1. Audovizuálna produkcia (FILM a TV)
História slovenskej kinematografie bola po desaťročia logicky spätá s kinematografiami vyšších štátnych celkov, do ktorých Slovensko od čias vzniku filmového umenia patrilo. Systematický rozvoj zaznamenala po roku 1948, keď štát pod centralizovaným dohľadom vybudoval filmové ateliéry, laboratóriá, archívy, ktoré disponovali potrebnými technológiami na zabezpečenie systematickej audiovizuálnej tvorby vo všetkých jej kategóriách. V roku 1989 tak na Slovensku existovala pomerne vyspelá audiovizuálna báza – technologická, odborná i vzdelávacia.
Rozklad centralizovaného systému štátnej kinematografie po roku 1989 priniesol potrebu nanovo definovať ekonomické a výrobné vzťahy v kinematografii a vo verejnoprávnej televízii. Vznik Audiovizuálneho fondu (AVF) v roku 2009, ktorého financovanie spája štátne zdroje (príspevok zo štátneho rozpočtu) a príspevky od súkromných subjektov (vysielatelia, prevádzkovatelia retransmisie, distributéri, prevádzkovatelia kín), znamenal výrazný impulz pre slovenský audiovizuálny priemysel, čo sa podpísalo na náraste filmovej tvorby a jej distribúcie.
V rokoch 1993 – 2012 bolo na Slovensku nakrútených 78 celovečerných filmov pre kiná, z toho 57 hraných a 21 dokumentárnych, okrem toho 49 koprodukčných filmov s ČR, s minoritným slovenským finančným podielom na realizácii filmu, spolu 127 celovečerných filmov. V roku 2006 nebol nakrútený na Slovensku ani jeden celovečerný hraný film, v roku 2012 najviac – 8, v rokoch 2009 a 2011 to bolo 7 celovečerných hraných filmov v každom roku. Najviac koprodukčných filmov s minoritným slovenským finančným podielom na tvorbe v počte 8 bolo nakrútených v roku 2009. Najviac filmov pre kiná, spolu vlastné aj s minoritným finančným podielom, v počte 18, sa dostalo do kín v roku 2009 a v roku 2012.
Z uvedeného vyplýva, že zásadné postavenie v oblasti audiovízie má Audiovizuálny fond ako primárny poskytovateľ finančných prostriedkov a iniciátor tvorby. Audiovizuálny fond vykonáva podpornú činnosť od roku 2010. Ako samostatná verejnoprávna inštitúcia, zriadená osobitným zákonom, je hlavným zdrojom finančnej podpory v audiovízii v Slovenskej republike. Jeho cieľom je podporovať všetky súčasti procesu filmovej tvorby, produkcie aj distribúcie, filmové festivaly, vzdelávanie, odborný výskum, edičné aktivity a technologický rozvoj, najmä v oblasti digitalizácie kín. Finančné zdroje fondu tvorí príspevok zo štátneho rozpočtu a príspevky od subjektov, ktoré vo svojej podnikateľskej činnosti používajú audiovizuálne diela: vysielateľ televíznej programovej služby vo verejnom záujme (5 % príjmov z reklamy), súkromní televízni vysielatelia (2 % príjmov z reklamy), kiná (0,03 eura z každej predanej vstupenky), distributéri audiovizuálnych diel (1 % príjmov z distribúcie mimo kín), prevádzkovatelia retransmisie (1 % príjmov z retransmisie).
Kľúčovú rolu zohráva Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS), ktorá nielen generuje dopyt po audiovizuálnych produkciách rôzneho typu, ale aj vytvára (alebo by mala vytvárať)rámec pre pôvodnú tvorbu, koprodukcie a televíznu distribúciu pôvodných diel, pričom plní aj vzdelávaciu a benchmarkingovú úlohu. Ekonomicky významnými subjektmi sú súkromné televízie (Markíza, JOJ) ako objednávatelia audiovizuálnej tvorby.
Dôležitú úlohu má aj Slovenský filmový ústav (SFÚ), ktorý sústreďuje, uchováva, ochraňuje filmové a iné audiovizuálne diela a dokumentačné materiály a sprístupňuje ich verejnosti. Je správcom filmového archívu, ktorý tvoria všetky filmové diela nakrútené na Slovensku. SFÚ vykonáva taktiež práva výrobcu k slovenským filmom vyrobeným organizáciami vo výlučnej pôsobnosti štátu a obchodnou činnosťou tieto práva zhodnocuje.
Producentské spoločnosti a jednotlivci sú na Slovensku združené do niekoľkých asociácií, pričom viaceré pôsobia aj mimo týchto združení. Najstaršia organizácia – Slovenská asociácia producentov v audiovízii (SAPA) – zastrešuje viacero veľkých producentských subjektov, ako napr. Trigon Production, ALEF Film a Media Group, SFÚ a ďalších. SAPA je zároveň organizáciou kolektívnej správy práv producentov. Asociácia nezávislých producentov (www.asociaciaproducentov.sk) má v súčasnosti osemnásť členov a predstavuje 90 % filmov, ktoré sa v ostatných rokov dostali na Slovensku do distribúcie kín. Asociácia producentov animovaného filmu (www.apaf.sk) má v súčasnosti deväť členov a presadzuje záujmy producentov animovaného filmu.

