Najstaršia história stavebnej kultúry na našom území sa písala už okolo roku 3500 pred n. l. V dobe bronzovej tu vznikli prvé strediská, predchodcovia dnešných miest, z ktorých najznámejšie sú opevnené sídliská v Spišskom Štvrtku či v Nitrianskom Hrádku. Rozsiahle opevnené sídliská mestského typu – opiddá – budovali na našom území aj Kelti, ktorí sem prišli okolo roku 400 pred n. l. Najvýznamnejšie pamiatky starých kultúr sú však na našom území spojené s Rimanmi a pochádzajú zo začiatku nášho letopočtu, keď popri Dunaji vznikala línia obranných pevností Rímskej ríše – limes romanus. Zvyšky rímskych hraničných pevností sa nachádzajú v Rusovciach, v Iži aj na Devíne. Neskôr, začiatkom 3. storočia k nim pribudli aj ďalšie stavby, ktoré Rimania budovali na germánskom území severne od Dunaja. Príkladom takej stavebnej aktivity sú zvyšky stavebného komplexu v Stupave či základy rímskych kúpeľov v Dúbravke. Žiadna zo spomenutých rímskych stavieb sa však v pôvodnej podobe nezachovala. Všetky padli za obeť turbulentným dobám sťahovania národov a poslúžili ako stavebný materiál pre neskorších stavebníkov, čo predstavuje symbolickú kontinuitu medzi rímskou architektúrou a novšími stavebnými aktivitami. Najstaršie zachované stavebné pamiatky po starých Slovanoch však aj bez tohto priameho spojenia ukazujú, že architektúra na Slovensku – tak ako architektúra celého západného sveta – vychádzala z klasickej tradície antického staviteľstva.