Mgr. Ján Blažej

K 31. marcu 2014 mala Slovenská republika 5 416 727 obyvateľov, čo je o 19 691 viac ako pri poslednom sčítaní ľudí, domov a bytov v roku 2011 (vtedy žilo na Slovensku 5 397 036 ľudí). Majoritným národom sú Slováci, ktorí v roku 2011 predstavovali 80,7 percenta populácie.

NÁRODNOSTNÉ MENŠINY NA SLOVENSKU

Občanov maďarskej národnosti bolo v roku 2011 pri poslednom sčítaní ľudí, domov a bytov 458 467 (8,5 percenta) o 61 791 (0,7 percenta obyvateľstva) menej ako desať rokov predtým. Rómov v roku 2011 bolo 105 738 (2 percentá), o 15 818 (o 0,3 percenta) viac ako pri sčítaní v roku 2001. Podľa viacerých predstaviteľov rómskej komunity i komunálnych politikov môže však byť počet rómskeho obyvateľstva vyšší (až 5,6 percenta), pretože pri predchádzajúcich sčítaniach ľudí nepresne deklarovali svoje zaradenie a hlásili sa buď k Slovákom, alebo k Maďarom. Pri akceptovaní tohto údaju by bol počet Slovákov a Maďarov nižší takmer o štyri percentá.
Minoritami s menej než jednopercentným zastúpením sú podľa sčítania v roku 2011 Česi (44 620 obyvateľov, o 14 220 menej ako v roku 2001), Rusíni (33 482, za desaťročie prírastok 9 221) a Ukrajinci (7 430, za desaťročie úbytok 3 421 obyvateľov). Nasledujú Nemci (4 690), Moravania (3 286), Poliaci (3084), Rusi (1 997), Chorváti (1 097). K inej národnosti sa v roku 2011 hlásilo 9 825 občanov SR. Pri sčítaní u 382 493 obyvateľov národnosť nezistili.
Kým Česi žijú prakticky po celom Slovensku a predovšetkým v mestách, maďarská národnosť je sústredená najviac v juhoslovenských regiónoch, najmä na vidieku, z veľkých miest v Košiciach, Nitre, ale aj v Bratislave.
Rómska komunita je zastúpená prakticky v každom meste, najmä na juhu stredného a východného Slovenska. V niektorých regiónoch (napríklad Spiš) je vyše 600 rómskych osád s veľmi nízkou životnou úrovňou, vysokou nezamestnanosťou ľudí bez vzdelania a bez kvalifikácie.
Rusíni a Ukrajinci sú sústredení na východnom Slovensku. Príslušníci minorít, najmä s vyšším vzdelaním a kvalifikovaní robotníci čoraz viac migrujú.
Všetky významnejšie minority majú svoje národnostné spolky. Počtom členov i tradíciou je významný Maďarský kultúrny a spoločenský zväz na Slovensku (CSEMADOK). Rusínske obyvateľstvo na východnom Slovensku je združené v Rusínskej obrode, Združení inteligencie Rusínov Slovenska, medzi ukrajinským obyvateľovom ako nástupca Kultúrneho zväzu ukrajinských pracujúcich pôsobí od roku 1990 Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej Republiky. Ďalšími národnostnými organizáciami sú Poľský klub – Spolok Poliakov a ich priateľov na Slovensku, Chorvátsky kultúrny zväz na Slovensku, Kultúrny zväz Bulharov a ich priateľov na Slovensku „Christo Botev“. Rómovia majú viacero spolkov a neziskových organizácií (Kultúrne združenie Rómov Slovenska, Reformné združenie rómskej mládeže, Inštitút rómskej verejnej politiky, Združenie mladých Rómov a i.), pričom niektoré z nich majú aj vzdelávací a podporný charakter.

MIGRANTI A PRISŤAHOVALCI

Slovensko sa po roku 1989 stalo významnou tranzitnou krajinou pre migrantov z Balkánu a mimoeurópskych krajín, v ostatnom čase čoraz viac z Blízkeho výhodu, Ázie a Afriky. Smerujú do západnej Európy. Súčasne badať aj istý hoci pomerne obmedzený záujem o prisťahovalectvo. Do značnej miery ide o spájanie rodín (napr. z Českej republiky, Ukrajiny ďalších európskych krajín, návrat slovenských emigrantov v dôchodkovom veku do starej vlasti). Trvalý pobyt s vyhliadkou na získanie občianstva má niekoľko stoviek Rusov, Vietnamcov, Číňanov, ktorí na Slovensku podnikajú, záujem o azyl majú Indovia, Pakistanci a občania niektorých krajín bývalého Sovietskeho zväzu.
Prisťahovalci sa v ostatných rokoch čoraz viac podieľajú na prírastku obyvateľstva.

