JUDr. Ján Juran

Históriu, ako aj hmotnú a duchovnú kultúru Slovákov a ich predkov, formovala a rozhodujúcim spôsobom ovplyvnila židovsko-kresťanská tradícia. Zemepisnou polohou v stredoeurópskom priestore sa Slovensko už od svojej najdávnejšej minulosti nachádzalo na križovatke mocenských a kultúrno-duchovných vplyvov Západu i Východu. Kristianizácia slovanských kmeňov tvoriacich Veľkomoravskú ríšu sa v rozhodujúcej miere uskutočnila prostredníctvom byzantskej misie solúnskych bratov Konštantína a Metoda, ktorých v roku 863 na základe žiadosti veľkomoravského kniežaťa Rastislava poveril misiou byzantský cisár Michal III. Po príchode značného počtu latinských duchovných z Východofranskej ríše po roku 874 za vlády panovníka Svätopluka sa presadil príklon k západnému, latinskému obradu.
Vpád maďarských kmeňov do karpatskej kotliny spôsobil začiatkom 10. storočia zánik Veľkomoravskej ríše. Územie i obyvateľstvo Slovenska bolo postupne nedobrovoľne začlenené do uhorského štátu, kde žilo a kultúrno-duchovne sa vyvíjalo po tisíc rokov v špecifických podmienkach.
Z náboženského hľadiska mala dominantný vplyv rímskokatolícka cirkev. V 16. storočí sa na území Slovenska rýchlo šírila reformácia luterského smeru najprv medzi nemeckým obyvateľstvom banských miest, o niečo neskôr aj medzi slovenským obyvateľstvom v mestách i na vidieku. Reformáciu kalvínskeho smeru prijímali najmä obyvatelia maďarskej národnosti.
V dôsledku intenzívnej protireformácie nadobudla dominantné postavenie opäť rímskokatolícka cirkev. V tomto období naši predkovia zvádzali existenčný zápas s Osmanskou ríšou, ktorej hranice siahali až na juh nášho terajšieho územia.
Katolícka a evanjelická cirkev zohrali nezastupiteľnú úlohu v procese národného obrodenia a budovania národnej identity Slovákov. Od konca 19. a začiatku 20. storočia začali postupne vznikať aj početne menej zastúpené neoprotestantské cirkvi a náboženské spoločnosti. Súčasťou slovenských dejín bol aj život židovskej komunity so svojím špecifickým kultúrnym, hospodárskym a náboženským prínosom, ktorý tragicky prerušil holokaust. Veľkú väčšinu židovských obyvateľov zavraždili nacisti v koncentračných táboroch a počas represálií po potlačení Slovenského národného povstania koncom druhej svetovej vojny.
V období medzi dvoma svetovými vojnami cirkvi sa vyvíjali a pôsobili v podmienkach demokratického štátneho zriadenia. K výraznej zmene v ich postavení došlo po komunistickom prevrate vo februári 1948. Štátna moc považovala cirkvi za ideologického nepriateľa a všemožne obmedzovala ich pôsobenie a spoločenský vplyv. Cirkvi sa ocitli pod mocenským a ekonomickým dozorom štátu, ako aj v značnej medzinárodnej izolácii prostredníctvom obmedzovania ich zahraničných kontaktov.
Táto situácia sa radikálne zmenila po novembri 1989, keď cirkvi nadobudli opäť postavenie v plnej miere porovnateľné so situáciou v demokratických štátoch. Legislatívne bola zabezpečená autonómia v ich vonkajšej aj vnútornej činnosti. Cirkvám bol vrátený majetok zoštátnený po roku 1948 a bola zabezpečená sloboda vyznania občanov a praktizovanie viery. Náboženská sloboda patrí k základným ľudským právam. Sloboda viery je ústavne garantovaná, ale nemožno ju nikomu nanútiť. Je zaručená rovnosť všetkých cirkví pred zákonom, nezasahovanie štátu do bohoslužobných a kánonických záležitostí cirkví a náboženských spoločností, ako aj nezasahovanie cirkví a náboženských spoločností do záležitostí štátu.
Pri poslednom sčítaní ľudu, domov a bytov v roku 2011 deklarovalo svoju príslušnosť k cirkvám a náboženským spoločnostiam registrovaným v Slovenskej republike celkovo 75 % obyvateľov štátu. V Slovenskej republike pôsobí k 1. máju 2015 18 registrovaných cirkví a náboženských spoločností.

TP – trvalý pobyt
* – v r. 2001 Židovské náboženské obce
** – v r. 2001 Cirkev Ježiša Krista Svätých posledných dní
x – nezisťovalo sa

Zdroj: Štatistický úrad SR

Výrazným posunom vo vnímaní vzájomných vzťahov medzi štátom a cirkvami bola obojstranná snaha usporiadať predmetný vzťah a vzájomné oblasti spolupráce na zmluvnom princípe. Od konca roku 2000 v tejto súvislosti došlo vo vzťahoch štátu a cirkví k dvom významným udalostiam: ratifikovanie Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou Stolicou, podpísanej vo Vatikáne 24. novembra 2000, ktorá sa týka rímskokatolíckej a gréckokatolíckej cirkvi, a schválenie Zmluvy medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami 11. apríla 2002, upravujúcej postavenie jedenástich cirkví vrátane židovskej náboženskej komunity.
Demokratický politický systém zaručuje slobodný rozvoj nielen bohoslužobnej činnosti cirkví, ale aj ich pôsobenie v sociálno-duchovnej sfére života spoločnosti, ako aj na poli charitatívnej práce a vzdelávania. Cirkvi a náboženské spoločnosti zohrávajú aj v súčasnosti dôležitú úlohu v spoločenskom a kultúrnom živote. Demokratický štát má prirodzený záujem, aby činnosť cirkví a náboženských spoločností bola v súlade s právnym systémom štátu a aby ich činnosť spoločnosť nerozdeľovala, ale naopak, zjednocovala na zásadách tolerancie a vzájomného porozumenia.