Mestské pamiatkové rezervácie

Ing. arch. Viera Dvořáková, PhD.

Odpradávna osídľované, viacnásobne opevňované strategické polohy na križovatkách diaľkových obchodných trás a pri brodoch sa stávali prirodzenými kryštalizačnými polohami jadrami najmä trhových sídel. Popri obchode sa v nich rozvíjali aj remeslá. Často plnili správnu funkciu alebo motívom rastu osídlenia boli bohaté ložiská a náleziská rúd, priťahujúce záujem celého súdobého sveta.
Na začiatku premeny dávno obývaných sídel na mestá bolo od 13. stor. cieľavedomé pôsobenie panovníkov, ktorí prizývali hostí, cudzích osadníkov, často nemeckého pôvodu, a obdarúvali ich privilégiami. Hostia si so sebou prinášali domáce práva a panovník im potvrdzoval spočiatku buď magdeburské, alebo norimberské mestské právo. Najstaršie zachované mestské privilégiá získala v roku 1238 od panovníka Bela IV. Trnava. V 13. stor. dostalo na Slovensku privilégiá mestského charakteru takmer 50 sídel. Práva oslobodzovali mešťanov od mnohých poplatkov, povoľovali im konanie trhov a výkon hospodárskych činností.
Proces konštituovania miest zosilnel koncom 14. stor. tak, že na Slovensku malo výsady už 100 miest a mestečiek. Svojím usporiadaním a vzhľadom však nie vždy napĺňali súdobé predstavy o stredovekom meste.
Mestá hostí so zakladacími listinami, nazývané aj založené, sa vyznačovali viac-menej pravidelným šachovnicovým pôdorysom s rovnakou parceláciou pozemkov okolo centrálne umiestneného trhového námestia.
Tieto mestá zakladané v blízkosti starších osád ich zahŕňali do vznikajúceho mestského organizmu len čiastočne. Právo budovať opevnenia, spomedzi panovníkov presadzované Žigmundom Luxemburským, zanechalo v niektorých našich mestách pôvodne gotické mestské opevnenia, viackrát modernizované najmä v súvislosti s vývojom dobývacej techniky. Prechod od chladných zbraní, mečov, kopijí, lukov a šípov k strelným zbraniam vyvolal radikálnu zmenu v stavbe opevnení. Vysoké múry nahrádzali nižšie bastióny s pevnými stanovišťami pre delá. O výstavbu a údržbu opevnení sa starali mešťania, najmä však cechy a združenia. Túto skutočnosť niekde signalizujú aj zachované názvy bášt, napr. obuvnícka, mäsiarska.
Centrum mesta tvorí dodnes námestie, pôvodne predovšetkým trhovisko. Vedie k nemu sieť ulíc, ktoré cez opevnenie prepúšťali mestské brány. Patricijský, meštiansky a remeselnícky dom tvoria základ mestskej zástavby. V slovenských mestách sa popri palácových patricijských domoch vyskytujú dva typy meštianskych domov: prejazdový, ktorý má prejazdovú chodbu z priečelia do hĺbky parcely, do dvora pre vozy, a zriedkavejší sieňový, ktorý má rozsiahlu, zvyčajne zaklenutú, z ulice prístupnú vstupnú sieň v prízemí. Cirkevné centrum, farský kostol bol zvyčajne situovaný uprostred námestia alebo v jeho inak pravidelnej zástavbe. Sprevádzal ho múrom obohnaný cintorín, ktorý rušili až v novoveku. Kostol, niekedy opevnený aj ako samostatný komplex a tak zahrnutý do hradbového systému ako refúgium, predstavoval mestský hrad. Pri kostole bývala zvonica, kostnica – karner, márnica, fara a cirkevná škola. Niekedy býval kostol umiestnený na miernej vyvýšenine, zdôrazňujúcej jeho dominantné postavenie. Kostoly s kláštormi žobravých reholí situovali pri ich výstavbe na okrajoch miest, čo dnes signalizuje rozsah stredovekého mesta. Radnica vznikla neskôr buď ako samostatný objekt uprostred námestia, alebo zlúčením viacerých domov v zástavbe okolo neho. Schádzali sa v nej mešťania a uchovávali v nej dôležité listiny. V zemepanských mestách sídlo zemepána, hrad, resp. neskôr v renesancii kaštieľ, chránilo osobitné opevnenie. Dôležitou vrstvou slobodného mestského obyvateľstva boli popri patricijoch, mešťanoch – obchodníkoch – aj remeselníci. Združovali sa v cechoch a ich veľký počet v meste je signálom jeho prosperity.