SLOVÁCI V ZAHRANIČÍ

Podľa odhadov slovenských ambasád a krajanských spolkov v roku 2001 žilo v zahraničí približne 2 016 000 Slovákov, ktorí sa hlásia k slovenskej národnosti, mnohí z nich stále hovoria po slovensky, ale sú väčšinou štátnymi občanmi krajín, kde žijú.
Najpočetnejšia slovenská komunita je v USA (odhaduje sa 821 tisíc až 1,2 milióna). Ide vo veľkej väčšine o potomkov slovenských vysťahovalcov z 19. a 20. storočia. Slovenský pôvod má viacero významných osobností, ktorí určitú časť života prežili v USA alebo sa tam narodili slovenským rodičom – napríklad vynálezca, priekopník bezdrôtovej telekomunikácie Jozef Murgaš (1864 – 1929), ktorý ako prvý na svete uskutočnil prenos hovoreného slova či vynálezca padáka Štefan Banič (1870 – 1941). Z rodín slovenských a českých vysťahovalcov pochádza americký astronaut Eugene Cernan (1934), posledný človek, ktorý vystúpil na Mesiac, slovenské korene má slávny hollywoodsky herec Steve McQueen (1930 – 1980), z východoslovenskej obce Miková pochádzajú rodičia kráľa popartu Andyho Warhola (1928 – 1987), ktorí boli rusínskej národnosti.
V Kanade sa k slovenskému pôvodu hlási 50 až 100-tisíc ľudí, predovšetkým potomkovia vysťahovalcov z 19. a 20. storočia.
V Českej republike žije približne 200 až 350 tisíc Slovákov, ktorí, resp. ich rodičia sa tam usadli počas existencie bývalej Československej republiky. Za prácou sa migrovalo do Česka najmä po druhej svetovej vojne, mnohí osídľovali po vojne vyľudnené česko-nemecké pohraničie, viacerí sa tam usadili ako profesionálni vojaci. Niektorí sa v Česku zostali po skončení štúdií alebo po uzavretí manželstva.
V Maďarsku sa k slovenskému pôvodu hlási 17-tisíc až 110-tisíc ľudí v závislosti od metodológie sčítania a zdrojov. Mnohí prišli na „Dolnú Zem“ od konca 17. do 19. storočia pri osídľovaní pustých území, ktoré vyplienili Turci. V Budapešti sa usadili aj viacerí stavební robotníci, ktorí budovali maďarské hlavné mesto, za uplatnením do centra Uhorska prišli aj mnohí vedci a ďalší vzdelanci. Rozličné zdroje udávajú, že na maďarskom území žilo pri rozpade Uhorska 145 až 500 tisíc Slovákov. Rýchla asimilácia v 20. storočí nastala aj preto, že bola minimálna alebo nijaká možnosť vzdelávania a náboženských obradov v slovenskom jazyku. Pokles po druhej svetovej vojne nastal aj výmenou obyvateľstva. Na maďarskom vidieku je viacero obcí, kde Slováci tvoria väčšinu obyvateľov. V Békešskej Čabe (Békescsaba), v župnom sídle s výrazným zastúpením Slovákov, je generálny konzulát Slovenskej republiky.
V tom istom období po vyhnaní Turkov Slováci osídľovali aj dnešné teritórium Srbska (60 tisíc, veľká koncentrácia slovenského obyvateľstva je najmä vo Vojvodine – Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov) a Chorvátska (asi 5 000).
Vyše 40-tisíc Slovákov žije v Poľsku v pohraničných oblastiach aj v dôsledku zmien hraníc v 20. storočí. Približne 17 tisíc potomkov slovenských starousadlíkov žije v Rumunsku a asi 16-tisíc na Ukrajine (predovšetkým na Zakarpatskej Ukrajine, ktorá medzi vojnami patrila Československu). Silné slovenské komunity sú aj vo Francúzsku, Belgicku, Veľkej Británii, ale slovenské rodiny možno nájsť aj v južnej Austrálii, Novom Južnom Walese, Viktórii, Queenslande, Západnej Austrálii a v Tasmánii.
Počty Slovákov v jednotlivých krajinách sú značne nepresné a prirodzenou asimiláciou, najmä veľkým rozptýlením, manželstvami s príslušníkmi iných národov a malým počtom slovenských škôl v zahraničí klesajú. Niekde viazne medzi Slovákmi komunikácia aj zo spoločenských, ideových a konfesionálnych dôvodov, hĺbkou pocitu spolupatričnosti a vzťahu k niekdajšej domovine či vlasti rodičov i starších predkov. Medzi rokmi 1991 až 2001 pokles predstavoval asi pol milióna.

