Mgr. Branislav Rezník

V súčasnom svete sa často kultúrna vyspelosť krajiny meria okrem iných atribútov aj počtom a úrovňou kultúrnych inštitúcií alebo aj stupňom ochrany kultúrneho a prírodného dedičstva. Medzi najvýznamnejšie inštitúcie, ktoré napĺňajú toto poslanie, patria tzv. pamäťové inštitúcie – strážiace pred stratou či postupným zánikom hmotné artefakty minulosti, ale aj informácie z nich vytiahnuté a spracované generáciami bádateľov, ktoré sa potom prezentujú verejnosti s cieľom uspokojiť jej duchovné a kultúrne potreby. Sú to knižnice, archívy, archeologické lokality, ale najmä múzeá a galérie všetkého druhu.
Aj na Slovensku sú múzeá začiatkom tretieho tisícročia neoddeliteľnou súčasťou siete kultúrnotvorných a vzdelávacích inštitúcií.
V zakladajúcej listine každého múzea, ako inštitúcie pôsobiacej vo verejnom záujme, sú mnohorakými spôsobmi sformulované vety, ktorých význam je vždy rovnaký: zhromažďovať, ochraňovať, odborne a vedecky zhodnocovať súčasti kultúrneho dedičstva – zbierkové predmety, ktoré múzeá a galérie sebe vlastným spôsobom sprístupňujú verejnosti.
Verejnosť vníma múzeum najmä cez jeho prezentačnú činnosť, teda cez výstavy, expozície, sprievodné podujatia, no úlohy múzeí v oblasti ochrany a sprístupňovania kultúrneho dedičstva sa v podmienkach múzejnej praxe realizujú aj inak. Menej na očiach sú výkony spojené so zhromažďovaním a odbornou správou zbierok – s odbornou evidenciou a odbornou ochranou hnuteľných súčastí kultúrneho dedičstva. No práve takéto činnosti – čo a prečo by to malo byť v danom múzeu, často veľmi namáhavá reparácia či reštaurácia predmetu, jeho ustavičná ochrana v špeciálnych skladoch, sústredený výskum o predmetoch (o aký predmet ide a načo komu slúžil a pod.) sú najviac náročné na finančné krytie a personálne zabezpečenie vysokokvalifikovanými odborníkmi.
Na Slovensku sú čoraz častejšie tradičné formy múzejnej prezentácie (expozície a výstavy), dopĺňané prednáškami, odbornými výkladmi, besedami, lektorátmi… V ich narastajúcom množstve sa v súčasnosti uplatňujú aj iné, nové formy múzejných prezentačných aktivít, ktoré sú založené najmä na využití dramaticko-inscenačných (divadelných) produkcií predovšetkým v historických objektoch hradov a zámkov a v múzeách v prírode. Populárne sú aj také formy múzejných prezentačných aktivít, ktoré predpokladajú priamu účasť návštevníka a zároveň preňho vytvárajú možnosti overiť si niektoré jeho zručnosti a schopnosti (staré remeslá, tvorivé dielne, interpretácie umeleckých diel a animačné projekty v galériách pre školy a pod.). Využívaním nových foriem v oblasti prezentačných aktivít v múzeách a galériách sa posilňujú úlohy múzeí ako inštitúcií, ktoré majú nielen vzdelávaciu a poznávaciu funkciu, ale pre svojich návštevníkov sa stávajú aj miestom oddychu, relaxácie a rozvíjania vlastnej kreativity – miestom pre hodnotné voľnočasové aktivity.
V Slovenskej republike vznikla postupne široká sieť múzeí, ktoré sú v súčasnosti po knižniciach najdostupnejšími vzdelávacími inštitúciami s mimoriadne širokým spektrom poznatkov a informácií, ktoré sa snažia komunikovať spôsobom zrozumiteľným každému. Spoznajte múzeá na Slovensku a prežite v nich krásne zážitky z poznávania!