Toto obdobie má v sebe niekoľko charakteristík, okrem faktu, že Balet Slovenského národného divadla, Štátneho divadla Košice, Štátnej opery v Banskej Bystrici a čiastočne i Divadla Jonáša Záborského v Prešove išli svojou cestou – umeleckou i personálnou.
Prvou charakteristikou bol nástup mladej generácie slovenských choreografov – Ondreja Šotha, Igora Holováča, Jána Ďurovčíka, Vladimíra Marušina, Zuzany Hájkovej, Dany Dinkovej s Liborom Vaculíkom.
Druhou charakteristikou bol vznik nových zoskupení rôzneho umeleckého zamerania, spojený s už spomínaným nástupom novej generácie slovenských choreografov okrem existujúcich súborov. Zároveň prebiehali aj pokusy o ich profesionalizáciu, aj keď s prívlastkom „dočasné extempore”. Začalo to skupinou profesionálnych tanečníkov sústredených v súbore Balet BRATISLAVA (väčšinou zo SND) a aktivitou či projektom J. Ďurovčíka Balet TORZO. Napriek tomu, že pôsobili tiež len dočasne, perspektívnejším sa ukázali ďalšie skupiny, napr. dnes už neexistujúce telesá ako Komorný balet Východoslovenského štátneho divadla, ktorý mal svoje korene v Tanečnom štúdiu Divadla Alexandra Duchnoviča, a Slovenský komorný balet.
Slovenský súčasný tanec, ktorý za začal formovať začiatkom 70. rokov na báze moderných súborov, skutočne široký priestor získal až po roku 1990 a to:
– vznikom samostatných telies – Štúdia tanca – profesionálneho tanečného divadla, Tanečného divadla Bralen, Slovenského divadla tanca, ako aj už dnes neexistujúcim Bratislavským divadlom tanca,
– vznikom Asociácie súčasného tanca, festivalov, prezentujúcich tvorbu zoskupení nezávislých tvorcov (v drvivej väčšine absolventov VŠMU).
Treťou charakteristikou je širšia medzinárodná konfrontácia interpretačných ambícií slovenských tanečníkov a ich uplatnenie sa v zahraničí (napr. Mário Radačovský, Roman Lazík, Martin Blahuta, Nina Poláková).
Na konci 80. rokov v máji 1989 prišiel do funkcie umeleckého šéfa Baletu SND kritik a teoretik Emil Tomáš Bartko. Svoj priestor dostali ambície v širokom dramaturgickom spektre a gramatiky pohybovej partitúry. Toto obdobie sa skončilo koncom roku 1996, keď na krátky čas nastúpila za umeleckú šéfku Gabriela Záhradníková (november 1996 – september 1997) a po nej Jozef Sabovčík (september 1997 – december 1999) pokračujúc v jej línii. Prišlo k prakticky kompletnej výmene sólistov. Súbor sa kvalitatívne veľmi oslabil. Na začiatku roku 1999 sa vrátil do funkcie riaditeľa Baletu SND opäť Emil T. Bartko. Jeho návrat do funkcie riaditeľa znamenal súčasne aj návrat mnohých výborných tanečníkov a baletných majstrov, pedagógov na scénu SND – I. Holováč, R. Lazík, L. Alpijeva, R. G. Avnikjan, I. Čierniková. V dramaturgickej oblasti sa opäť vytvoril priestor pre celú šírku baletnej literatúry a pestrofarebnú škálu choreografických výpovedí. Funkciu riaditeľa súboru prevzal 17. októbra 2006 bývalý člen tanečného divadla Les Grands Ballets Canadiens Mário Radačovský. Od mája 2010 viedol Balet SND dlhoročný sólista a šéf Baletu ND v Prahe Vlastimil Harapes. V máji 2011 na post riaditeľa nastupuje sólista Baletu ŠD Košice Andrej Suchanov.
Ďalšia etapa v histórii Baletu SND sa začína začiatkom sezóny 2012/2013, keď do funkcie riaditeľa Baletu SND nastupuje jej dlhoročný protagonista Jozef Dolinský ml. s víziou vybudovať súbor, schopný uvádzať veľké klasické tituly a taktiež dať priestor pôvodnej tvorbe.