PRÍČINY EMIGRÁCIE

Len v troch veľkých emigračných vlnách odišlo zo Slovenska za posledných 150 rokov asi milión obyvateľov ľudí. Veľká migrácia Slovákov bola tradične za prácou, v 18. a 19. storočí do Viedne a do Budapešti. Od druhej polovice 19. storočia až do začiatku druhej svetovej vojny najmä vidiecke obyvateľstvo, jednotlivci i celé rodiny z najbiednejších častí krajiny (východné a stredné Slovensko) odchádzali masovo do severnej Ameriky (do 800 tisíc ľudí), ale čiastočne aj do južnej Ameriky a do niektorých západoeurópskych priemyselných oblastí (bane v Belgicku). Po druhej svetovej vojne sa sťahovali Slováci za prácou aj do pohraničných obcí v Česku, odkiaľ bolo vysídlené nemecké obyvateľstvo a do priemyselných centier. Pred hrozbou fašizmu zo Slovenska emigrovala časť židovských obyvateľov. Na sklonku druhej svetovej vojny emigrovali viacerí exponenti vojnového fašistického režimu. Dve vlny politickej emigrácie po druhej svetovej vojne nastali po komunistickom uchopení moci v roku 1948 a po okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy na čele so Sovietskym zväzom.
Od šesťdesiatych rokov postupne rástol aj počet emigrantov z ekonomických príčin.
Po politických a ekonomických zmenách od roku 1989 a po vstupe Slovenska do Európskej únie v roku 2004 odišlo vyše 175 tisíc občanov Slovenska za prácou do zahraničia. Najviac ich pracuje v Českej republike (73,1 tisíca), vo Veľkej Británii (28,8 tisíca), v Maďarsku (21,8 tisíca), v Rakúsku (11,8 tisíca) a v Írsku (9 tisíc). V tomto prípade však nejde o emigráciu, pretože väčšina uzatvára pracovné zmluvy na určité obdobie a deklaruje záujem o návrat domov.

SLOVENSKÉ SPOLKY V ZAHRANIČÍ

Šesťdesiatšesť slovenských spolkov a 63 významných osobností – individuálnych členov reprezentuje od roku 2002 Svetové združenie Slovákov v zahraničí. Zjednotilo slovenskú komunitu napriek rôznorodému historickému, politickému či náboženskému pôvodu a obdobiu, kedy Slovensko opustili.
V USA sú najznámejšími združeniami Slovenská liga v Amerike, Prvá katolícka slovenská jednota a Slovenský katolícky Sokol, v Kanade Slovenská kanadská národná rada, Kanadská základňa pre umenie a divadlo a Kanadská slovenská liga, v Argentíne Slovenský kultúrny spolok.
Krajanské spolky sú vo väčšine európskych krajín. V Českej republike je to Obec Slovákov v ČR, Klub slovenskej kultúry, Klub slovenských dotykov, Slovenské folklórne združenie Limbora. V Maďarsku majú Slováci Celoštátnu slovenskú samosprávu, Zväz Slovákov v Maďarsku, Čabiansku organizáciu Slovákov, Slovenskú samosprávu v Budapešti, Spolok segedínskych Slovákov. Matica slovenská v Srbsku má miestne odbory v 32 mestách a obciach. Vo Francúzsku pôsobí Spolok francúzsko-slovenského priateľstva, v Nemecku Asociácia pre šírenie slovenskej kultúry v nemecky hovoriacich krajinách, Slovensko-nemecká únia, na Ukrajine Matica slovenská na Zakarpatsku a Slovenská spoločnosť M. R. Štefánika. Krajanské spolky sú aj vo Veľkej Británii, Nórsku, Švajčiarsku, Švédsku, Chorvátsku, Rakúsku, Rumunsku, Bulharsku, Španielsku, Poľsku, Taliansku, Španielsku, Belgicku a na Cypre. Slovenské krajanské spolky nájdeme aj v Izraeli, Kirgizskej republike a v Juhoafrickej republike.
Vzťah Slovenskej republiky a Slovákov žijúcich v zahraničí a možnosti štátnej podpory pre nich upravuje osobitný zákon o Slovákoch žijúcich v zahraničí, ktorý prijal slovenský parlament 23. septembra 2005. Podľa tohto zákona bol zriadený Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý financuje Úrad vlády Slovenskej republiky. Tento úrad môže poskytnúť finančnú dotáciu na aktivity zamerané na podporu Slovákov v zahraničí. Štát podporuje Slovákov v zahraničí v oblasti vzdelávania, vedy a výskumu, kultúry, informácií a médií. Súčasťou úradu je aj Dom zahraničných Slovákov.