Popri založených mestách v našich podmienkach zvyčajne patria k vývojovo starším formám mestá rastlé. Prejavujú sa spletitou sieťou uličiek a nepravidelným, nezriedka veľmi dlhým centrálnym priestorom, námestím. Pri niektorých mestách je vzhľadom na zložitý terén súvislé opevnenie skôr výnimkou a na opevňovanie sa využívajú stojace stavby a terén. K špecifickým typom slovenských miest patria východoslovenské mestá so šošovkovitým námestím veľmi pretiahnutého tvaru, ktorý vyvoláva dojem, akoby sa len hlavná ulica v centre mierne rozšírila. Počas hospodársky prosperujúceho 14. stor. sa z najvyvinutejších miest začali vytvárať osobitné skupiny slobodných kráľovských miest a banských miest. Ostatné zemepanské mestečká mali menší rozsah privilégií. Význam Slovenska v období tureckej expanzie narastá presunom dôležitých vládnych a cirkevných funkcií do slovenských miest. Celá krajina zasa trpela a stagnovala aj v dôsledku viacerých stavovských povstaní. Nástup baroka súvisí s víťazstvom protireformácie a s utíšením dvoch storočí nepokojov. Postupne pustli nepotrebné hradby, mestá odstraňujú mestské brány. Mestá sa prepájajú s okolitou krajinou a vznikajú nové dominanty, kalvárie. Spriemyselňovanie výroby a výstavba manufaktúr v okrajových častiach miest vyvoláva prílev pracovných síl z vidieka po zrušení nevoľníctva a spôsobuje živelné budovanie bývania robotníkov a mestskej chudoby, napr. prístavbami chatrčí k hradbám. V 19. storočí zanikajú hradbové priekopy a mestá sa prepájajú s predmestskými osadami pozdĺž ciest alebo smerom k novým železničným staniciam. Na okrajoch miest vznikajú nové priemyselné štvrte. Niektoré mestá, ktoré odmietali prepojenie železnicou, stagnujú, pretože ostali mimo hlavných obchodných trás. Iné mestá v súvislosti so zmenou administratívneho členenia, prípadne výkonu administratívnych funkcií buď náhle nadobúdajú osobitný význam, alebo štatút mesta strácajú. Koncom 19. stor. nové zákonodarstvo rozoznávalo mestá veľké, nad 30-tisíc obyvateľov, stredné, od 12 do 30-tisíc obyvateľov a malé s menej ako 12-tisíc obyvateľmi.
Najhodnotnejšie súčasti pamiatkového fondu Slovenskej republiky predstavujú historické mestá, koncentrujúce v sebe najhodnotnejší potenciál kultúrneho dedičstva. Od roku 1950 boli postupne najzachovanejšie jadrá 18 miest vyhlasované za mestské pamiatkové rezervácie. Tieto lokality, ku ktorým patrí aj 8 krajských miest, reprezentujú zlatý fond nášho, ako aj súčasť svetového kultúrneho dedičstva.

Mestská pamiatková rezervácia Banská Bystrica (1955)
Mestská pamiatková rezervácia Banská Štiavnica (1950)
Mestská pamiatková rezervácia Bardejov (1950)
Mestská pamiatková rezervácia Bratislava (1954)
Mestská pamiatková rezervácia Kežmarok (1950)
Mestská pamiatková rezervácia Košice (1983)
Mestská pamiatková rezervácia Kremnica (1950)
Mestská pamiatková rezervácia Levoča (1950)
Mestská pamiatková rezervácia Nitra (1981)
Mestská pamiatková rezervácia Podolínec (1991)
Mestská pamiatková rezervácia Prešov (1950)
Mestská pamiatková rezervácia Poprad-Spišská Sobota (1950)
Mestská pamiatková rezervácia Spišská Kapitula (1950)
Mestská pamiatková rezervácia Štiavnické Bane (1995)
Mestská pamiatková rezervácia Svätý Jur (1990)
Mestská pamiatková rezervácia Trenčín (1987)
Mestská pamiatková rezervácia Trnava (1987)
Mestská pamiatková rezervácia Žilina (1987)