Balet SND pokračuje v projekte Súčasný tanec v SND, ktorý vznikol na podporu nezávislej scény súčasného tanca na Slovensku. V roku 2014 vzniká – v spolupráci s KTT VŠMU projekt Choreografický ateliér ako platforma na vznik a uvádzanie pôvodných diel.
Po roku 1989 došlo k nástupu nových generácií interpretov reprezentovaných menami Irina Čierniková, Nora Gallovičová, Ingrid Murčeková-Kačiaková, Andrea Svobodová, Nikoleta Stehlíková, Klaudia Bittererová, Nina Poláková, E. Jenčková-Sklyarová, Barbora Kubátová, Silvia Najdená; Jozef Dolinský ml., Jozef Goga, Igor Holováč, Juraj Šiška, Juraj Vasilenko, ako i Mário Radačovský, Lívia Hýllová, Michal Zábavík a Roman Lazík, ktorý priniesol prvú medailu zo svetovej súťaže v New Yorku, Martin Blahuta, Andrej Kremz, Roman Novitzky, Juraj Žilinčár, ale aj zahraničných Mühlbauer-Peron Tomoko Nomura, Sandra, Marina Zheleznyaková, Romina Kołodziej, Viola Mariner, Adrian Ducin atď.
Smerovanie baletného súboru Štátneho divadla Košice zostali bez zmeny. Súbor viedol do 31. augusta 1996 Juraj Goga. Jeho miesto dočasne prevzala od 1. septembra 1996 sólistka súboru Marta Žecová, ktorú neskôr, v 1998, potvrdili do funkcie riaditeľky. Počas svojho umeleckého pôsobenia predstavila s košickým súborom dve nové tváre slovenskej choreografie. Prvou bola Dana Dinková, absolventka tanečného konzervatória a druhou choreograf Jaroslav Moravčík, absolvent VŠMU so základom umeleckého pôsobenia v SĽUK-u. Vedenie košického baletu 11. januára 2000 prevzal na najbližších desať sezón, do 2010, predstaviteľ novej moderne orientovanej generácie Ondrej Šoth (pôsobil v SND a v Čechách). Po odchode O. Šotha prebral vedenie Andrej Suchanov, s prerušením, počas ktorého pôsobil v Balete SND.
90. roky rozhýbali aj pokojnú hladinu v Štátnej opere v Banskej Bystrici. Dve sezóny, 1993 – 1995 viedla súbor Zuzana Hájková. Po jej odchode na čelo Tanečného oddelenia Konzervatória Jána Levoslava Bellu v Banskej Bystrici sa ujal na sezóny 1995 – 1997 funkcie umeleckého šéfa Jurij P. Plavnik. V tom čase došlo k spojeniu dvoch divadiel – Divadla J. G. Tajovského vo Zvolene a Štátnej opery v Banskej Bystrici pod spoločnú inštitúciu Stredoslovenské štátne divadlo na obdobie 1996 – 1999, keď sa obe divadlá opäť osamostatnili. 1. decembra 1997 vzniklo Štúdio tanca pod vedením Zuzany Hájkovej, ktoré tvorilo samostatnú súčasť Štátnej opery. Po odlúčení Štúdia tanca v 1999 nastúpila do funkcie umeleckej šéfky baletu Štátnej opery v Banskej Bystrici, choreografka Dana Dinková (4. septembra 2000 – 31. júla 2003, 1. marca 2005 – 30. júna 2005 a od 1. 9. 2010). Pod jej vedením sa začal formovať klasický divadelný baletný súbor. Vo vedení súboru vystriedal D. Dinkovú na obdobie rokov 2003 – 2006 sólista súboru M. Mikeš a v období 2006 – 31. 7. 2010. viedol súbor sólista Baletu SND Jozef Dolinský ml.
Divadlo Jonáša Záborskeho v Prešove sa k samostatnej produkcii vrátil ešte raz, v roku 2002, inscenáciou PA. DI. PA. RÉ J. Moravčíka. Balet ako samostatné teleso prešovského divadla zanikol 1. 7. 2005 po zmene štruktúry divadla, po zániku spevohry a činohry a vytvorení jedného umeleckého súboru.