2. Vydavateľský priemysel
Vydavateľský priemysel patrí k relatívne konsolidovaným odvetviam Slovenskej republiky so stabilným počtom zamestnaných a so stabilným podielom na celkovom hrubom domácom produkte (HDP). Celkový počet ekonomických subjektov v tomto odvetví je 4 217 s počtom uvedených zamestnancov 7 160 (rok 2011).

Počet zamestnancov vydavateľského priemyslu, vrátane samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO) podľa krajov

Zdroj: ŠÚ SR

Vydavateľský priemysel pozostáva z dvoch hlavných podriadených odvetví – vydávanie novín a časopisov (periodické publikácie) a vydávanie kníh (neperiodické publikácie). Tieto pododvetvia majú odlišnú vnútornú štruktúru a ekonomický cyklus.

Vydávanie novín a časopisov
Po roku 1989 vzniklo na základe liberalizácie trhu množstvo nových periodík, novín a časopisov. Či už vznikali prerodom niekdajších štátnych vydavateľstiev alebo ako nové subjekty, pôvodne išlo väčšinou o samostatné vydavateľské entity, ktoré sa zaoberali vydávaním jedného periodika. Neskôr si vydavateľstvá začali vytvárať portfóliá titulov, spočiatku prevažne spoločne tematicky zamerané (deti a mládež, lifestyle a pod.). Situácia na trhu, nástup digitálnych médií a ekonomická kríza však postupne podnietili akvizičnú činnosť majiteľov tlačených médií, ktorá vyústila do vzniku veľkých vydavateľských domov, ktoré vlastnia široké portfólio vydavateľských produktov, zahŕňajúce tlačené aj digitálne médiá rovnako, ako technologické a distribučné zázemie. Konkurenčná výhoda vydavateľských domov oproti menším vydavateľstvám je najmä v možnosti rozloženia fixných nákladov medzi jednotlivé subjekty a vyvažovanie ziskov a strát v rámci portfólia.
Nástup digitálnych médií spôsobil zásadnú zmenu celkovej vydavateľskej filozofie v segmente novín a časopisov. Zisky sa postupne presúvajú do rôznych typov príjmov z on-line reklamy a zo služieb nadväzujúcich na on-line publishing. Na trhu pozorujeme rôznu profiláciu on-line platforiem veľkých vydavateľských domov.

Vydávanie kníh
Vydavateľský cyklus pri vydávaní kníh zahŕňa niekoľko typov subjektov:

• vydavateľov,
• distribútorov,
• kníhkupcov,
• knižnice.

Vydavateľský segment na Slovensku sa skladá približne z desiatky väčších vydavateľstiev beletrie a odbornej literatúry. Hoci v počte vydaných publikácií im konkurujú univerzitné vydavateľstvá, z hľadiska trhu však tieto nemajú väčší význam. Charakteristickou a špecifickou črtou tohto trhu je významný segment českých kníh.

Počet vydavateľov
Rok	2004	2005	2006	2007	2008	2009	2010	2011	2012
Počet vydavateľov	820	944	1155	1233	1389	1236	1520	1518	1657
Zdroj: Štatistky KULT MK SR

3. Trh s umením
Medzinárodný obchod s umením, ktorého predmetom sú výtvarné umenie a starožitnosti, môžeme chápať v súčasnosti ako akékoľvek iné odvetvie priemyslu, prípadne ako aparát, ktorého hlavným cieľom je vytvárať a opakovanými predajmi potvrdzovať cenu diel výtvarného umenia na trhu. Obchod s umením je vo svojej podstate nadnárodným fenoménom a realizuje sa v rámci globálneho trhu.
Na základe štúdie Niny Gažovičovej Trh s umením na Slovensku (podmienky jeho vzniku a podoby fungovania po roku 1989) môžeme konštatovať, že predmetom obchodovania s umením je v našom regióne najčastejšie výtvarné umenie (obrazy, kresby, grafiky, sochy, plastiky), v menšej miere starožitnosti (sklo, porcelán, keramika, nábytok), prípadne dizajn. „Menšinové“ výtvarné disciplíny, ako sú fotografia, kresba či grafika, sa v terajšej situácii ocitajú na okraji obchodnej ponuky, hoci v posledných rokoch sme zaznamenali pionierske aktivity aj v týchto minoritných trhových segmentoch. Existujú komunity špecializovaných zberateľov (mince, pohľadnice, známky), ktorí však fungujú viac na báze výmenných stretnutí, priamych nákupov, príp. špecializovaných búrz.

