V priebehu niekoľkých týždňov sa sformovali politické a inštitucionálne základy demokratickej moci, čo potvrdili voľby v júni 1990. Komunistická strana v nich získala na Slovensku iba 13,3% hlasov. Krátke nadšenie zo slobody vystriedala ťažká hospodárska, sociálna a štátoprávna kríza.
Napäté diskusie o novom usporiadaní spolužitia Čechov a Slovákov ukončili voľby roku 1992. Ich víťazi sa dohodli na rozdelení Česko-Slovenska a tak 1. 1. 1993 vznikla samostatná Slovenská republika. Nový štát prijal demokratickú ústavu, prihlásil sa k pozitívnym hodnotám európskej civilizácie a krátko po svojom vzniku sa stal členom OSN.
Mladá republika, podobne ako ďalšie postsocialistické krajiny, musela riešiť neľahké transformačné problémy. O to ťažšie, že slovenská ekonomika dosahovala iba 74% zo svojej úrovne roku 1989. Vláda na čele s V. Mečiarom musela za chodu budovať štátnu moc, nový právny systém, verejnú správu, zahraničnú službu, riešiť vážne sociálne problémy a rastúcu nezamestnanosť. V 90. rokoch sa uskutočnili reštitúcie majetku, ktoré komunistický režim znárodnil, ako aj historicky bezprecedentná masívna privatizácia výrobných zariadení.
Verejné funkcie vykonávali ľudia, ktorí s demokratickými pomermi nemali skúsenosti a časť z nich sledovala len svoj osobný prospech, aj preto privatizačný proces prebiehal značne neprehľadne, rástla kriminalita a organizovaný zločin, politická kultúra bola na nízkej úrovni, politické tábory i samotná spoločnosť sa silno polarizovali. Vinou extrémistických skupín a názorov na oboch stranách Dunaja sa začali komplikovať maďarsko-slovenské vzťahy, čo kulminovalo v rokoch 2006 – 2009.
Na Slovensku sa podobne ako vo všetkých postsocialistických krajinách prudko menila sociálna štruktúra spoločnosti. Na jednej strane sa formovali nielen podnikateľské vrstvy, ale aj oligarchické skupiny, ktorých aktivity vzbudzujú vo verejnosti dodnes pochybnosti o rešpektovaní právnych noriem a podozrenia z ich ziskuchtivých prepojení s politickou sférou. Na strane druhej stúpal podiel sociálne slabých spoločenských vrstiev, čo napomáhala nielen dlhodobo vysoká miera nezamestnanosti, ktorá v júli 2015 klesla pod 12%, ale aj slabé odbory a chabá ochrana štátu. Prejavuje sa to aj v novej vlne sociálnej migrácie zo Slovenska do zahraničia. Chudoba sa najviac sústreďuje v tzv. hladových dolinách a u tej časti rómskeho obyvateľstva, ktoré žije v osadách.
Na prelome tisícročí vláda M. Dzurindu deklarovala návrat k zásadám pluralitnej demokracie, stabilizovala sa politická komunikácia a krajina začala uskutočňovať odvážne reštriktívne hospodárske, zdravotné, sociálne reformy. Vláda dokázala ozdraviť bankový sektor a vytvoriť podmienky na pritiahnutie zahraničných investícií, málo úspešne však bojovala s kriminalitou a nedocenila rolu sociálnej solidarity. Po sérii nepopulárnych opatrení sa jej podarilo ekonomiku zdynamizovať. V súčasnosti predstavuje Slovensko „dielňu Európy“ – vyrába sa v ňom najviac automobilov na obyvateľa na svete. Pred rokom 2009 vykazovalo jeden z najvyšších ekonomických prírastkov v Európe.
V uvedenom roku zasiahla aj Slovensko hospodárska kríza, počas ktorej klesla jeho ekonomika o vyše 5%. Podarilo sa ju však pomerne rýchlo konsolidovať, obnoviť jej zdravé parametre a nadviazať na predchádzajúci rast. Vláde R. Fica sa darí taktiež zlepšovať daňovú disciplínu. Vďaka týmto faktom môže viac podporovať nevýrobné odvetvia a uplatniť výraznejšie princíp solidarity, čo sa prejavuje aj v postupnom zvyšovaní životnej úrovne na mzde pracujúcich. Odvrátenou stránkou týchto pozitívnych procesov a zmien je to, že sa na Slovensku dlhodobo nedarí zmenšovať regionálne rozdiely medzi jeho západom a východom, výraznejšie znížiť nezamestnanosť, primerane možnostiam rozvinúť cestovný ruch, zvýšiť vymožiteľnosť práva, znížiť pocit verejnosti z vysokej korupcie, skvalitniť súdnictvo, zdravotníctvo a školstvo, ktoré zaostávajú za štandardnou úrovňou týchto odvetví v najvyspelejších európskych krajinách.
Reformy a dodržiavanie princípov pluralitnej demokracie otvorili aj Slovensku cestu do EÚ a NATO. Ich členom sa stalo v roku 2004. Od 1. januára 2009 je po Slovinsku druhou postsocialistickou krajinou, ktorá vstúpila do Európskej menovej únie a nahradila slovenskú korunu novým platidlom – eurom. Autorite Slovenska prospieva i to, že viacerí jej diplomati boli v posledných rokoch poverení významnými postami v medzinárodných inštitúciách. Stabilitu strednej Európy zasa pomáha upevňovať zoskupenie Vyšehradská štvorka, v rámci ktorej Slovensko, Poľsko, Maďarsko, Česko riešia rad otázok spoločných ich krajinám a regiónu. Postupná stabilizácia spoločenskej, ekonomickej a politickej situácie za posledných 10 rokov otvorila priestor pre pokojnejšie profilovanie vlastnej identity v európskom kontexte, hlbšiu historickú sebareflexiu a nadobudnutie pevnejšieho prirodzeného sebavedomia slovenskej spoločnosti.