Mincovníctvo je s Kremnicou spojené už od čias jej oficiálneho založenia v 14. stor., pričom bez prestávky funguje dosiaľ už bezmála 700 rokov. Pôvodné situovanie mincovne, známej vďaka výrobe kremnických zlatých dukátov, nie je vyjasnené dodnes. Do samostatného stráženého a neskôr viackrát upraveného komplexu budov v opevnení mesta sa dostala v polovici 15. stor. Jej najstaršia zachovaná časť, bývalá pokladnica, sa nachádza v prízemí mladšej budovy s klasicistickou fasádou na námestí. Odtiaľ je aj verejne prístupná miestnosť zaklenutá na stredný stĺp. Komplexu mincovne s raziarňou mincí, novou lučobňou, zlievarňou a rozsiahlymi dielňami, ktorý vznikol pri generálnej prestavbe mincovne v rokoch 1881 – 1889, museli čiastočne ustúpiť i mestské hradby. Na konci 19. stor. zostala kremnická mincovňa jedinou fungujúcou v Uhorsku, aj keď najväčšiu produkciu zaznamenala skôr, ešte počas panovania Márie Terézie. Dnes je tento unikátny komplex prístupný návštevníkom, ktorí si môžu vyskúšať i razenie mince na historickom raziacom stroji – balancieri. V priestore niekdajšej raziarne je zachovaná časť dnes už jedinečných historických raziacich strojov značky Vulkan.
Kultúrne dedičstvo > Národné kultúrne pamiatky