Hlavnými aktérmi sú:

• galérie a múzeá,
• agenti, díleri a galeristi,
• aukčné spoločnosti,
• kritici, experti a znalci,
• zberatelia.

Podľa odhadov expertov tvorí ročný obrat z aukcií na Slovensku (viac ako 10 mil. eur) len približne 20 – 30 % reálneho trhu s umením na Slovensku (bez priamych akvizícií galérií). Zvyšok tvorí ťažko zmapovateľná šedá zóna priamych predajov z ateliérov a ostatných obchodných transakcií.
Charakteristickým znakom slovenského trhu je aj skutočnosť, že súčasné umenie z neho tvorí okolo 3 % (európsky priemer je aj po výraznom poklese v posledných rokoch stále cca 7 %), čo ovplyvňuje charakter trhu, pomer cien, ale aj medzinárodný kredit a predaj slovenských diel.
Slovenská národná galéria, ako aj regionálne galérie dostávajú z verejných zdrojov (priame dotácie, granty) prostriedky na nákup diel. Tieto nákupy tvoria približne 5 % zmapovateľného trhu s umením, zvyšok sú súkromné akvizície.

4. Scénické umenia
Do okruhu scénického umenia zaraďujeme pre potreby tejto analýzy najmä divadelnú, tanečnú a opernú (operno-koncertnú) činnosť, ktoré svojimi produktmi vstupujú na trh. Do istej miery sa aktivity sledované v tejto časti prelínajú s aktivitami spadajúcimi pod hudobný priemysel (najmä koncertné predvedenia hudobno-divadelných žánrov, ako sú opera, opereta a muzikál).
Historický proces vzniku divadelníctva na Slovensku, ale najmä vývoj po roku 1989 spôsobili, že odvetvie scénického umenia je výrazne rozdelené na dve oblasti s odlišným fungovaním, ktoré vyplýva zo spôsobu zriaďovania a financovania jednotlivých inštitúcií. Prvú oblasť, ktoré tvoria štátom alebo samosprávou zriaďované inštitúcie majú štatút príspevkových organizácií štátu, resp. samospráv, a sú priamo financované zriaďovateľom. Štát (MK SR) má v priamej zriaďovateľskej pôsobnosti predovšetkým tzv. „erbové“ kultúrne inštitúcie – teda tie, ktoré zaručujú najvyššiu kvalitu produkcie a uchovávanie kultúrnych hodnôt. Podobne fungujú aj scénické inštitúcie v zriaďovateľskej pôsobnosti samospráv, ktoré sa pod ne dostali na základe procesu decentralizácie štátnej správy, ktorý prebehol koncom 90. rokoch. Ich rozmiestnením sa sleduje aj regionálne pokrytie rôznym typom verejných kultúrnych inštitúcií. Všetky tieto inštitúcie sú stálymi scénami, spravujú svoje budovy a tvoria cyklický repertoár.
Druhou časťou spektra hráčov v tomto odvetví sú súkromné divadlá a scénické skupiny, ktoré v prevažnej väčšine fungujú ako neziskové organizácie, menšia časť ako firmy (s.r.o.). Ich príjmy tvoria prostriedky z verejných dotácií a zisky z predaja vstupeniek a inej činnosti. Niektoré spravujú aj budovy (prenájom, vo vlastníctve) a majú stálu scénu, viaceré však fungujú na agentúrnom princípe (krátkodobý prenájom priestorov, touring a pod.). Niektoré sú naopak len priestormi, ktoré tvoria dramaturgiu v spolupráci s inými subjektmi. V posledných rokoch pribúdajú multifunkčné kultúrne centrá, kde sú scénické činnosti len časťou ich aktivít. Iba niekoľko väčších súborov funguje na repertoárovom princípe, väčšina pracuje na projektovej báze jednotlivých produkcií a ich prezentácie.
Ďalším významným segmentom trhu sú eventové a umelecké agentúry alebo produkčné firmy, ktoré buď organizujú podujatia, alebo programujú špecifické priestory. Ich škála sa pohybuje od väčších agentúr, ktoré organizujú veľké divadelné a koncertné podujatia s medzinárodnými účinkujúcimi a veľké festivaly, až po malé, lokálne agentúry a jednotlivých umelcov, ktorí predávajú predstavenia do kultúrnych domov, škôl, škôlok a pod.
Významnú úlohu zohrávajú aj mestské kultúrne strediská, PKO, kultúrne domy či oddelenia kultúry miestnych a regionálnych samospráv. Okrem posledne menovaných ide väčšinou o príspevkové organizácie samosprávy, ktoré vykonávajú v princípe podobnú činnosť ako agentúry a nezávislé kultúrne centrá (programovanie, organizovanie podujatí, produkcia). V tomto prípade sú však financované prevažne z verejných zdrojov.
Súčasťou trhu sú aj rôzne dodávateľské firmy, ktoré zabezpečujú dodávky tovarov a služieb potrebných na fungovanie odvetvia (technológie – svetlá, zvuk; marketing, nosiče, priestory, preprava, ticketing atď.).
Kultúrne festivaly (najmä hudobné, divadelné a multižánrové) patria k ekonomicky významným aktivitám vzhľadom na schopnosť generovať primárne príjmy aj sekundárne pozitívne efekty pre určitú oblasť (mesto, región, štát).

