Múzeum bábkarských kultúr a hračiek hrad Modrý Kameň

Na juhu stredného Slovenska, neďaleko mesta Veľký Krtíš leží mestečko Modrý Kameň. Nad ním sa týči zrúcanina gotického hradu. Keď však príde jeho návštevník bližšie, čaká ho prekvapenie. Z druhej strany sa objaví barokový kaštieľ, v ktorom sídli SNM – Múzeum bábkarských kultúr a hračiek, hrad Modrý Kameň – odborné pracovisko Slovenského národného múzea.
Predchodcom dnešného múzea bolo Okresné vlastivedné múzeum vo Veľkom Krtíši. S myšlienkou založiť múzeum bábok a hračiek prišiel v 90. rokoch jeho vtedajší riaditeľ, umenohistorik a ochotnícky bábkar Dr. Vladimír Siváček (1942 – 2005), ktorému medzinárodný bábkarský zväz UNIMA (UNESCO) so sídlom vo Francúzsku udelil v roku 2004 titul čestný člen UNIMA.
Odborným garantom múzea sa stalo Slovenské centrum UNIMA s jeho vtedajšou predsedníčkou Idou Hledíkovou a s ďalšími členmi, ako napríklad s výtvarníkmi Antonom Dušom, Janou Pogorielovou a Miroslavom Dušom (boli prví realizátori expozície), za aktívnej účasti všetkých štátnych, resp. samosprávou riadených piatich profesionálnych divadiel i súkromných zberateľov. Vznik múzea podporoval aj významný slovenský bábkar a zberateľ Anton Anderle (1944 – 2008).
Vďaka týmto inštitúciám a súkromným osobám sa podarilo 1. 5. 1995 otvoriť stálu expozíciu Slovenské divadelné bábky. Profesionálne bábkové divadlá na Slovensku ako prvé darovali múzeu množstvo vzácnych exponátov dokumentujúcich vývoj bábkového divadla na Slovensku.
Tradičné slovenské marionetové bábkové divadlo reprezentujú v zbierkach múzea historické bábky a divadielka bábkarských rodín Stražanovcov, Dubských a Anderlovcov.
Slovenské ľudové bábkové divadlo zastupuje drevený bábkový betlehem zvaný “džafkulína” z Lendaku. Pochádza z dielne ľudového majstra Gontkovského. Ide o špecifickú severoslovenskú vianočnú tradíciu podobnú poľskej šopke.
Epochu rodinných a spolkových divadielok v bývalom Československu predstavuje Štapfrovo divadielko z roku 1935, Alšove bábky a iné rodinné divadielka od zberateľov Ing. Igora Rymarenka, Antona Anderleho, ako aj bábky od wimbledonského víťaza, českého tenistu Jana Kodeša.
Jednu z najrozsiahleších častí zbierky múzea tvoria bábky profesionálnych výtvarníkov slovenských bábkových divadiel. Zbierka pozostáva z artefaktov, ktoré sú svedectvom vývoja profesionálneho bábkového divadla na Slovensku. Ide napríklad o bábky Jany Pogorielovej, Bohdana Slavíka, Hany Cigánovej, Evy Farkašovej, Miroslava Dušu, Petra Čisárika, bábky českých výtvarníkov Karla Hejcmana a Ivana Antoša, ktorí pracovali so slovenskými divadlami, ako aj niekoľko bábok poľského výtvarníka Žigmunda Smandzyka a ďalších.
Výtvarníčka Jana Pogorielová, ktorá pôsobila temer vo všetkých slovenských bábkových divadlách, navrhla aj bábky pre divadlá v Nemecku, bývalom ZSSR, Poľsku, Bulharsku, Francúzsku a Rakúsku. Väčšina jej tvorby je však spätá s Bábkovým divadlom v Košiciach. Múzeu v Modrom Kameni ponúkla výber zo svojej doterajšej celoživotnej tvorby – ako napríklad artefakty z inscenácií Zlatý vábnik, Pinocchio, Koníček Hrbáčik, Materina dúška, Krása nevídaná, Mauglí, Cisárov slávik a ďalšie. Zbierka obsahuje aj jej televízne bábky z inscenácií televíznych štúdií v Košiciach a v Bratislave.
Z bývalého Bábkového divadla v Nitre (teraz Staré divadlo) sa zachovali okrem iných aj najstaršie bábky zo začiatočného obdobia profesionálnych bábkových divadiel na Slovensku v 50. rokoch. Pochádzajú z inscenácií zakladateľa tzv. nitrianskej javajkovej školy Jána Romanovského. Z neskoršieho obdobia sú tu napríklad bábky z nitrianskej inscenácie hry O Rámovi a Síte (réžia Ján Hižnay), napísanej podľa staroindického eposu Rámájána.
Bábkové divadlo Žilina venovalo múzeu v Modrom Kameni najviac exponátov vrátane miniatúrneho nábytku a rekvizít pre bábky, ako aj divadelné masky, ktoré boli pre toto divadlo typické najmä v 60. a 70. rokoch 20. storočia.
Okrem zberateľskej a výstavníckej činnosti múzeum organizuje aj množstvo sprievodných akcií pre verejnosť. Riaditeľkou múzea je Helena Ferencová.