Roky 1948 – 1960 boli obdobím intenzívneho rozvoja, treba ho však charakterizovať podľa jednotlivých súborov, pretože umelecká evolúcia každého bola veľmi individuálna a špecifická. Počas tohto obdobia sa:
– etablovali baletné súbory spevohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove, opery Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene, Štátnej opery v Banskej Bystrici a spevohry Novej scény v Bratislave, ktorý ale nerealizoval samostatné predstavenia,
– naplno rozvinula umelecká činnosť Baletu SND a Baletu Štátneho divadla Košice ako najkompaktnejších celkov.
V činnosti prešovského baletného súboru sa spájali predstavenia v inscenáciách spevohry s vlastnou produkciou. Na začiatku v ňom krátko pôsobili českí choreografi Frank Towen, Bohumil Relský a Karel Rašek. Nástupom Františka Oldřicha Bernatíka začala úspešná etapa existencie súboru. V roku 1959 ho vystriedal Bohumil Svoboda na dve sezóny, pretože Bernatík s časťou súboru prešiel do novovytvoreného baletného súboru opery DJGT.
Baletný súbor DJGT (Divadlo Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene) začal svoju samostatnú produkciu pod vedením Františka Oldřicha Bernatíka až v sezóne 1959/60.
Baletný súbor stredoslovenského divadla v Banskej Bystrici spočiatku iba sprevádzal operné predstavenia. Po roku 1959, keď sa hudobný, divadelný a operný súbor pretransformoval do samostatnej zložky divadla v Banskej Bystrici a stal predchodcom dnešnej Štátnej opery v Banskej Bystrici, baletný súbor začal uvádzať vlastné predstavenia pod vedením Františka Oldřicha Bernatíka.
Balet SND prešiel niekoľkými umelecky rozdielnymi úsekmi. Od pôsobenia Stanislava Remara cez medziobdobie Jozefa Zajka a Milana Herényiho až po príchod Karola Tótha v roku 1960 po štúdiách v Moskve.
Košický balet pod vedením Rudolfa Macharovského a po nástupe Stanislava Remara v polovici 50. rokov prežil svoje umelecky veľmi úspešné obdobie. Stanislav Remar balet viedol až do konca 60. rokov.