5. Hudobný priemysel
Pod hudobným priemyslom rozumieme v tejto kapitole celý cyklus tvorby a predaja hudby všetkých žánrov v šírke, v ktorej vstupuje na trh. Tento segment trhu sa čiastočne prelína so scénickým umením, najmä v oblasti vážnej hudby a folklóru.

Štruktúra odvetvia

Vydavateľstvá

• Pobočky veľkých nadnárodných spoločností (Universal, Sony Music, Warner) alebo českých vydavateľstiev, ktoré pôsobia na slovenskom trhu (CS Muzika, Supraphon) – venujú sa najmä distribúcii;
• Nezávislé slovenské vydavateľstvá (Forza, Slnko Records, Deadred Records, Exitab, Pavian, Hevhetia, a i.).

Promotéri

• Agentúry pôsobiace ako pobočky nadnárodných spoločností, príp. ich zastupujúce (napr. XL Group – Live Nation);
• Nezávislé agentúry (Vivien, Cool Factory, Pohoda, Vresk, Grape Festival, Duna, Konvergencie a pod.);
• Kluboví promotéri – jednotlivci, občianske združenia, mikrofirmy.

Produkčné a manažment agentúry, individuálni agenti

Interpreti – hudobníci, hudobné skupiny, orchestre, DJs atď.

Nahrávacie štúdiá

Infraštruktúra – eventové priestory, hudobné kluby, kultúrne centrá, kultúrne domy

Hudobný priemysel a najmä distribúcia zaznamenali po roku 1989 obrovský rast, spôsobený najmä „hladom“ zákazníkov po type produktov, ktoré boli predtým prakticky nedostupné. Na trhu sa rýchlo etablovali pobočky veľkých globálnych vydavateľstiev a distribúcia zaznamenávala relatívne vysoké tržby. Tento stav bol navyše podporený paralelným príchodom CD a DVD nosičov na trh.
V ostatných rokoch je zreteľný prudký nárast digitálnych príjmov (v roku 2012 nárast o 132 %). Už dnes tvoria digitálne príjmy 20 % z celkových predajov a je evidentná tendencia ďalšieho rastu. Súvisí to aj s nedávnym boomom legálnych hudobných on-line servisov, rozrastaním ponuky digitálnych obchodov a rozvojom nových obchodných modelov. Okrem služieb, zameraných na download hudby sa rozvíjajú streamingové služby, pri ktorých si užívateľ nesťahuje hudbu do digitálneho zariadenia, ale ju len počúva. Sprístupnenie nových servisov aj na území SR a zvyšovanie penetrácie smartfónov s dostupnosťou hudobných servisov v mobilných telefónoch prináša ďalší potenciál do tejto oblasti. Rozvoj digitálnej distribúcie a najmä streamingu mení aj rozloženie síl na trhu a je možné predpokladať, že ďalší vývoj bude smerovať k oslabeniu väčších hráčov na trhu a posilneniu a zvýšeniu počtu menších (long tail effect).

6. Umelecké remeslá, tradičné a ľudové remeslá
Pôvodným zmyslom ľudových remesiel bolo napĺňať potreby lokálnej komunity, t. j. primárna bola ich úžitková funkcia. S postupným rozvojom vidieka i miest získavali remeslá aj svoju estetickú funkciu, ktorá sa taktiež stala charakterotvorným prvkom lokalít a regiónov.
Po roku 1989 prešla ľudovoumelecká výroba pomerne rýchlymi zmenami, ktoré v podstate kopírovali sociálny a ekonomicky vývoj celej krajiny. Jeho podstatou bol prechod na veľmi úzku špecializáciu alebo naopak posun k vyššej flexibilite a univerzálnosti v rozvíjaní remeselných činností a výrob. V oboch prípadoch išlo o nevyhnutné prispôsobovanie sa výrobcov požiadavkám pomerne úzkeho trhu.

Do odvetvia patria najmä:

• umelecké remeslá so zameraním na bytové zariadenie a turistický ruch – individuálni výrobcovia, živnostníci, rodinné firmy, menšie s.r.o.,
• tradičné a ľudové remeslá – individuálni výrobcovia bez živnosti, živnostníci, rodinné firmy s počtom do deväť zamestnancov, neziskové organizácie,
• výroba a predaj zabezpečovaný ÚĽUV-om (štátna príspevková organizácia).

