1989, ktorý začína raziť novú, slobodnejšiu cestu uvádzaním diel zahraničných autorov, čo predpokladá zaručený divácky a komerčný úspech. Hoci sa tým spevohra ekonomicky stabilizuje, ale až na malé výnimky absentuje domáca pôvodná tvorba. Podobná situácia je na celom Slovensku. Napríklad v Štátnej opere v Banskej Bystrici dramaturgia uprednostňuje opery talianskeho typu 19. storočia, prípadne americké muzikály, výnimku tvoria len niekoľko málo naštudovaných pôvodných diel slovenských autorov, detský muzikál V. Patejdla Snehulienka a sedem pretekárov a scénická rozprávka I. Bázlika Polepetko. Staršia slovenská tvorba (napr. G. Dusíka) sa uvádza sporadicky, nové diela vôbec. Jedinou výnimkou, kde sa uvádzajú domáce muzikály, je Divadlo JZ v Prešove. Tu sa premiérovali muzikály G. Dušíka František z Assisi (2007), Mária Antoinetta (2009) a Quo vadis (2011). Slovenskí autori kvôli nedostatočným príležitostiam sú nútení hľadať pre svoje diela možnosti na zahraničných scénach.