Podľa údajov ÚĽUV-u je na Slovensku evidovaných približne 1 300 výrobcov (fyzických osôb), aktívne pôsobiacich v oblasti tradičných remesiel a ľudových umeleckých výrob. V odvetví pôsobí ďalších asi 30 právnických osôb.
Existuje kvalifikovaný predpoklad, že v SR sa touto činnosťou aktívne zaoberá ešte ďalších 500 až 800 fyzických osôb, pre ktoré je ľudové remeslo čiastočnou alebo úplnou formou obživy.

„Hand-made“ boom

V posledných rokoch zaznamenávame na Slovensku aj výrazný rozvoj tzv. hand-made domácej výroby, ktorá sa čiastočne prelína s tradičnými remeslami a čiastočne s dizajnom a odevným dizajnom. Ekonomická situácia obyvateľstva, ale aj narastanie dopytu po osobitých, unikátnych výrobkoch spôsobili výrazný rozvoj individuálnej výroby a predaja rôzneho typu výrobkov (bižutéria, ručné práce, odevy, drobné predmety do domácnosti a pod.). Problémom takýchto drobných aktivít, pokiaľ majú snahu prekročiť horizont predaja „po známosti“, resp. z dielne, je dosah na zákazníka – preto potrebuje osobitnú formu predaja a marketingu. Komerčný úspech predajného portálu Sashe (www.sashe.sk), ktorý je založený na veľmi dobre naprogramovanej on-line platforme a predaji drobných sérií pre veľké množstvo predajcov (long tail), svedčí o tom, že drobné remeslá, lokálny dizajn a spracovanie má na Slovensku veľký potenciál aj z hľadiska komerčného využívania za predpokladu centralizácie istých nákladov a inovatívnej formy predaja a marketingu.

7. Dizajn
Priemyselný dizajn predáva výrobok, definuje ho v čase a zároveň dokáže reprezentovať krajinu v zahraničí. Z učebnicového pohľadu je dizajn len syntézou estetickej a funkčnej stránky produktu, avšak z pohľadu marketingu a sociológie prináša oveľa viac benefitov. Významní dizajnéri a špecifický a kvalitný dizajn významne prispievajú k identite krajiny.
Pre súčasný stav dizajnu na Slovensku má kľúčový význam historická štruktúra priemyslu v druhej polovici 20. storočia a jej následná reštrukturalizácia (a mnohokrát aj likvidácia) po roku 1989. Vývoj jednotlivých priemyselných odvetví mal priamy vplyv na rozvoj či stagnáciu priemyselného dizajnu na Slovensku.
Základy vzťahu priemyslu a dizajnu v modernom chápaní boli na našom území postavené za prvej Československej republiky, keď mnohé odvetvia priemyslu a predovšetkým priemyselného dizajnu v tomto teritóriu dosiahli svetové parametre. Proces znárodňovania priniesol zásadnú reštrukturalizáciu priemyslu na Slovensku. Vznikali veľké národné podniky zlučovaním menších spoločností so zvučnými menami. Neskôr sa formovali koncerny a trasty.
Po prelomovom roku 1989, ktorý priniesol pád komunistických režimov, prebiehal v krajinách východnej a strednej Európy proces transformácie ekonomiky a priemyslu. Mnohé staršie závody sa stali súčasťou zahraničných koncernov bez možnosti vývoja vlastných výrobkov. Privatizácia a vstup zahraničného kapitálu utlmili činnosť vývojových pracovísk, ktoré sa v predchádzajúcich desaťročiach prezentovali vynikajúcou dizajnérskou kvalitou.
V roku 1991 po zániku IPD vzniklo Slovenské Design Centrum (neskôr Slovenské centrum dizajnu) s úlohou podporovať rozvoj dizajnu v podmienkach hospodárskej transformácie, smerujúcej k vytvoreniu systému trhového hospodárstva. SCD začalo okrem iného vydávať špecializovaný časopis Designum, organizovať dizajnérske súťaže a udeľovať ceny za vynikajúci dizajn.
Súčasný dizajn je rozmanitý, od konceptuálnych a artdizajnérskych diel (František Burian, Karol Weisslechner, Silvia Jokelová, Štefan Nosko) až po prísne technické produkty určené pre sériovú výrobu (Ferdinand Chrenka, Štefan Klein). Grafický dizajn, ktorý je priamo prepojený s reklamou, sa neustále rozvíja a profesionalizuje. Otvorenosť hraníc, príležitosti v zahraničí a spolupráca so zahraničnými spoločnosťami už počas štúdia zabezpečujú mnohým dizajnérom zaujímavú prácu mimo územia Slovenska.
Podľa údajov Slovenského centra dizajnu je momentálne na Slovensku približne 150 firiem, ktoré spolupracujú s dizajnérmi alebo využívajú dizajn produktov ako konkurenčnú výhodu. Množstvo z týchto firiem vzniklo po roku 1990. Ich majitelia začínali podnikať v komplikovanom období, keď sa dramaticky menili ekonomické podmienky, na druhej strane to bolo obdobie, keď sa nové nápady dali realizovať relatívne ľahšie – našli sa oblasti, ktorým sa dovtedy nikto nevenoval a neboli ešte „obsadené“. Vznikli tak neočakávané možnosti na uplatnenie dizajnu, ako napr. výroba ultraľahkých lietadiel (Aerospool, Prievidza), sortimentu pre outdoorové športy (Trek Sport Trade, Dunajská Lužná) či špeciálnych prietokových ohrievačov (Hakl, Ivanka pri Dunaji). Tieto druhy výroby obohatili štruktúru slovenského priemyslu a niektorým sa podarilo vystihnúť špecifické malé trhy (niche markets) s potenciálom rozvoja a vývozu do zahraničia.

Podľa odhadov Slovenského centra dizajnu pôsobí v súčasnosti na Slovensku približne:

• 700 grafických dizajnérov,
• 80 grafických štúdií,
• 350 priemyselných dizajnérov,
• 10 väčších dizajnérskych ateliérov,
• 120 interiérových dizajnérskych štúdií,
• 1 000 remeselníkov produkujúcich dizajn tradičnými technikami (pozri Tradičné remeslá).

Asi 5 % dizajnérov na Slovensku pracuje pre zahraničné spoločnosti. Približne 70 % aktívnych dizajnérov je mladších ako 40 rokov.

8. Odevný a textilný dizajn a priemysel
Podobne ako priemyselný a produktový dizajn, aj oblasť módneho dizajnu je priamo spojená s vývojom a stavom textilného a odevného priemyslu.
Začiatkom 80. rokov bolo na Slovensku 13 národných podnikov so zameraním na textilný priemysel. Zameriavali sa na bavlnársku výrobu, vlnársky priemysel, ľanárske a konopárske výroby a pletiarsky priemysel. Existovalo tu aj niekoľko významných závodov v oblasti odevného priemyslu. V tomto období fungovalo v oblasti textilnej a odevnej výroby približne 1 400 návrhárov rôznych kvalifikačných stupňov.
V roku 1989 v textilnom a odevnom priemysle na Slovensku pracovalo 46 965 pracovníkov, čo bolo 9,7 % z celkovej zamestnanosti v priemysle. Práve textilný a odevný priemysel boli spomedzi všetkých odvetví priemyslu najskôr konfrontované s problémami globalizácie; tento trend prebieha vo svete od 70. rokov prakticky dodnes. Štruktúra odevného priemyslu si po roku 1989 začala budovať novú cestu. Umožnila podnikateľské aktivity samostatným živnostníkom (medzi prvé osobnosti podnikajúce v oblasti módy patrili napr. Lýdia Eckhardt,Iveta Ledererová, Danica Vodová, Lea Fekete, Marta Bošelová či Michaela Klimanová-Trizuljaková). Rozvoj domácich odevných salónov a menších značiek do veľkej miery ovplyvnilo aj založenie Ateliéru odevného dizajnu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v roku 1993 (dovtedy fungovalo odborné štúdium odevného dizajnu len na pražskej Vysokej škole umeleckopriemyselnej). V rokoch 1991 – 1995 vytvorila skupina aktívnych formujúcich módnych dizajnérov projekt MÓDA BRATISLAVA, ktorý prispel k záujmu o štúdium odevného dizajnu na VŠVU. Okolo roku 2000 začali do podnikania vstupovať prví absolventi tohto odboru, s rôznym obchodným potenciálom (od zákazkovej tvorby pre individuálnych klientov cez značky realizujúce menšiu sériovú výrobu v spolupráci s domácimi priemyselnými podnikmi). Medzi nimi sú v popredí napr. Dana Kleinert, Izabela Komjati, Petra Poorová, Boris Hanečka, Marcel Holubec, Michaela Mazalánová, Jana Kuzmová, Lenka Sršňová, Michaela Bednárová a ďalší. Okrem absolventov VŠVU patria na domácom trhu medzi stálice napríklad Fero Mikloško,Jana Pištejová, Richard Rozbora, Veronika Hložníková, Hana Převrátilová atď.
Od roku 2011 pôsobí na Slovensku Slovak Fashion Council (www.slovakfashioncouncil.sk). Cieľom tohto združenia je podpora slovenských módnych a textilných dizajnérov, ako aj firiem so súvisiacou činnosťou pri prenikaní na lokálny, ale najmä na zahraničný trh. S tým súvisí podpora prieniku do výrobného segmentu, vytváranie materiálnych a technických podmienok pre profesionálny rozvoj a propagáciu slovenskej textilnej a módnej tvorby a slovenských dizajnérov ako na Slovensku, tak aj vo svete. Združenie súčasne vytvára platformu na organizovanie podujatí a udeľovanie ocenení v oblasti módnej tvorby s cieľom zvyšovať záujem o slovenskú kreatívnu scénu, a tiež vytvoriť profesionálnu základňu na zabezpečovanie lokálnej aj medzinárodnej spolupráce na poli módneho dizajnu.

9. Architektúra
Architektúra je jediným odvetvím kreatívneho priemyslu (podľa klasifikácie v tejto štúdii), ktorá má vlastnú profesijnú komoru, oprávnenú vydávať osvedčenia o odbornej spôsobilosti. Slovenská komora architektov (www.komarch.sk) bola zriadená na základe zákona č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch.
Základné vzťahy, ovplyvňujúce činnosť architekta, sú dané trojuholníkom investor – architekt – dodávateľ. Činnosť architekta je teda priamo viazaná na celkový stav trhu s realitami, na kúpyschopnosť obyvateľstva a kumuláciu kapitálu, ale takisto na úroveň a zacielenie verejných investícií a spôsob ich realizácie. Dôležitým elementom, ktorý zasahuje aj do dynamiky trhu, je stav verejného priestoru, vízia jeho rozvoja a spôsob jeho pretvárania v spoločnosti.

Štruktúra odvetvia

• Ateliéry
  • – veľké inžinierske,
  • – menšie architektonické (do 10 ľudí);

• Samostatní architekti;
• Projektantské kancelárie;

Momentálny stav architektúry na Slovensku vyplýva z historického vývoja posledných desaťročí a z toho, ako spoločenský vývoj ovplyvnil výstavbu a trh s realitami. Na trhu pôsobí niekoľko generácií architektov, ktorí sa líšia nielen tvorivým štýlom, skúsenosťami a spôsobom práce. Postupne odchádza generácia, ktorá aktívne pôsobila ešte pred rokom 1989, a lídrom na trhu je silná generácia tých, ktorí začali pôsobiť v odvetví po roku 1989 (väčšie ateliéry s inžinierskou nadstavbou, individuálni architekti). Posledné väčšie ateliéry vznikali krátko pred opadnutím stavebného boomu v roku 2008 (napr. Vallo – Sadovský), mladšia generácia funguje skôr na individuálnej báze a menších voľných zoskupení.

10. Reklamný priemysel
Reklamný priemysel na Slovensku tvoria dve základné súčasti trhového cyklu – komunikačný trh a mediálny trh. Do prvej oblasti patria klasické komunikačné agentúry, ktoré sa zaoberajú prevažne tvorbou kreatívnej reklamnej idey a jej implementáciou, PR agentúry, agentúry zamerané na promotion a eventový marketing a produkčné spoločnosti. Druhú oblasť tvoria mediálne agentúry, ktorých hlavnou činnosťou je nákup mediálneho trhu.
Vznik štruktúr reklamného priemyslu prešiel od roku 1989 niekoľkými fázami. Kým spočiatku vznikali takmer výlučne integrované „reklamné“ agentúry, ktoré pokrývali celý cyklus tvorby, výroby a umiestňovania reklamy, neskôr nastala vďaka rapídnemu rozrastaniu trhu výrazná segmentácia jednotlivých činností. Súčasný trend opäť smeruje k miernej integrácii najmä v rámci komunikačných agentúr, čo je spôsobené jednak poklesom obratu, ale aj snahou o presnejšie zacielenie multižánrových kampaní.
Slovenský reklamný trh po fáze formovania a vytvárania štandardných štruktúr a vzťahov v 90. Rokoch dosiahol najväčší rozmach v časoch ekonomickej konjunktúry približne od roku 2000. V rokoch 2005 – 2008 zaznamenával každoročný nárast okolo 20 % v reklamných výdavkoch firiem. Tento trend sa zásadne zmenil v roku 2009, keď v dôsledku ekonomickej recesie trh poklesol o 35 % a tendencia poklesu odvtedy pretrváva.
Na rozdiel od klasického reklamného trhu, investície do internetovej reklamy aj v čase celkových poklesov reklamných rozpočtov v posledných rokoch výrazne rastú. Medziročný nárast investícií na slovenskom trhu predstavoval v roku 2012 viac ako 43 %. V absolútnych číslach dosiahol internetový reklamný trh na Slovensku hodnotu 64,6 milióna eur, čím prekročil aj najoptimistickejšie odhady. V rámci mediálneho mixu tvorí internet 22 % investícií pri odhadovaných investíciách do reklamy 300 mil. eur (celkový objem reklamného trhu podľa údajov a monitoringu IAB Slovakia).
Rýchlo sa rozrastajúci on-line trh a zmnožovanie reklamných kanálov v digitálnom prostredí prinášajú pre reklamu nové možnosti a trhy, či netušené možnosti segmentácie reklamy pre špecifické publikum (výhoda pre komunikačné agentúry, ktoré majú väčšie možnosti na kreatívne činnosti a zároveň vzrastá ich úloha pri pomoci klientovi zorientovať sa v dostupných možnostiach), ale aj neustále rozdrobovanie komunikačných kanálov a tým pádom komplikovanejšie zacielenie reklamných kampaní na klienta (problém najmä pre mediálne agentúry).

11. Kreatívne odvetvia v digitálnom prostredí (POČÍTAČOVÉ HRY, SOFTVÉR, ON-LINE MARKETING)
Podľa údajov zo štúdie „Online šanca pre Slovensko (Ako internet mení slovenskú ekonomiku)“, ktorú pre spoločnosť Google vypracovala BCG v roku 2012, dosahuje veľkosť internetovej ekonomiky na Slovensku približne 3,3 % HDP. Očakáva sa, že slovenská internetová ekonomika bude rásť do roku 2016 ročne o 12 % a dosiahne 4,5 % HDP. Hlavnými ťahúňmi očakávaného rastu budú osobná spotreba, export služieb, informačných a komunikačných technológií (IKT) a softvéru. Podľa uvedenej štúdie má Slovensko predpoklady stať sa krajinou s nadpriemerne výkonnou internetovou ekonomikou za predpokladu, že Slovensko bude investovať do špecializovaného ľudského kapitálu, vzdelávania v oblasti IKT, zefektívni inovačnú politiku a viac investuje do vedy a výskumu.
Oblasť, v ktorej sa rýchlo rozvíjajúce sa digitálne technológie prelínajú s kreatívnym priemyslom, sa neustále zväčšuje najmä vďaka obrovskej dynamike tohto segmentu. Hoci samotné kreatívne odvetvia, ktoré sú predmetom tejto kapitoly, tvoria z hľadiska obratu malú časť IT sektora, kreatívne činnosti v samotnom IT sektore vytvárajú vysokú pridanú hodnotu produktov a ich používanie je v digitálnom prostredí konkurenčnou výhodou. Výsledný softvérový produkt sa tvorí kódom a kreatívou (vizuál, marketing, dizajn, použiteľnosť), pričom pre jeho uplatnenie na trhu je kľúčový užívateľský interface, ktorý je produktom najmä kreatívnych odvetví. Tieto pomáhajú použiteľnosti a distribúcii softvéru, čiže jeho umiestneniu na trhu.
Oblasť kreatívnych odvetví v digitálnom prostredí má všetky výhody aj nevýhody mladého odvetvia, v ktorom neexistujú zabehané pravidlá, štruktúry, ale ani establishment a historicky dané problematiky. Základným faktorom úspešného rozvoja je princíp neustálej inovácie („be first“). Táto dynamika znamená rýchlu možnosť rastu a úpadku jednotlivých odvetví.

Počítačové hry
Od 90. rokov sa na Slovensku vyvíjali malé hry a aplikácie určené pre český a slovenský trh (hry pre PC a konzoly). V súčasnosti pôsobí na Slovensku niekoľko firiem, ktoré sa zaoberajú vývojom počítačových hier, virálnych aplikácií a hier pre platformy Facebook, iPhone a Android, ako aj 3D animácií a vizualizácií. Za zmienku stojí, že ide o relatívne veľké spoločnosti, ktoré rádovo narástli za posledné roky z hľadiska obratu aj počtom zamestnancov.
Okrem väčších, rýchlo rastúcich firiem nájdeme na Slovensku viacero menších spoločností a individuálnych dizajnérov, ktorí buď vytvárajú vlastné menšie produkty, alebo dodávajú čiastkové služby pre väčších zahraničných hráčov v oblasti vývoja hier.
Potenciál digitálnych hier a technológií na ne nadväzujúcich je okrem rýchlo rastúceho primárneho globálneho trhu aj v sekundárnych odvetviach, ako sú vzdelávanie, HR, stratégie, bezpečnostná politika a iné.

Ostatné oblasti
Z hľadiska prepojenia kreatívnych činností a digitálneho prostredia sú významnými firmy zaoberajúce sa dizajnom webových stránok v najširšom význame a marketingové, PR a reklamné agentúry pôsobiace prevažne v digitálnom prostredí, ktoré v súčasnosti ako jediné výrazne rastú v porovnaní s klasickým reklamným trhom. Sú to buď spoločnosti, ktoré poskytujú komplexné webové služby – navrhovanie, vývoj, údržba a nasadzovanie webových stránok, intranet, softvér, mobilné interface, webové aplikácie; reklamné agentúry poskytujúce komplexný digitálny marketing; agentúry spájajúce klasickú reklamu s digitálnou a s marketingom sociálnych sietí; alebo full-servisové reklamné agentúry využívajúce predovšetkým digitálne technológie. Rozvoj trhu v segmente digitálnej reklamy je spôsobený aj tým, že on-line reklama je presne merateľná a oveľa presnejšie zacielená ako tradičná.
Na Slovensku nájdeme aj spoločnosti, ktoré sa venujú využívaniu technológií 3D vizualizácií a rozšírenej reality v priemyselnej realite (modelácia objektov, výrobných procesov, bezpečnostných systémov a pod.).